Guľatučký macko Pu s priateľmi zo Stoakrového lesa - Prasiatkom, Sovou, Králikom, Tigrom, I-áčikom, Kangou a jej synčekom Rúom - sa nazdávajú, že Christophera Robina uniesol strašný netvor Späťson. Spoločnými silami sa rozhodnú chlapca zachrániť, lenže sú to iba hlúpučké plyšové zvieratká, a tak všetko napokon dopadne úplne inak. Ale žiaden strach, milé deti, (pozor, spoiler!) oslík I-áčik napokon dostane späť svoj chvostík. Hrdinovia z knižiek A. A. Milnea sa vrátili do svetových kín. Do tých slovenských zavítali prvý raz.

Kde bolo – tam bolo, v krajine zvanej Británia žil pred sto rokmi jeden spisovateľ. Volal sa Alan Alexander Milne (1882 – 1956). Vyrástol v malej vidieckej škole, kde bol jeho otecko riaditeľom a jedným z učiteľov, ktorí učili aj malého Alana Alexandra, bol iný pán spisovateľ (vlastne Pán Spisovateľ) – Herbert George Wells.

Keď Alan Alexander vyrástol, vyštudoval matematiku na univerzite v Cambridge, ale viac ho bavilo písanie básní, poviedok, ba i divadelných hier. Napísal ich vyše tridsať! V roku 1913 sa oženil a o sedem rokov sa mu narodil syn – Christopher Robin Milne. Pyšný tato začal synčekovi písať veršíky, básničky a napokon i rozprávky. Christopher Robin mal, ako každé dieťa, rád plyšové hračky. Najviac medvedíka Edwarda, ktorého premenoval podľa skutočného medveďa z londýnskej zoo Winnie a neskôr pridal i druhé meno Pooh. Tak zvykol volávať na istú labuť, tá však do nášho príbehu nepatrí. Toho macka dodnes vystavujú v Newyorskej mestskej knižnici!

Tato Alan Alexander na jeseň roku 1925 poslal do súťaže vianočných príbehov, ktorú organizovali londýnske noviny The Evening News, rozprávku o mackovi menom Winnie-the-Pooh. Uverejnili ju 24. decembra, na Vianoce. Zrodil sa Macko Pu. Nasledujúci rok o ňom vyšla celá knižka Winnie-the-Pooh a o dva roky pokračovanie The House at Pooh Corner, obe s čiernobielymi obrázkami výtvarníka E. H. Sheparda. Hoci britskí čitatelia si ich hneď zamilovali, skutočnú senzáciu vyvolali za oceánom, v Amerike. Tam ich nahrali aj na gramofónové platne. Na obale dostal hlúpučký macko svoje povestné červené tričko.

Práva ku knižkám pre USA a Kanadu vlastnil výtvarník Stephen Slesinger. Zjednodušil pôvodné obrázky E. H. Sheparda a kreslil aj obľúbené komiksy s mackom a jeho priateľmi. Od roku 1952 mal Pu vlastný program v televízii a v roku 1960 ho do televízie znovu priniesla niekdajšia detská hviezda a neskôr americká veľvyslankyňa v Československu Shirley Temple.

V roku 1961 kúpila spoločnosť Walta Disneyho práva nielen na nakrúcanie filmov podľa Milneho kníh, ale aj na narábanie s postavičkami, hrdinami a ich výtvarnou podobou. V roku 1966 vznikla prvá 25-minútová disneyovka Macko Pu a medový strom, o dva roky ďalšia, s názvom Macko Pu a veterný deň a v roku 1974 tretia: Macko Pu a Tiger. Od roku 1977 ich potom premietali spolu ako jedno predstavenie s pridanými časťami a novým záverom pod názvom The Many Adventures of Winnie the Pooh. Postupne pre kiná i video vznikli celé desiatky filmov s Puom, vrátane 83 častí televízneho kresleného seriálu The New Adventures of Winnie the Pooh. Pokus o modernizáciu s novou ľudskou hrdinkou, šesťročnou Darby v seriáli My Friends Tigger and Pooh, sa v roku 2006 skončil fiaskom.

Postupne sa svojich vlastných celovečerných kreslených filmov pre kiná dočkali aj Tiger (2000), Prasiatko (2003) a nový kamarát – sloník Hefalump (2005). A teraz, štyridsaťpäť rokov od prvého disneyovského Pua, sa do kín dostáva jeho druhý celovečerný film.

Dôvodom Puovej slávy a stále narastajúcej obľuby je jeho rafinovaná jednoduchosť. Na rozdiel od Alice v krajine zázrakov, Petra Pana, Hobita alebo Čarodejníka z krajiny Oz nie je komplikovaný, neskrýva hlbšie pravdy, nie je ani mravoučný, nedáva lekcie z etiky, nie je symbolom, metaforou a ani sa na ňu nehrá. Práve naopak, je dojímavo prostý a jednoduchý. Hlúpučký „medvedík s načisto malým rozumčekom“. A – je šťastný!

Neženie sa za kariérou, neprežíva úžasné súboje s trolmi a drakmi, netúži po princeznách a poloviciach kráľovstiev, žije svoj malý jednoduchý život od jedného hrnca medu k druhému a vie sa tešiť z maličkostí ako žiariace slnko, hádzanie drievok do potôčika či rozhovor s priateľmi. Pretože mu nikto neprezradil, že sú maličkosťami, považuje ich za dôležité. Pú býva občas smutný, no nikdy nie nahnevaný. Vidí svet inak ako my. Nevinne, detsky, sem-tam azda i pochabo, ale rozhodne nie hlúpo. Záujemcom odporúčame múdru knižku Benjamina Hoffa Pú a tao o tom, že medvedík je priam zhmotnením myšlienok múdreho mnícha Lao-c‘.

Rozprávky o mackovi Pu sú poetické a majú silný katarzný účinok na každého, v kom ešte spotreba, úspech, kariéra a peniaze načisto neubili dušu. Nový film sa inšpiroval knižkami A. A. Milnea podobne ako ten predchádzajúci, hrá sa na oživené knižné ilustrácie aj so stránkami knihy a písmenkami. Prináša aj starých známych hrdinov tak, ako ich poznáme (okrem Svišťa, no ten predsa v knižke nebol!), ale mnohým sa môže zdať príliš jednoduchý, príliš plytký, ukrátený o čaro a poéziu. Aj v porovnaní s celovečernými filmami o Tigrovi, Prasiatku a Hefalumpovi je jednoduchý a pomerne statický, ako jedna polhodinová časť televízneho seriálu, roztiahnutá na 69 minút. Ako keby chcel oslovovať tie najmenšie deti v štýle vysielania televízie pre bábätká Duck TV, len tie by sotva ocenili typicky disneyovsky aranžované pesničky. A slovenské deti si zasa veľmi neužijú nápaditých hier s písmenkami anglických slov.

Postavy, charaktery i výtvarné riešenia sú dané už takmer pol storočia - a ako sa u Disneyho poučili, neradno s nimi experimentovať, ak ich diváci milujú také, aké sú. Tvorcovia mali v prípade nového filmu úlohu uľahčenú - alebo sťaženú, podľa toho, ako sa na vec pozrieme. Všetko je vopred dané, nezostáva veľa priestoru na novátorstvo, generácie divákov sú najprísnejším sudcom. Macko Pu nie je o novinkách alebo o príbehu, ale o farbách, tvaroch a stretnutí so starými milými priateľmi. Nebojte sa však a dajte filmu šancu. Uvidíte, že o nejakých štyridsať rokov, keď s ním vyrastú vaše deti a potom ich deti, v ňom všetko odrazu nájdete (pravda, ak to dokážete nájsť sami v sebe). Všetky skutočne podstatné veci: priateľov, hru, slnečný lúč i hrniec medu na konci dúhy.

Keď už nič iné, určite vás pobavia typicky „pixarovské‟ veselé záverečné titulky. A ak vydržíte v sále až do ich konca, dočkáte sa milého bonusu v podobe bláznivej pointy celého filmu

Pu nie je bežný film ani tuctová rozprávková postavička. Pu je veľmi osobitá legenda, uhniezdená hlboko v srdciach mnohých generácií. V prípade tohto druhu filmu sa dôležitým stáva slovenský preklad i dabing. Nejde len o to, že Macko Pu sa k nám až dosiaľ dostával (popri originále) výlučne v českom znení (ak nerátame ruský animovaný film Vinipuch), a sme naň teda zvyknutí v češtine a s českými hlasmi. Českí tvorcovia (prekladatelia, dabingoví režiséri i herci) už majú s dabovaním Pua a jeho priateľov bohaté skúsenosti. Slovensko začína od bodu nula, ale diváci, ktorí si hlúpučkého medvedíka v minulosti obľúbili, budú tak či tak porovnávať.

Patrí sa uznať, že slovenské znenie z takéhoto porovnania nevychádza zle. Je síce pravda, že Králik sa v ňom odrazu záhadne zmení na Zajaca a Pu, všeobecne známy ako „hlúpy medvedík“ je v slovenčine „smiešnym medvedíkom“, no Dušan Kaprálik (hlas macka Pu) sa celkom vyrovná Jiřímu Knotovi a Marián Slovák ako Tiger zasa Otovi Jirákovi. Je len vecou preferencií, či za lepšieho I-áčika považujeme slovenského Michala Hudáka alebo českého, deprimovanejšieho, rezignovanejšieho Jaroslava Vlacha a za lepšie Prasiatko Štefana Richtárecha alebo mäkšieho a ustráchanejšieho Tomáša Juřičku.

To, v čom je český dabing lepší, sú najmä preklady veršíkov a pesničiek. Žiaľ, časy, keď preklady/prebásnenia veršov pre slovenské filmové dabingy pripravovali naslovovzatí majstri, odviala kríza a nutnosť sporiť. Výsledkom je, že rytmus, tempo, melodika i samotný rým nás v slovenskom dabingu občas poriadne vyťahajú za uši. Pu by si skutočne zaslúžil viac. Naša rodina preto radšej zostáva verná češtine, ale pre tých, ktorí sa s Puom stretnú po prvý raz, môže byť slovenský dabing takmer rovnocennou alternatívou.

Povedané I-áčikovými slovami: „Mohlo by to byť horšie. Neviem síce ako, ale to mohlo byť!"

Foto: Saturn Entertainment