Snímka Davida Cronenberga Nebezpečná metóda o komplikovaných vzťahoch otcov modernej psychológie Sigmunda Freuda (Viggo Mortensen), Carla Junga (Michael Fassbender) a Sabiny Spielrein (Keira Knightley) má síce ďaleko od jeho Muchy, ale zato blízko k dielam ako M. Butterfly či Spider. A najmä: je logickým a zákonitým pokračovaním Cronenbergovej tvorby.

Kanadský filmár David Cronenberg vo svojej tvorbe prešiel viacerými fázami – od bizarných thrillerov cez horory (Mŕtva zóna, Scanners, Mucha), psychedéliu (Nahý obed) až po realistické kriminálne drámy (História násilia, Prísľuby z Východu). Celou jeho tvorbou sa však vinie fascinácia narušenou ľudskou psychikou (M. Butterfly, Crash, eXistenz, Pavúk). Nechýba ani v jeho najnovších dielach, je len menej očividná a nemá už za cieľ provokovať, skôr inšpirovať.

Dobovo verná, na autentických dokumentoch vrátane osobnej korešpondencie založená realistická dráma sa sústreďuje na Junga, ktorý túži vymaniť sa z Freudovho tieňa, zbaviť sa obmedzení dogmatického Freudovho učenia fixovaného výlučne na sexualitu – a tým pádom aj zbaviť sa povesti jeho žiaka. Zrušiť alebo aspoň zmeniť otcovsko-synovský vzťah, ktorý sa medzi dvoma vedcami zákonite vyformoval. Zároveň ženatý Jung, žijúci životom sporiadaného nemeckého protestantského malomeštiaka, podľahne čaru psychicky labilnej no vysoko inteligentnej dcéry ruského židovského obchodníka Sabiny Spielrein, ktorá sa stane jeho pacientkou, žiačkou, milenkou a osudovou ženou (aby neskôr, po návrate do Ruska, založila sovietsku psychoanalytickú školu a v roku 1941 ju popravili nemeckí nacisti v Rostove na Done). Hoci Sabina je katalyzátorom, ani Freud nie je pasívnym pozorovateľom a nemalým podielom prispeje i anarchistický Otto Gross (Vincent Cassel).

Navonok jednoduchý, lineárny, komorný biografický film má v skutočnosti mnoho vrstiev, je plný citov, napätia i vášní, všetko však skrýva akoby vo svojom podvedomí, pod vrstvou staticky nasnímanej konverzačnej drámy. „Fanúšikom Muchy sa to asi nebude páčiť,“ priznal Cronenberg na lanskom festivale v Benátkach, kde mal jeho film svetovú premiéru, „ale verím, že ctiteľom Freuda a Junga áno. Dalo by sa dokonca povedať, že je to môj prvý čisto životopisný film.“

Scenár je dielom dramatika Christophera Hamptona, ktorý sa preslávil prekladmi Čechova, Moliéra, Ibsena, Yasminy Reza (aj Carnage, podľa ktorého nakrútil svoj nový film Roman Polanski), no najmä divadelnou dramatizáciou a filmovým scenárom Nebezpečných známostí podľa Choderlosa de Laclos, ktorým si vyslúžil nomináciu na Oscara. Poznáme ho aj ako autora scenárov k filmom Mary Reilly, Tichý Američan či Pokánie (Oscar za najlepší adaptovaný scenár, v hlavnej role Keira Knightley). V roku 2002 Hampton napísal divadelnú hru The Taking Cure o vzťahoch Freuda, Junga a Spielreinovej. Inšpiroval sa rozsiahlou publikáciou Johna Kerra A Most Dangerous Method: the story of Jung, Freud, and Sabina Spielrein z roku 1993, ktorá priniesla novoobjavené skutočnosti z osobnej korešpondencie menovaných.

Film s relatívne neveľkým rozpočtom 15 miliónov dolárov vznikal na autentických miestach vo Viedni, pri Bodamskom jazere, v Bavorsku, Porýní-Vestfálsku a Badensku-Würtembersku. Na zvuku spolupracovali české štúdiá Bystrouška. Téma, scenár ale i kamera Cronenbergovho dlhoročného spolupracovníka Petra Suschitzkeho vyzdvihujú do popredia herecké výkony, akoby ich úlohou bolo vytvoriť hercom ich priestor či scénu. A tí svoju príležitosť využili naplno. Každý z účinkujúcich k role pristúpil inak. Viggo Mortensen dáva najavo istý ironický nadhľad, ale i vnútornú rozorvanosť a tragiku, Keira Knightley predvádza po čase znovu plnokrvný disciplinovaný výkon a Cassel je neurotický, vášnivý, nespútateľný no charizmatický, priam jurodivý. Michael Fassbender do najmenšieho detailu starostlivo vykresľuje často i protichodné stránky charakteru Carla Junga, ktorý sa rozhodol byť sám svoj vlastný objekt výskumu, čím ho posúva na pozíciu ústrednej postavy. Jungovu manželku stvárnila kanadská herečka Sarah Gadon a maličký štek sa ušiel aj dcére nemeckej herečky Kathariny Thalbach Anne. Réžia potom všetko rafinovane skombinovala do podoby zdanlivo prostého životopisného filmu, ktorá môže menej vnímavého a nezorientovaného diváka zmiasť i odradiť.

Viggo Mortensen je za svojho Freuda nominovaný na Zlatý glóbus. Skutočnosť, že členovia americkej filmovej akadémie pri rozhodovaní o nomináciách na Oscara novinku Davida Cronenberga ignorovali , vypovedá viac o Oscaroch ako o Cronenbergovom filme.

Nebezpečná metóda ulahodí nielen znalcom a priaznivcom psychoanalýzy, ale každému, kto má rád herecké majstrovstvo, filmové umenie a kto premýšľanie považuje za príjemný spôsob zábavy. Škoda, že nasadenie do slovenských kín v jeden deň spolu so šiestimi ďalšími premiérovými titulmi Nebezpečnej metóde cestu k divákom nijako neuľahčuje.

pošli do vybrali.sme.sk