Recenzenti film Thor často zjednodušene charakterizujú ako škandinávsku ságu v podaní špecialistu na Shakespeara – Kennetha Branagha. No Thor je predovšetkým filmovou adaptáciou klasického amerického komiksu a Branagh je zasa všestranný filmár, ktorý už neraz mal tú česť s fantastickými príbehmi, nielen ako herec, ale aj ako filmový režisér. Napokon, keď mohol Ang Lee režírovať Hulka, prečo by Branagh nemohol nakrútiť Thora?  Našťastie, Branaghov severský boh s kladivom dopadol o kus lepšie ako ten chudák zelený cholerik...

Komiks Thor začal vo vydavateľstve Marvell vychádzať v auguste 1962 ako spoločné dielo Stana Leeho, Larryho Liebera a výtvarníka Jacka Kirbyho. Filmový Thor je produkt štúdií Marvellu, prenášajúcich na filmové plátna komiksových hrdinov ako Iron Man, Hulk či Captain America. Jednak preto, lebo sentiment je tovar, ktorý sa predáva ako teplé rožky a jednak preto, že digitálne technológie dokážu dnes zobraziť čokoľvek. Všetko. Mark Protosevich napísal prvý scenár Thora už v roku 2006, pre režiséra Matthewa Waughna, ktorý však potom dal prednosť nakrúcaniu snímky X-Men: First Class.

Keď Waughna nahradil Kenneth Branagh, mnohých to prekvapilo. Írsky herec, ktorý sa už ako 23-ročný stal členom Royal Shakespeare Company a od roku 1989 režíroval 12 celovečerných snímok (plus dve krátke), bol za svoje filmy štyrikrát nominovaný na Oscara a tri razy na Zlatý glóbus. Je pravda, že nakrúca najmä podľa Shakespearových drám, no na konte má i komédiu Petrovi priatelia, či mysteriózny thriller Znovu po smrti. A najmä Frankensteina z roku 1994. Máloktorý fanúšik filmovej zábavy tuší, že i jeho filmová podoba Mozartovej opery Čarovná flauta z roku 2006 je vlastne napínavý symbolický príbeh v štýle fantasy a slobodomurárskych záhad. Takže Branagh ako režisér Thora prekvapením nie je.

A už vonkoncom nás nemôže prekvapiť, že z komiksu vytiahol najmä drámu starnúceho vládcu a dvoch synov, súperiacich o jeho lásku a trón. Odin (Anthony Hopkins), Thor (Chris Hemsworth) a Loki (Tom Hiddleston) dostali k dispozícii takmer všetok priestor. Namiesto úsporných komiksových liniek sú z nich realistické charaktery. Dej rozvíjajú najmä prostredníctvom dialógov. Zato ďalšie postavy tvoria iba pozadie a či chór. Snáď len s výnimkou Stellana Skarsgårda v role doktora Selviga, ktorý do pochmúrneho, chvíľami až prepiateho a patetického príbehu prináša zemitý vtip, iróniu a nadhľad.

Natalie Portman údajne prijala rolu vedkyne Jane Foster len kvôli režisérovi, lenže napokon jej - v podstate realistická - postava vyznieva nevýrazne a nezaujímavo. Komiksovo plochými zostali i Thorovi spolubojovníci, z čoho si však film sám robí žarty. Rovnako, ako zručne a vtipne narába s motívmi z gréckej mytológie (Hopkinsov Odin je vlastne akýsi škandinávsky Zeus), ba dokonca i z kresťanstva. Thor, syn boha Odina, síce prichádza na Zem v podobe človeka, aby zmyl svoje vlastné hriechy, ale napokon cez svoju obeť prináša spásu celému vesmíru a všetkým jeho svetom. Nepotrebuje na to kríž, stačí mu veľké kladivo. Je to naivné? Samozrejme! Lenže Branagh sa sám nad tou naivitou uškŕňa, a to je osviežujúce.

Komornosť Branaghovho detailného pohľadu na ústrednú trojicu sa dostáva do protikladu s formou. Asgard, sídlo bohov, ale i krajina ľadových obrov sú priam vizuálnym obžerstvom. Už od čias Jacksonovho Pána prsteňov sú monumentálne stavby a veľké davové scény povinným poznávacím znamením žánru fantasy, ale sotva ešte dokážu niekoho ohúriť či očariť. Vytvoriť dokonalú digitálnu ilúziu je jedna vec, no vdýchnuť jej zmysel, funkciu a život režisér celkom nedokázal. Rovnako ako nevedel funkčne zapojiť stereoskopický obraz. Ilúzia priestoru nielenže neslúži príbehu, nie je prostriedkom rozprávania, filmovou rečou, no chvíľami dokonca prekáža. Podobne ako český dabing, ktorý potlačil jazykovú komiku originálu, vytvárajúcu vtipný odstup. Branaghov Thor je teda silnejší v 2D a v pôvodnom znení s titulkami!

Réžia dodržiava žánrové zákonitosti a občas ich ozvláštňuje starou dobrou drámou. Neparodizuje, nehrá sa s citátmi, len tu i tam na nás sprisahanecky žmurkne, aby sme zasa nebrali všetko tak vážne, ako sa to tvári. Namiesto komiksového filmu vznikla i deťom prístupná rozprávková dráma, ktorá síce má príliš málo poézie na to, aby bola legendou, ale zároveň dosť dôvtipu na to, aby oslovila aj náročné Branaghove publikum. Ako ju príjmu diváci, bažiaci po efektnej akčnej zábave, to je už iná vec.

Thor (USA 2011)