Medzinárodnej porote hlavnej súťaže na 62. medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne pod vedením britského filmára Mike Leigha, v ktorej zasadali Anton Corbijn, Asghar Farhadi, Charlotte Gainsbourg, Jake Gyllenhaal, François Ozon, Boualem Sansal a Barbara Sukowa, sa podarilo prekvapiť celý svet. Hlavnú cenu Berlinale – Zlatého medveďa udelila talianskym bratom Paolovi (81) a Vittoriovi (83) Tavianiovcom za dokumentárnu drámu Cézar musí zomrieť.

Tavianiovci, ktorí si práve pripomínajú pol storočia svojej kariéry režisérov celovečerných filmov, boli síce jedinými špičkovými svetoznámymi tvorcami spomedzi všetkých 18 súťažných filmov, no favoritmi na ceny boli najmä iné súťažné snímky, ktoré sa napokon museli uspokojiť s ďalšími oceneniami.

Prevažne čiernobiely a relatívne krátky, len 76-minútový film vznikal pol roka v obávanej rímskej väznici Rebibbia, určenej pre mimoriadne nebezpečných zločincov, recidivistov, vrahov a mafiánov. Dlhoročnou súčasťou prevýchovy tu je i umenie, medzi iným aj divadelná tvorba. Tavianiovci šesť mesiacov sledovali prácu divadelného režiséra Fabia Cavalliho na príprave inscenácie Shakespearovho Julia Caesara. Od počiatočného výberu účinkujúcich až po opadajúcu eufóriu po úspešnej premiére. Stredobodom sú paralely medzi dramatickým textom a osudmi i vzťahmi väzňov. Všetci účinkujúci sú skutoční trestanci a rozprávajú rôznymi talianskymi nárečiami, i keď napríklad Salvatore Striano, ktorý hrá Bruta, sa dostal na slobodu už v roku 2006, vďaka režisérovi Cavallimu sa stal úspešným divadelným hercom a rola vo filme Gomorra mu priniesla popularitu aj uznanie.

„Musíme vysloviť našu vďaku Shakespearovi,“ povedal Vittorio Taviani. „Vždy bol naším otcom, bratom a neskôr, keď sme zostarli, tak aj synom. Vzali sme jeho Julia Caesara a prebudovali sme ho. Usilovali sme sa zachovať ducha pôvodnej tragédie i spôsob rozprávania, ale zároveň sme ju zjednodušili a posunuli ďaleko od tradičnej javiskovej podoby.“

Tohtoročné Berlinale bolo výrazne poznamenané neochotou známych filmárov riskovať prípadný neúspech v súťaži. Tvorcovia známych mien ako Steven Soderbergh, Werner Herzog, Kevin Macdonald, StephenDaldry, debutujúca režisérka Angelina Jolie, VolkerSchlöndorff,TsuiHark, Jason Reitman ba dokonca i Zhang Yimou na Berlinale uviedli svoje novinky len mimo hlavnú súťaž a v rôznych nesúťažných prehliadkach či ako „špeciálne predstavenia“.

Druhým nápadným prvkom 62. MFF v Berlíne bola pokročilá globalizácia. Prejavila sa v podobe často bizarných medzinárodných koprodukcií, alebo spoluprácou filmových profesionálov z celého sveta na vyložene národných dielach. A do tretice – festival ukázal, že tvorcovia filmového umenia dnes uprednostňujú autenticitu pred štylizáciou, skutočné príbehy pred fikciou, dokumentárnu či reportážnu ručnú kameru pred čarovaním s obrazom a často i skutočné emócie nehercov pred hereckým predstieraním.

Veľkú cenu poroty – Strieborného medveďa za réžiu si napríklad odniesol maďarský filmár Bence Flieghauf za 87-minútovú maďarsko-nemecko-francúzsku drámu Iba vietor o násilí proti rómskemu etniku v Maďarsku. Snímka, vychádzajúca zo skutočných udalostí, dostala i viacero neštatutárnych ocenení. Autenticky pôsobiaci film bohato využíva nehercov na presvedčivé vykreslenie dusnej atmosféry strachu a napätia, aby ju divákovi nie ukázala, nie vysvetlila, ale dala naplno pocítiť a precítiť. Režisér v ďakovnej reči symbolicky venoval Strieborného medveďa všetkým „sociálnym pracovníkom, ktorí nezištne pomáhajú všade tam, kde žijú Rómovia.“

Maďarská kinematografia 21. storočia žne v Berlíne jeden úspech za druhým. Tohto roku mala svojich zástupcov v súťaži celovečerných i krátkych filmov. Vlani získal Veľkú cenu poroty – Strieborného medveďa maďarský film režiséra Bélu Tarra Turínsky kôň. V roku 2009 si Strieborného medveďa z Berlína odniesli maďarskí filmári Gábor Erdély a Tamás Székely za drámu Katalin Varga.

Úspech slávila i dánsko-česko-nemecko-švédska historická dráma Kráľovská aféra, ocenená hneď dvomi Striebornými medveďmi – za najlepší mužský herecký výkon a za scenár. Aj Kráľovská aféra sa inšpirovala skutočnými udalosťami, tentoraz historickými, z druhej polovice 18. storočia, keď sa Johann Friedrich Struensee (známy herec Mads Mikkelsen) stal osobným lekárom psychicky labilného dánskeho kráľa Christiana VII. (ocenený 28-ročný Mikkel Boe Folsgaard), milencom kráľovnej Karolíny Mathildy – a priekopníkom myšlienok osvietenectva v zaostalom Dánsku. Scenáristi Nikolaj Arcel (ktorý snímku aj režíroval) a Rasmus Heisterberg sú podpísaní aj pod scenárom pôvodnej škandinávskej televíznej a filmovej adaptácie kriminálneho bestselleru Muži, ktorí nenávidia ženy.

„Kráľovská aféra sa zakladá na jednej z najdramatickejších udalostí dánskych a európskych dejín,“ vysvetlil režisér Arcel. „No keď som možným investorom hovoril, o čom má môj film byť, nechceli mi veriť, že sa niečo také mohlo stať. Doma v Dánsku je to súčasť výučby dejepisu na základných školách a o afére tu vyšli desiatky kníh, na túto tému vznikla dokonca opera i balet.“

Najlepšou herečkou a zároveň i miláčikomfestivalu sa stala bezprostredná očarujúca štrnásťročná debutantka Rachel Mwanza z Konga za hlavnú rolu v kanadskej snímke Rebellerežiséra Kima Nguyenao občianskou vojnou trpiacom Kongu. Mwanza hrá dvanásťročné africké dievča, unesené – podobne ako tisíce iných detí – ozbrojenými komandami a nútené bojovať so zbraňou v ruke. Mladá herečka sama vyrastala odvrhnutá rodičmi v uliciach Kinshasy a kanadský režisér si ju všimol na záberoch z dokumentárneho filmu. Na tlačovej konferencii po premiére filmu minulý piatok všetkých dojala priznaním, že najväčším prínosom pre ňu bolo, keď sa počas nakrúcania naučila čítať a písať a za honorár chce chodiť do školy.

Nemecký kameraman Lutz Reitemeier si zasa vyslúžil Strieborného medveďa za najlepší umelecký výkon obrazom čínskej historickej drámy Bai lu yuan(White Deer Plain) režiséra Wanga Quan'ana. V roku 2007 si Quan'an z Berlinale odniesol Zlatého medveďa za film Tuya de hun shi, predvlani získal Strieborného medveďa jeho film Tuan yuan. Tohto roku uviedol adaptáciu románu Chena Zhongshisa, opisujúceho príbeh lásky, vášne i zložitých vzťahov otcov so synmi na pozadí historických premien čínskeho vidieka v čase od pádu cisárstva cez japonskú okupáciu až po víťazstvo Maových komunistov v roľníckej dedine Biely jeleň. Film, podobne ako predchádzajúce Wan Quan'anove diela pôsobivo nasnímaný nemeckým kameramanom Reitemeierom, trvá 188 minút a chvíľami hrá s diváckou trpezlivosťou veľmi krutú hru. Jeho príbeh je však predsa len pútavý a do veľkej miery aj dostatočne univerzálny, takže dokáže osloviť i diváka, ktorý nepatrí práve k najzapálenejším znalcom čínskej kultúry.

Medzinárodná porota ocenila Strieborným medveďom za réžiu nemeckého filmára Christiana Petzolda za drámu z východonemeckého vidieka 80. rokov minulého storočia Barbara o mladej lekárke (Nina Hoss), prenasledovanej v NDR za žiadosť o umožnenie emigrácie na Západ.

„Nechceli sme vytvoriť filmový portrét zlomeného národa v kontraste k láske a nevinnosti. Nechceli sme žiadne symboly. Nechceli sme nič, čo by divák musel dekódovať,“ povedal režisér Petzold, ktorý sa do súťaže berlínskeho festivalu prebojoval už tretí raz a v roku 2007 získal Strieborného medveďa za drámu Yella. „Chceli sme zachytiť na filmový pás ten osobitý priestor medzi ľuďmi, so všetkým, čo vybudovali, so všetkým, čo ich spravilo takými uzavretými a nedôverčivými, so všetkým, čomu verili, čo odmietali a čo dokázali prijať.“

Najlepším debutom zo všetkých 88 prvých celovečerných filmov, uvádzaných na tohtoročnom festivale, je rodinná dráma Kauwboy (Kovboj) skúseného tvorcu televíznych a krátkych filmov Boudewijna Kolla z Holandska. Film zároveň zvíťazil aj v prehliadke tvorby pre staršiu mládež Generation K Plus.

Cenu zakladateľa festivalu Alfreda Bauera za inovatívny prístup si vyslúžila portugalsko-nemecko-brazílsko-francúzska snímka Miguela Gomesa Tabu, svojrázna parafráza filmovej romance Friedricha W. Murnaua.

Žiadna z cien sa neušla americkému súťažnému filmu Jayne Mansfield's Car v réžii niekdajšieho manžela Angeliny Jolie Billyho Boba Thorntona. Snímky tvorcov z USA uspeli iba u poroty filmov s homosexuálnou tematikou, kde získali tri zo štyroch ocenení Teddy.