Len týždeň po pásme českých animovaných rozprávok Fimfárum podľa knihy parafráz známych rozprávok od Jana Wericha sa do slovenských kín dostáva ďalší film, tvorený krátkymi českými animovanými rozprávkami – Autorozprávky podľa knihy parafráz známych rozprávok od Jiřího Mareka. Zaujímavý nízkorozpočtový počin teda diváci budú zákonite porovnávať s werichovskou klasikou.

Jiří Marek, autor kriminálnych príbehov zo starej Prahy Panoptikum hříšných lidí a Panoptikum Města pražského, poďa ktorých vznikli dva televízne seriály a štyri celovečerné filmy, v roku 1958 vydal knihu príbehov pre deti i dospelých Autopohádky. Už v roku 1983 podľa nej východonemecký režisér Erwin Stranka, absolvent pražskej FAMU, nakrútil hraný film Automärchen.

Členovia skupiny Chinaski spolu s Luciou Bílou, Jiřím Lábusom a ďalšími ich v rokoch 2004 a 2008 nahrali na CD spolu s pesničkami, inšpirovanými knihou. V roku 2009 absolvovali s Autorozprávkami turné po českých divadlách.

Film vychádza z projektu Chinaski. Skladá sa zo štyroch krátkych animovaných rozprávok, prepojených hraným príbehom dobráckeho no neschopného spisovateľa Antonína Kužílka, ktorého despotický vydavateľ z neznámych príčin núti napísať knihu o tom, či majú autá dušu. Neatraktívny, sivý, televízne pôsobiaci film s Ondřejom Vetchým, Petrom Nárožným a Evou Holubovou, v réžii Jakuba Koháka, s animovanými rozprávkami nijako nekorešponduje, nemá nápad, vtip ani spád, akoby mal len zvýšiť dĺžku celku na „celovečernú“ minutáž a uspokojiť hlavného partnera projektu – českú automobilku Škoda. Výhodou je, že animované rozprávky popri ňom pôsobia tým viac sviežo, veselo a profesionálne.

Prvý animovaný film O princezné, která se nesmála technikou poloplastickej animácie prezrádza ruku klasika Břetislava Pojara. Prostý príbeh ozvláštňujú najmä svieže výtvarné nápady iného známeho českého animátora Pavla Koutského, ktoré často prevládajú nad dejom. Rozprávanie Pavla Lišku je však nenapodobiteľné.

Druhý film s názvom Účetní a víla výtvarníka a režiséra Michala Žabku, o lesnej žienke, ktorá ničí šoférov, je síce vytvorený klasickou bábkovou animáciou, ale vyslovene určený dospelým divákom – nielen príbehom, ale i slovnou a situačnou komikou, ktorá má rozpätie od politiky až po erotiku. Narozprávali ho vtipne a hravo Viktor Preiss a Lucie Bílá.

Najoriginálnejšiu formu má film O rybáři, jeho ženě a zlaté rybce. Výtvarníčka Bára Dlouhá a režisér František Váša skombinovali animáciu reálnych predmetov s plochými papierovými bábkami, ktoré majú kreslené tváre. Pôsobí dojmom detskej hry v izbe starého bytu, kde sa z kníh stávajú domy, z parkiet cesty a z obrázkových časopisov jazerá. Ako dopravné prostriedky, o ktoré aj tu ide predovšetkým, slúžia hračky a modely autíčok či motoriek. Škoda, že radosť z nápadov diváka rýchle omrzí a variácia na starý mravoučný príbeh nezaujme.

Posledná rozprávka Pan Vincent je v podstate socio-ekologickou agitkou v háve sci-fi a Libor Pixa ju vytvoril digitálnou animáciou. I tu má atraktívnosť prinášať výtvarné riešenie, ktoré ako by chcelo prekryť i fakt, že v zahraničí je digitálna animácia na oveľa vyššej úrovni. Svoju úlohu však plní len čiastočne, podobne ako rozprávanie Michala Malátného. Tridsaťdvaročný Libor Pixa sa tohto roku so svojím úspešným animovaným filmom Graffitiger prebojoval medzi piatich mladých neamerických filmárov, nominovaných na Student Academy Award, čiže Študentského Oscara americkej Akadémie filmových umení a vied. Za ten istý film tohto roku získal na udeľovaní Českých levov Cenu Magnesie za najlepší študentský film.

Marek nie je Werich, jeho rozprávky sú skôr jemné, nežné, poetické ako vtipné, napínavé či akčné. Nestavajú na prekvapivých pointách a nenápaditý scenár im tiež veľmi nepomáha. Spájanie krátkych filmov, animovaných rôznymi technikami a s dominanciou výtvarného riešenia, takisto nepatrí k najoriginálnejším nápadom a už tri razy sme ho videli v sérii Fimfárum. Prepojovací hraný film, ktorý mohol Autorozprávky ozvláštniť a stmeliť, svoju úlohu neplní.

Celok s prijateľnou dĺžkou 83 minút ponúka najmä poctivé remeslo českých animátorov a zaujímavé výtvarné riešenia, no menej humoru a zábavy. Zabudnúť neslobodno ani na pesničky skupiny Chinaski, ktoré určite ocenia najmä jej skalní fanúšikovia. Autorozprávky budú možno najmenších divákov občas nudiť, ale rodičia pri troche tolerancie môžu z kina odísť s pocitom príjemne, milo zabitého času. I keď nie sú vyložene automobilistickými maniakmi či zapálenými fanúšikmi Chinaski.