Žraloky na súš(h)i (SeeFood)
Pod vplyvom propagandy sme nadobudli pocit, že všetko arabské musí byť zlé a voči našej kultúre nepriateľské. Keď potom v slovenskom kine sledujeme digitálne animovanú rozprávku o zvieratkách, ktorá sa začína titulkami „Al Jazeera Children‘s Channel Presents“, pôsobí to prinajmenšom bizarne a aj trošku znepokojujúco. Žraloky na súš(h)i - prvý malajzijský dlhometrážny digitálne animovaný film v anglickom jazyku vytvoril režisér Goh Aun Hoe, zároveň i majiteľ štúdií Silver Ant, ktoré snímku realizovali.
Slovná hračka v anglickom názve (SeeFood namiesto SeaFood) narobila riadnu šarapatu. Dokonca ani špecializovaná internetová filmová databáza IMDB.COM názov neudáva správne. Aj domácemu distributérovi dal titul riadne zabrať. Kým v Poľsku film pomenovali prosto Mňam!, v Čechách a na Slovensku ho uvádzajú pod krkolomným, odstrašujúcim a veľmi nepresným názvom Žraloky na súš(h)i, resp. Žraloci na s(o)uši. Totiž: súš by ešte obstála, žraloky tiež, ale japonské suši už menej, lebo reč je síce o gastronómii, no o žraločích ikrách a plutvách podľa receptov z úplne inej ázijskej kuchyne.
V súlade s pôvodným pomenovaním sa všetko krúti okolo mora – a potravy. Jedna z dvoch paralelných dejových líní rozpráva o malom obetavom žraločíkovi bambusovom (Chiloscyllium plagiosum) zvanom Pup, ktorý sa usiluje zachrániť žraločie ikry, vylovené z mora pytliakmi ako vzácna surovina pre rybie reštaurácie. Úlohu mu uľahčuje skutočnosť, že sa vie pohybovať i na pevnine. Na súši však vydrží nanajvýš dvanásť hodín. Jeho veľký žraločí kamarát Julius, žralok bielohrotý (Triaenodon obesus), trpiaci v súlade s latinským označením nadváhou a neustálym hladom, zasa túži prizrieť sa zblízka hydine (chce vidieť potravu, teda „see food“), a tak mu geniálna chobotnica z trosiek vojnových lodí postaví špeciálny robotický skafander pre pohyb na suchej zemi.
A tam, na suchej pevnej zemi, prežijú oba sympatické žraloky mnoho dobrodružstiev s pytliakmi, palmovými krabmi i neohrozenými slepačími bojovníkmi. Naviac obaja žraločí hrdinovia i v skutočnosti patria medzi druhy, ktoré nie sú pre človeka nebezpečné, ale práve naopak – človek ich ohrozuje nadmerným lovom. Najmä žraloky bielohroté sa lovia pre plutvy, ktoré v ázijskej gastronómii predstavujú cennú a drahú surovinu. Ako vraví svetoznámy kuchár a ochranca prírody Gordon Ramsay: "Sú úplne bez chuti, ale sú drahé, symbolizujú vysoké sociálne postavenie konzumetov, preto dopyt po nich neustále narastá." Po odrezaní plutiev hádžu lovci zmrzačené žraloky naspäť do mora, kde ich čaká smrť. Ekologické posolstvo rozprávky je teda založené na skutočnosti – a každému zrozumiteľné. Popri ňom snímka zdôrazňuje tradičné hodnoty ako priateľstvo, obetavosť a nenásilné riešenie problémov. Prevažnú časť postáv predstavujú bytosti dobrácke, sympatické a hravé. Dokonca aj hydina sa napokon vie so žralokmi dohodnúť. Ústredným zloduchom, jediným, s kým sa dohodnúť nemožno, je človek – obchodník s morskými surovinami.
Pri tomto type filmovej zábavy očakávame, že sa bude úzkostlivo, s vážnou tvárou pridŕžať všemožných klišé a stereotypov. Inšpirácia animovanými snímkami Hľadá sa Nemo, Príbeh žraloka, Slepačí úlet, Madagaskar a ďalšími je síce zrejmá, SeeFood však nie je parazit, ťažiaci z ich popularity a marketingu, ale pomerne samostatné, originálne dielko. Na rozdiel od americko-kórejskej Pasce na žraloka z roku 2006 prekvapia Žraloky na súš(h)i aj príjemnými a do veľkej miery pôvodnými výtvarnými riešeniami postáv, prostredí i animáciou, ktorá síce nie je špičková, no rozhodne i v našich končinách nadpriemerná, takže ak aj nenadchne, určite neurazí. Hoci hrdinom výdatne pomáhajú ich morskí priatelia – ryby, korytnačka, chobotnica – digitálne animovaná podmorská ríša je (azda z úsporných dôvodov) takmer pustá, oživujú ju len pestrofarebné koraly, sasanky, vraky plavidiel a hry slnečných lúčov.
Podľa režiséra a producenta Goh Aun Hoea na filme pracovali štyri desiatky animátorov viac než dva roky a ich práca dostala definitívnu filmovú podobu v Thajsku. Špičkovým americkým animáciám sa síce film nevyrovná po žiadnej stránke, no i tak predstavuje nenáročnú a príjemnú zábavu pre deti. Tentoraz bez druhých a tretích plánov v podobe rôznych pop-kultúrnych odkazov, parafráz, paródií a hier. Bohužiaľ, debutujúci režisér sa pri svojom rozprávaní nedokázal vyhnúť rozpačitými hluchým miestam bez dynamiky, vtipu i napätia, takže film pôsobí zdĺhavo, ako umelo natiahnutý - a neudrží si preto pozornosť detských divákov po celých 90 minút. V kinách Ázie, Číny, Ruska a Latinskej Ameriky, kde tvorcovia vidia jeho hlavné uplatnenie, však môže predstavovať vítanú a nádejeplnú alternatívu voči americkej produkcii. U nás však, zoči-voči dravcom z Pixaru, DreamWorks a Sony Pictures Animation, Žraloky na súš(h)i pôsobia trochu ako... bezzubé ryby na suchu.