Ak sa chcete započúvať do hlasu Jana Wericha máte možnosť počuť jeho neopakovateľný prejav v animovanom filme Fimfárum - Do tretice všetko dobré 3D režisérov Kristíny Dufkovej, Vlasty Pospíšilovej a Davida Súkupa, ktorý je adaptáciou jeho troch rozprávok Ako obri na Šumave vyhynuli, O klobúku s pierkom sojčím a Rozum a Šťastie.

Celý film netrvá dlhšie ako 75 minút a tvorcov ani nenapadlo dej predlžovať. Stalo sa tak z jednoduchého dôvodu, keď chceli príbehy troch rozprávok preniesť na filmové plátno s pôvodným Werichovým komentárom, nebolo inej možnosti. Nazdávam sa, že voľba bola správna, dodalo to rozprávkam neopakovateľné Werichovské čaro.  Nakrúcanie trvalo 24 mesiacov, celkovo sa vyrobilo vyše 70 bábok a počet rekvizít sa ráta na tisíce. Nové Filmfárum ulahodí azda každému, tvorcovia kombinujú tradičnú bábkovú animáciu s počítačovou animáciou, veľký dôraz kládli aj na náročnú obrazovú postprodukciu a je to prvý český bábkový film v 3D.

Prvé Fimfárum sa objavilo v českých kinách v roku 2002 a bol to zároveň prvý český celovečerný animovaný film. Na druhom Fimfáre (2006) pracovala štvorica režisérov, ktorí nakrúcali na digitálne fotoaparáty a filmový negatív sa vypaľoval laserom. Tretie Fimfárum (2011) pridalo filmu tretí rozmer a film nakrútili stereoskopicky. A navyše dostali príležitosť noví, mladí začínajúci autori, aby mohli uplatniť svoj talent. No a okrem Jana Wericha budeme môcť počuť aj Ota Jiráka, Jiřího Macháčka, Miroslava Krobota, Romana Říčařa a Miroslava Vladyku.

Na realizáciu najkratšej rozprávočky  Ako obri na Šumave vyhynuli (9 minut) sa ujala režisérka Kristína Dufková s výtvarníčkou Denisou Grimmovou Abrhámovou. Celá je výtvarne a kostýmovo štylizovaná do obdobia 50. a 60. rokov minulého storočia. Začína sa zvučkou  filmového týždenníka, ale čoskoro sa ocitáme pri vzniku nejakej reportáže o tom, ako niekto rozpráva v krčme filmárom o pozoruhodnom prírodnom úkaze, ktorý sa zjavil na Šumave.  Trojčlenný štáb je však totálne neschopný, a tak nič nenakrúti. Musím sa priznať, že ma táto úvodná časť nejako neuchvátila a nevtiahla do deja. Možno to bol len úmysel trochu diváka zmiasť, aby si nasledujúcu rozprávku viac vychutnával. S odstupom mi však prelínajúci sa svet ľudí a obrov, zasadený do spomínaného obdobia, veľa pripomenul z tvorby tohto neslávneho obdobia, čo bolo zrejme aj cieľom tvorcov.

Režisérka Vlasta Pospíšilová a výtvarník Petr Poš spracovali rozprávku O klobúku s pierkom sojčím. Presnejšie by bolo rozprávku o smutnom kráľovi, ktorý má troch synov a dvoch z nich pošle hľadať svoj stratený klobúk mladosti. Rozprávka o starobe, spojená s nostalgiou, má vtip, humor a šarm. A, samozrejme, dobrého a nedoceneného Honzu. Starý kráľ pošle hľadať stratený klobúk dvoch starších synov, Honzíka nie, lebo si myslí, že je nanič. No a kto ho nájde bude kráľom, teda je to pre obidvoch synov veľký výzva. Cesta do ďalekej krajiny je dlhá, a tak sa Rýchlomil vydá na svojom Bugasseratti, ktorý ho nechá v štichu, ako aj Bull –Bagr Špecial druhého syna Siloslava. Ten ním necitlivo ničí všetko okolo seba, kým jeho zázračný bager nepohltí močiar. Kráľovi sa zdá, že už pridlho  čaká na správy od synov, a tu ho zrazu prekvapí Honzík, ktorý vyráža na mopede do neznámej krajiny. Samozrejme, klobúčik mladosti nájde, dokonca aj lásku svojho života, kráľ mu odovzdá trón a ako to v správnej rozprávke musí byť: žili šťastne kým neumreli.  Rozprávka je pôvabne spracovaná, s veľmi výstižnými bábkami  a celému príbehu dodá niečo navyše komentár Jana Wericha. „Je ťažké vybrať s Werichom nahovorenej rozprávky to najpodstatnejšie“, hovorí režisérka Vlasta Pospíšilová. „Mne je vždy ľúto ďalších vtipných viet, ktoré sa do filmu už nedostanú. Pre animátora je farebne nahovorený komentár podkladom k určeniu rytmu reči a inspiráciou pre vyjadrenie emócii v hre bábok. Rozprávky Fimfára mám veľmi rada, vždy ma potešia svojim humorom a láskavosťou.“

Mňa osobne najviac zaujala najdlhšia rozprávka Rozum a Šťastie (35 minút) režiséra Davida Súkupa, ktorý si ako výtvarníčku vybral Španielku Patriciu Ortiz Martinéz, ktorá povedala: „Pre mňa ako pre výtvarníčku bol komentár pána Wericha obrovským zdrojom inšpirácie. Pomáhal mi pochopiť psychológiu postáv, čo mi veľmi pomohlo pri navrhovaní a modelovaní bábok.“ Čo sa v živote dôležitejšie rozum alebo šťastie? Kladie otázku rozprávka. V expozícii sa pôvabne na lávke Rozum so Šťastím hádajú, o tom, kto má prednosť, presnejšie, kto ustúpi, aby ten druhý mohol prejsť. Samozrejme, je to Rozum, kto ustúpi, ale stačia sa staviť, ktorý z nich je dôležitejší, a to im má potvrdiť hlúpy pastier prasiat Ludvík. Rozum si ho zoberie pod kuratelu a všetko ide ako po masle. Očaruje kráľovu dcéru, rozviaže jej jazyk  a má na dosah krásnu ženu i kráľovstvo. To by však nesmeli byť na svete závistlivci a intrigáni.  Hlupáčik Ludvík sa ocitne pod  katovou sekerou. A zrazu sa objaví Šťastie a prevezme štafetu. Nemá význam tajiť, že všetko dobre dopadne. Tak teda čo je dôležitejšie ? Nuž, oboje. Výtvarníčka Denisa Grimmová Abrhámova si myslí: „Ideálne je to kombinovať. Je však smutnejšie byť nešťastný chytrák, ako šťastný blbec.“ Ako sa to vezme. Rozum je stále prítomný, koriguje naše kroky, uvažuje, zvažuje a robí múdre rozhodnutia. A keď sa k tomu pridá ešte šťastie je to skutočne ideálne. Lenže šťastie je vrtkavé, náladové, nespoľahlivé. Rozum vás neopustí, šťastie často. Netreba azda zdôrazňovať, že tretia rozprávka má najväčšiu hĺbku, núti k úvahe a do mimoriadne vydareného šatu ju zabalila dvojica Súkup – Ortiz Martinéz. Nebola by som verila, že mi po dlhom čase práve tento bábkový  film prinesie najväčšie uspokojenie a pohodu. Sama neviem prečo sa tomu čudujem, veď po mnohých hlúpostiach, čo sa premietajú v kinách, je tretie Fimfárum balzamom na dušu.


Fimfárum, Do tretice všetko dobré 3D (Do třetice všeho dobrého), ČR, 2011
Réžia: Kristína Fufková, Vlasta Pospíšilová, David Súkup
Scenár: Jiří Kubíček, Martin Vandas
Kamera: Hubert Hesoun, Zdeněk Pospíšil, Jaroslav Fišer
Výtvarníci: Denisa Grimmová Abrahámová, Petr Poš, Patricie Ortiz Martinéz
Hudba: Karel Holas (Čechomor), Vladimír Merta, hlavná pieseň Jaroslav Uhlíř a Zdeněk Svěrák
Foto: Magic Box