Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2020

CreativeAuropaMedialogo resizeOblasť kultúry a špeciálne audiovízie bola v roku 2020 mimoriadne zasiahnutá dopadmi pandémie. Po 15 rokoch viac-menej kontinuálneho rastu sme zaznamenali dramatické poklesy v celom odvetví. Obmedzenie možností nakrúcať filmy, zatvorenie kín a presun mnohých aktivít do online priestoru, mali za následok takmer úplné narušenie klasického výrobného a distribučného modelu kinematografie (produkcia – distribúcia v kinách – distribúcia na nosičoch – pay TV – free TV).

Nie je kapitola v tejto Správe, kde by sme nevideli dosahy pandémie. So situáciou sa museli vysporiadať všetky subjekty – od filmových škôl po televízie. Straty, spôsobené pandémiou museli kompenzovať inštitúcie, či už domáce ako Ministerstvo kultúry, Audiovizuálny fond, Fond pre podporu umenia alebo európske, ako program Kreatívna Európa. A aj keď sa audiovízia vráti do normálu a diváci do kín, bude sa musieť vysporiadať s dlhmi, či už investičnými, alebo prevádzkovými.

V produkcii filmov došlo k poklesu o tretinu. V roku 2020 vzniklo 28 slovenských dlhometrážnych filmov, oproti 44 filmom v roku 2019. Napriek tomu to považujeme takmer za zázrak, keď si uvedomíme, s akými ťažkosťami, obmedzeniami a rizikom museli filmári pracovať. Mnoho premiér slovenských filmov bolo presunutých do roku 2021 a všeobecne sa očakáva, že v tomto roku aj budú mať premiéru.

Najväčšie straty sme zaznamenali v kinodistribúcii: počet premiér v kinách klesol medziročne o 40 %, počet premiér domácich filmov o 53 %. Do kín prišlo 2 364 814 divákov, čo je takmer o 64 % menej, ako v roku 2019. Hrubé tržby klesli o 62 % na úroveň 13, 996 milióna eur. Tieto čísla samozrejme klesali v celej Európe, konkrétne napríklad návštevnosť kín o 70 %.

Kiná na Slovensku boli zatvorené 116 dní, čo predstavuje takmer tretinu roka a aj keď boli otvorené, čelili problémom s nedostatkom filmov, obmedzeniami kapacity a s obnovením dôvery divákov. Najviac boli zasiahnuté multiplexy, bytostne závislé od blockbusterov a predaja občerstvenia, napríklad sieť CINEMAX bola zatvorená 169 dní. Poklesy počtu filmových premiér sa výrazne prejavili hlavne v počte premiér amerických filmov. Vo všeobecnosti sa tak môže zdať, že počas pandémie platilo pravidlo „čím väčší hráč, tým väčšie problémy“.

Pandémia sa ale na druhej strane stala aj výzvou a priniesla viacero pozitívnych skutočností: V kinách boli mimoriadne úspešné slovenské filmy, ktoré obsadili tri prvé priečky v počte divákov, najviac divákov prišlo do kín na film Sviňa, konkrétne 395 604. Viaceré, predovšetkým súkromné spoločnosti, reagovali na pandémiu mimoriadne pružne. Vzniklo niekoľko veľmi zaujímavých a pre divákov atraktívnych online distribučných platforiem (Kino doma, Kino z gauča, Kiná spolu) a významne sa rozšírila ponuka služieb VOD (ASFK, Filmtopia, Film Europe – Edisonline). Pritom ani jedno kamenné kino nezaniklo.

A na záver optimistická prognóza: pandémia ustupuje, život sa pomaly vracia do normálu a všetci, ktorí máme radi film, veríme, že sa znovu otvoria kiná a vrátia sa do nich diváci. Myslím, že už majú abstinenčný syndróm, aspoň ja ho na sebe pozorujem pomerne intenzívne.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2020

LEGISLATÍVA

10. septembra 2019 bol schválený zákon č. 304/2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení SpravaStric resizeniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia. Jedna z najpodstatnejších zmien, ktorú zákon priniesol, sa týka žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu. Na ich základe poskytne fond finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške

a) 20 % oprávnených výdavkov uhradených do 31. decembra 2019,

b) 33 % oprávnených výdavkov uhradených od 1. januára 2020.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

Dňa 30. mája 2018 zverejnila Európska komisia návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa ruší nariadenie (EÚ) č. 1295/2013. V nadväznosti na to Ministerstvo kultúry predložilo dňa 11. júla 2018 na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k predmetnému návrhu nariadenia. Nariadenie programu Kreatívna Európa (2021 – 2027) bolo dňa 19. mája 2021 schválené v druhom čítaní Európskeho parlamentu (EP) a po podpise predsedami EP a Rady nadobudne právoplatnosť zverejnením v Úradnom vestníku EÚ.

Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) nadväzuje na štruktúru a úspešnosť programu Kreatívna Európa 2014 – 2020, ktorý bol ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovil program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušili sa rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013).

Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) je súčasťou kapitoly „Investície do ľudí“ v dlhodobom návrhu rozpočtu Európskej únie (ďalej len EÚ) a pozostáva z troch oblastí: MEDIA, KULTÚRA a MEDZISEKTOROVÁ oblasť. Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) má za cieľ posilňovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ako aj kultúrne dedičstvo a tvorivosť, a to v záujme podpory zväčšovania európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a využívania ich plného potenciálu z hospodárskeho, sociálneho a medzinárodného hľadiska. Zameriava sa na posilňovanie príležitostí pre technologické a umelecky inovačné európske cezhraničné výmeny, podporovanie spoločnej tvorby, ako aj na šírenie európskych diel a ich sprístupňovanie širokému publiku. Oproti súčasnému programu Kreatívna Európa, program Kreatívna Európa (2021 – 2027) predstavuje podstatné opatrenia v záujme zjednodušenia jeho využiteľnosti v aplikačnej praxi.

1. 11. 2020 nadobudlo účinnosť aktualizované znenie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Od 1. 11. 2020 nadobudol účinnosť aj zákon č. 299/2020 Z. z. – o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Tento zákon upravuje účel, podmienky a spôsob poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) a kontrolu využívania poskytnutých dotácií.

Na základe tohto zákona môže Ministerstvo kultúry v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu na tieto účely:

a) obnova, ochrana a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti pamiatkového fondu,

b) podpora kultúry osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva,

c) sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom základných škôl a stredných škôl a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl,

d) aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu,

e) odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu2) (ďalej len „krízová situácia“) na oblasť kultúry,

f) podpora a rozvoj mediálnej výchovy vrátane boja proti dezinformáciám.

Dňa 1. 1. 2021 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

Cieľom prijatej právnej úpravy je najmä deregulácia právneho prostredia rozhlasového vysielania, čím sa umožňuje transformácia a konsolidácia trhu a rádiá môžu mať viacero programových služieb a lepšie využívať frekvenčné spektrum pri zachovaní duálneho systému vysielania a plurality vysielania. Uvedenou právnou úpravou sa rovnako liberalizujú podmienky poskytovania vybranej mediálnej komerčnej komunikácie pre rozhlasových vysielateľov tak, aby bolo možné priniesť nové finančné zdroje do tohto segmentu.

Dňa 1. 1. 2021 nadobudol účinnosť aj zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Cieľom zákona je poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v podnikaní. Tento právny inštitút je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a podobne. O poskytnutie dočasnej ochrany v zmysle zákona je oprávnený žiadať podnikateľ, ktorý má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov.

Dňa 1. 1. 2021 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 398/2020 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 193/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 398/2020 Z. z.“).

Cieľom vyhlášky č. 398/2020 Z. z. je úprava systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike prostredníctvom zníženia minimálnej sumy oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu podľa § 22a ods. 1 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súvislosti so snahou o pokračovanie zvyšovania konkurencieschopnosti podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku sa vyhláškou č. 398/2020 Z. z. upravil minimálny časový rozsah filmového projektu a minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu. Minimálny časový rozsah filmového projektu, na realizáciu ktorého možno poskytnúť finančné prostriedky, sa určil v závislosti od toho, či ide o samostatné alebo viacdielne hrané audiovizuálne dielo, samostatné alebo viacdielne dokumentárne audiovizuálne dielo alebo samostatné alebo viacdielne animované audiovizuálne dielo. Zároveň sa znížila minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu tak, aby systém dokázal absorbovať projekty, ktoré sú z hľadiska rozpočtovej náročnosti realizovateľné a vďaka ktorým dôjde k efektívnejšiemu fungovaniu podporného systému.

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Jednou z oblastí, ktoré pandémia v roku 2020 výrazne zasiahla, bolo aj školstvo. V prvom polroku roku 2020 boli školy zatvorené takmer tri mesiace a od 1. júna mohli byť otvorené len materské školy pre deti a základné školy pre žiakov 1. až 5. ročníka. Ostatné ročníky a školy sa do konca júna otvorili len kvôli uzatvoreniu známok, vráteniu učebníc a ukončeniu školského roka.

Podobná bola situácia aj v druhom polroku. Zatváranie škôl sa začalo 12. októbra a následne minister školstva, vedy, výskumu a športu s účinnosťou od 26. októbra do 7. decembra 2020 mimoriadne prerušil školské vyučovanie v základných školách pre žiakov v piatom až deviatom ročníku, stredných školách, jazykových školách a základných umeleckých školách. Riaditelia týchto škôl museli zabezpečiť pre žiakov a poslucháčov dištančné vzdelávanie. Distančné vzdelávanie prebiehalo aj na vysokých školách.

Tieto obmedzenia mali dopad najmä na praktickú výuku vo filmovom školstve keďže online vyučovaním nemožno nahradiť osobný kontakt s učiteľom, či so spolužiakmi a navyše praktická výuka je často založená na kolektívnej spolupráci a využívaní softwaru a hardwaru, ktorý je študentom dostupný len na školách.

Kladne je však možné hodnotiť podporu základných umeleckých škôl finančným balíkom 20 miliónov eur, či vyčlenenie šiestich miliónov eur na nákup digitálnych technológií pre školy.

Napriek spomínaným faktom však i v roku 2020 dostala možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál už najmladšia generácia na viacerých školách. Napríklad na Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave, Základnej umeleckej škole na Irkutskej ulici v Košiciach (www.zusirkutska.sk), Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szusdama.sk) v Prešove, Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach, či Škole umeleckého priemyslu – scénické výtvarníctvo (www.zsssvba.sk) v Bratislave. Škola umeleckého priemyslu v Trenčíne (www.suptn.sk) i Súkromná škola umeleckého priemyslu vo Zvolene (www.ssuszv.sk) ponúkajú odbor animovaná tvorba a Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču (predtým SUŠ dizajnu – www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odborov Animovaná tvorba a Obrazová a zvuková tvorba – virtuálna grafika.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (https://fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (http://vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory Divadelné umenie a Filmové umenie a multimédiá. 18. decembra 2020 bol doc. Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD. vymenovaný za dekana Fakulty dramatických umení a vedením Katedry filmovej dokumentárnej tvorby bol poverený Mgr. art. Ivan Kršiak, ArtD. Vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky je PhDr. Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2019/2020 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 27 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 28 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2020 15 filmov.

Na MFF Cinematik Piešťany boli uvedené v nesúťažnej sekcii Čo dom dal: krátke filmy snímky študentov Akadémie umení Bojovník (SK, 2020, r. Matúš Men) a Janove zrno (SK, 2019, r. Michal Stašák, Jakub Gajdoš).

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Od júna 2018 je dekankou FTF VŠMU prof. Darina Smržová.

V každom stupni štúdia – dennom bakalárskom, dennom magisterskom a dennom aj externom doktorandskom, prebieha výučba v šiestich študijných programoch:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: doc. Róbert Šveda)

2. študijný program Animovaná tvorba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Eva Gubčová)

3. študijný program Kameramanská tvorba a vizuálne efekty (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ján Ďuriš) a Ateliér vizuálnych efektov (vedúci: prof. Ľudovít Labík)

4. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (doc. Štefan Švec) a Ateliér zvukovej skladby (prof. Peter Mojžiš)

5. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: doc. Ján Oparty)

6. študijný program Audiovizuálne štúdiá (Bc., Mgr., PhD. stupeň) zabezpečuje Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca: Mgr. art. Zuzana Mojžišová PhD.)

K 31. 12. 2020 študovalo na FTF VŠMU 285 študentov, z toho 15 cudzincov. 194 študovalo na bakalárskom (z toho 9 cudzincov), 70 na magisterskom (z toho 6 cudzincov) a 21 bolo na doktorandskom štúdiu (14 interných a 7 externých doktorandov).

V školskom roku 2019/2020 skončilo štúdium FTF VŠMU 80 absolventov (z toho 1 cudzinec): 47 bakalárov (z toho 1 cudzinec) a 28 magistrov. Okrem nich ukončil štúdium 3 interní a 2 externí doktorandi – všetci Slováci.

13. – 15. novembra 2020 sa uskutočnil 24. ročník Festivalu študentských filmov Áčko 2020, ktorý vďaka online podobe videlo rekordných 4 746 divákov. Najlepším filmom sa stal Návrat (SK, 2020, r. Monika Mahútová, producentka Magdaléna Neveďalová), ktorý získal ocenenia aj za najlepší hraný film (Monika Mahútová) a najlepší strih (Jaroslav Martinický).

Najlepším dokumentom sa stal Ideál (SK, 2020, r. Daniel Svoreň) a cenu za najlepší animovaný film získal On the Hill (SK, 2020, r. Lukáš Ďurica a Juraj Mäsiar). V ostatných kategóriách boli ocenení: Matúš Imríšek za zvuk vo filme Legacy (SK, 2020, r. Daniel Kazankov) a Lukáš Ďurica a Juraj Mäsiar za vizuálne efekty vo filme On the Hill.

Film Nuda (SK, 2020, r. Alica Bednáriková) získal cenu za najlepšiu kameru (Roman Šupej) a scenár (Alica Bednáriková).

Kolekciu víťazných filmov festivalu Áčko odvysiela RTVS na Dvojke.

Pandemická situácia neumožnila konanie každoročného medzinárodného podujatia Visegrad Film Forum, ktoré bolo presunuté na rok 2021.

Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2020 premietali na 89 festivaloch a prehliadkach v 29 krajinách. Získali dovedna 25 ocenení – 17 v zahraničí a 8 na domácich festivaloch

V roku 2020 vybrali na festival kategórie „A“ film Pre čisté svedomie (SK, 2020, r. Matúš Ryšan), ktorý sa predstavil online v rámci nesúťažnej sekcie Prvé podanie na 55. ročníku MFF Karlove Vary.

Film Journey (SK, 2018) Mareka Jasaňa vybrali na 18. Medzinárodnom festivale animovaných filmov v japonskej Hirošime na zoznam nádejných tvorcov Stars of Students. Režiséra a jeho prácu tak zaradili medzi 70 talentov nastupujúcej animátorskej generácie.

K najoceňovanejším filmom FTF VŠMU v roku 2020 patrili hraný film Nuda (SK, 2020, r. Alica Bednáriková), ktorý získal Cenu za najlepší film na 5. MF študentských filmov START (Česko), Cenu za najlepší študentský film na 7. DEA Medzinárodnom univerzitnom filmovom festivale, Tirana (Albánsko), či cenu za najlepšiu réžiu na 24. CinemaIubit medzinárodnom festivale študentských filmov, Bukurešť (Rumunsko) a hraný film Pozdrav z Nigérie (SK, 2020, r. Peter Hoferica), ktorý získal napríklad Cenu za najlepší krátkometrážny film na 30. Medzinárodnom festivale filmov východnej Európy Cottbus (Nemecko), Cenu za najlepší scenár na 43. Poitiers medzinárodnom festivale študentských filmov (Francúzsko) a Cenu za najlepší scenár na 24. CinemaIubit medzinárodnom festivale študentských filmov, Bukurešť (Rumunsko).

Festivalovo najúspešnejším bol v roku 2020 animovaný film Ver mi (SK, 2019, r. Zlata Golecová), ktorý sa predstavil na 10 festivaloch a prehliadkach.

Od 29. mája do 6. júna sa významné svetové festivaly (Berlinale, Cannes, Benátky, Sundance, Annecy...) spojili do spoločného internetového podujatia We Are One: A Global Film Festival (www.weareoneglobalfestival.com), na ktorom bol uvedený aj film Michala Ďuriša Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017).

Koncom roka FTF VŠMU opäť spoluorganizovala prehliadku Slávnosť krátkeho filmu, ktorej cieľom je popularizovať v kinách formát krátkeho filmu. Uskutočnila sa v Bratislave a Košiciach v decembri, posledné dva dni pred zatvorením kín.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2020 AVF schválil podporu 17 filmových projektov, v celkovej výške 44 800 eur (v roku 2019 to bolo 13 filmových projektov, v celkovej výške 49 500 eur). AVF schválil i podporu pre 24. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2020 (6 000 eur) a publikáciu Dušana Trančíka Poznámky k filmovej reči (3 500 eur).

Výška celkovej schválenej podpory projektom FTF VŠMU z AVF v roku 2020 bola 54 300 eur.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ SR) podporilo projekty VEGA a KEGA.

Projekt VEGA: „Súčasné filmové teórie, nové rámce, iné problémy“ pod vedením prof. Jeleny Paštékovej mal pôvodný termín ukončenia 31. 12. 2020 – vzhľadom na pandémiu bol predĺžený do 31. 3. 2021. Podmienky nedovolili uskutočnenie vedeckého kolokvia, projekt preto ukončí publikácia Súčasné filmové teórie: nové rámce, iné problémy.

Od 1. 1. 2019 rieši fakulta nový KEGA projekt s názvom Prehĺbenie a rozšírenie možností vyučovacieho procesu v predmetoch optika a obrazový reprodukčný reťazec v oblasti analýzy a testovania kvality a vlastností optických sústav v kinematografii v študijnom programe kameramanská tvorba a vizuálne efekty. Hlavným riešiteľom je doc. Štefan Komorný, ArtD.

V rámci medzinárodného projektu ERASMUS+ s názvom: „Open innovative resources for filmmaking education and training“, na ktorom participuje za FTF VŠMU Ateliér strihu spolu s filmovými školami z Prahy, Lodže a Záhrebu sa uskutočnil v roku 2019 workshop v Lodži. V roku 2020

sa uskutočnil workshop v Prahe avšak workshop na Slovensku sa musel presunúť. Projekt v roku 2019 obdržal podporu 13 693 eur, v roku 2020 to bolo 30 481,89 eur, ukončenie je presunuté z termínu 30. 4. 2021 na 31. 12. 2021 nakoľko sa nepodarila realizácia všetkých plánovaných podujatí.

Na FTF VŠMU pokračovala činnosť dvoch špičkových tímov: špičkového tímu Ateliéru filmovej tvorby pod vedením prof. Martina Šulíka a Ateliér Vizuálnych filmových efektov pod vedením prof. Ľudovíta Labíka. Spolu im bola v roku 2020 pridelená dotácia MŠVVaŠ SR 40 000 eur.

Nadácia Tatra banky neotvorila v dôsledku pandémie svoj program na podporu študentských filmov v sekcii Umenie.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov. V roku 2020 už v ňom neboli komerčné projekcie pre verejnosť.

13. ročník festivalu študentských filmov Noc filmových nádejí sa v roku 2020 uskutočnil bez slovenskej účasti.

1. miesto na 15. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2020 získal film Problémy (SK, 2020, r. Andrea Pátková) zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave. Táto škola usporiadala v roku 2020 i 5. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. 1. miesto získal film Bzukot mesta (SK, 2020, r. Maximilián Mravčák) zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2020 už po ôsmy raz udeľovali ocenenia. Tentoraz online. Hlavnú cenu – Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu získal film Alchymista (SK, 2019, r. Matúš Zajac, Šimon Zajac) zo ZUŠ Irkutská Košice.

FILMOVÁ PRODUKCIA

Po 44 slovenských dlhometrážnych filmoch pre kiná v roku 2019 ich v roku 2020 vzniklo 28. Vzhľadom k prebiehajúcej pandémii je to i tak úctyhodné číslo. Bolo medzi nimi 11 hraných a 17 dokumentárnych filmov. Len 39 % filmov vzniklo v minoritnej koprodukcii.

Už tretí rok za sebou až dvanásť dlhometrážnych filmov režíroval jeden, alebo viacerí debutanti.

Hoci návštevnosť domácich filmov medziročne klesla o 27,86 % vďaka absencii amerických blockbusterov stúpol podiel návštevnosti domácich filmov na celkovej návštevnosti v roku 2020 na 32,79 %.

Z 11 hraných filmov (27 v roku 2019) boli tri 100 % slovenské alebo majoritné koprodukcie: Muž so zajačími ušami (SK/CZ, 2020, r. Martin Šulík) – tragikomédia o mužovi, ktorému sa život prevráti zo dňa na deň, Služobníci (SK/RO/CZ/IE, 2020, r. Ivan Ostrochovský) – dráma z prostredia bohosloveckej fakulty v totalitnom Československu a Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak) – dráma o úteku dvoch mužov z Osviečimu, ktorých správa o situácii v ňom zasiahla do vývoja 2. svetovej vojny.

Ako paritná koprodukcia vznikla Sviňa (SK/CZ, 2020, r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann) – dráma o prepojení politikov a mafiánov na súčasnom Slovensku, voľne inšpirovaná románom Arpáda Soltésza.

Sedem hraných filmov (13 v roku 2019) vzniklo v minoritnej koprodukcii: Bourák (CZ/SK, 2020, r. Ondřej Trojan) – komédia zo súčasnosti, trochu čierna a trochu gangsterka, Krajina ve stínu (CZ/SK, 2020, r. Bohdan Sláma) – príbeh obyvateľov zabudnutej dedinky neďaleko rakúskych hraníc, ktorým vstúpia do života udalosti 30. až 50. rokov 20. storočia, Letní rebeli (DE/SK, 2020, r. Martina Saková) – dobrodružná detská komédia o túžbe, priateľstve a prekonávaní nečakaných prekážok, Modelár (Modelář, CZ/SK/SI, 2020, r. Petr Zelenka) – psychologický triler o ľuďoch, priateľstve, dronoch a politickej angažovanosti, ktorá presahuje hranice Česka, Príliš osobná známosť (Příliš osobní známost, CZ/SK, 2020, r. Marta Ferencová) – príbehy troch žien podľa knižného bestselleru spisovateľky Evity Twardzik Urbaníkovej, Smečka (CZ/SK/LV, 2020, r. Tomáš Polenský) – športová dráma z prostredia tínedžerov – hokejistov a Šarlatán (CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland) – dráma o výnimočnom mužovi

obdarenom liečiteľskými schopnosťami odohrávajúca sa na pozadí dobových udalostí počas niekoľkých desaťročí.

V roku 2020 vzniklo i sedemnásť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (16 v roku 2019). Dvanásť z nich bolo 100 % slovenských alebo majoritné koprodukcie: Biela na bielej (SK/CZ, 2020, r. Viera Čákanyová) – denníkové záznamy z režisérkinho pobytu na Antarktíde, kde nakrúcala aj svoj predchádzajúci film FREM (CZ/SK, 2019, r. Viera Čákanyová), Hokejový sen (SK, 2020, r. Marek Vaňous) – film mapujúci štyri mesiace pred začiatkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji na Slovensku v živote dvoch ľudí: majstra sveta z roku 2002 Ladislava Nagya a začínajúceho hokejistu, Komúna (SK/CZ, 2020, r. Jakub Julény) – zabudnutý životný príbeh umelca, filozofa a politika Marcela Strýka premietnutý do osobných tragédií i víťazstiev predstaviteľov košického undergroundu, Králi videa (Králové videa, SK/CZ, 2020, r. Lukáš Bulava) – o časoch keď kraľovali pirátske kópie videokaziet s rýchlodabingom premietané na domácich videoprojekciách, Libertas (SK, 2020, r. Boris Vereš) – sonda do sveta kryptotechnológií na Slovensku a v Česku, Milan Sládek (SK, 2020, r. Martin Šulík) – film o výnimočnej osobnosti slovenskej kultúry, mímovi Milanovi Sládkovi, Neviditeľná (SK, 2020, r. Maia Martiniak) – film o zložitosti témy pôrodnej traumy a nevyhnutnosti zmeny postoja zdravotníckeho systému a spoločnosti voči žene ako rodičke, Salto je kráľ (SK, 2020, r. Pavol Barabáš) – dokument o partii priateľov, ktorí sa rozhodli zlaniť najvyššie vodopády sveta, Tempos (SK, 2020, r. Nazarij Kľujev, Roman Kelemen, Maxim Kľujev) – hudobný dokument rozprávajúci príbeh Patrika „Rytmusa“ Vrbovského a jeho 30-ročnej rapovej kariéry, To ta monarchia (SK, 2020, r. Vladislava Sárkány) – časozberná komédia o obyvateľoch dediny Spišský Hrhov, ktorej meno sa objavilo v The New York Times, Utečenci sú tu vítaní (SK, 2020, r. Tomáš Rafa) – film skúmajúci mieru solidarity medzi východnou a západnou Európou na pozadí utečeneckej krízy v rokoch 2015 až 2016 a Zlatá zem (SK, 2020, r. Dominik Jursa) – boj obyvateľov troch malých obcí na východe Slovenska s veľkou americkou ropnou spoločnosťou.

Ako paritná koprodukcia vznikol hudobný dokument o spevákovi Mirovi Žbirkovi zvanom Meky (SK/CZ, 2020, r. Šimon Šafránek).

Štyri dokumenty (7 v roku 2019) vznikli ako minoritné koprodukcie: Alchymická pec (CZ/SK, 2020, r. Adam Oľha, Jan Daňhel) – film bilancujúci myslenie a tvorbu svetoznámeho režiséra, animátora, výtvarníka a surrealistu Jan Švankmajera, jeho manželky výtvarníčky Evy Švankmajerovej a producenta Jaromíra Kallistu, Jak Bůh hledal Karla (CZ/PL/SK, 2020, r. Vít Klusák, Filip Remunda) – existenciálno-komediálna road-movie, v ktorej česko-slovenský filmový štáb vyráža na letnú cestu po Poľsku spoznávať „poľského Boha“ a vieru v neho, V sieti (V síti, CZ/SK, 2020, r. Barbora Chalupová, Vít Klusák) – sociálny experiment, v ktorom sa chytia do pasce sexuálni predátori loviaci v online priestore neplnoleté dievčatá a Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu (CZ/SK, 2020, r. Jan Gogola ml.) – situačný portrét vesmíru lídra historicky najpopulárnejšej „československej“ kapely, Joža Ráža, ktorý je kresťanským budhistom veriacim v komunizmus.

V roku 2020 nevznikol ani jeden dlhometrážny animovaný film alebo pásmo. Vznikli aj dva dlhometrážne filmy neuvedené v distribúcii – vianočné rozprávky O liečivej vode (SK/CZ, 2020, r. Ján Sebechlebský) a Vianočná hviezda (O vánoční hvězdě, CZ/SK/DE, 2020, r. Karel Janák). Zo stredometrážnej tvorby roku 2020 sa do kinodistribúcie dostal len dokument Everest – najťažšia cesta (SK, 2020, r. Pavol Barabáš). Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané – Bytosť (SK, 2020, r. Lukáš Vízner), Gore (SK, 2020, r. Tibor Koškovský), Leporelo z mojej naničhodnosti (SK, 2020, r. Kristián Grupač), Marína (SK, 2020, r. Martin Kasala, Nina Grečková, Petra Štefancová), Mullet for My Valentine (SK, 2020, r. Peter Hoferica), Návrat (SK, 2020, r. Monika Mahútová), Nuda (SK, 2020, r. Alica Bednáriková), Plavčík (SK, 2020, r. Šimon Šebo), Príbeh o hovne (SK, 2020, r. Andrej Hofer), Popátka (SK, 2020, r. Kristián Grupač), Pozdrav z Nigérie (SK, 2020, r. Peter Hoferica), Pre čisté svedomie (SK, 2020, r. Matúš Ryšan), Soňa má rada, Soňa nemá rada (RU/SK, 2020, r. Natalia Beliaeva), Spýtaj sa ma či som (SK, 2020, r. Šimon Šebo), Strať sa (SK, 2020, r. Rebeka Sabolová) a Syn Slnka (SK, 2020, r. Ján Guga);

dokumenty Bojovník (SK, 2020, r. Matúš Men), Cestujúcim do pozornosti (SK, 2020, r. Marek Moučka), Denník (SK, 2020, r. Barbara Vojtašáková), Dobrú noc (SK, 2020, r. Rebeka Sabolová), Hudba pre ohňostroj (SK, 2020, r. Katarína Jonisová), Ideál (SK, 2020, r. Daniel Svoreň), Izolovaní (SK, 2020, r. Ivan Koribanič), Orchester z krajiny ticha (SK, 2020, r. Lucia Kašová), Titanik (SK, 2020, r. Katarína Jonisová)

a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad: Daylight (SK, 2020, r. Michaela Hýbelová, Samuel Púchovský), Lunate (SK, 2020, r. Klára Fedora Homzová), On the Hill (SK, 2020, r. Lukáš Ďurica a Juraj Mäsiar), televízny špeciál k seriálu Tresky plesky! s názvom Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek (SK, 2020, r. Veronika Kocourková); dva diely seriálu Websterovci (SK/CZ, 2020, r. Katarína Kerekesová) – 14. Piknik, 15. Veľká mláka a 9 dielov seriálu Chochmesovci (SK, 2020, r. Róbert Šveda) s názvami Susedia, Na festivale, O senioroch, Na audiencii, Nakupovanie, Domáci miláčikovia, Pietne miesta, Slávni ľudia, Osobná hygiena a prvá séria bábkového seriálu Hlavule (SK, 2020, r. Gejza Dezorz), ktorá v šiestich častiach predstavila vždy jednu zaujímavú osobnosť (Majster Pavol z Levoče, Cyprián z Červeného Kláštora, Johann Wolfgang Kempelen, Štefan Banič, Koloman Sokol a Ondrej Nepela).

Na výrobe 12 dlhometrážnych filmov pre kiná – 5 hraných (Letní rebeli, Muž so zajačími ušami, Služobníci, Správa, Šarlatán a 7 dokumentárnych (Komúna, Meky, Milan Sládek, Salto je kráľ, To ta monarchia, V sieti, Zlatá zem – sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 % príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (od 1. januára 2020 dotácie vo výške 33 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

V roku 2020 výsledky aktivít fondu a jeho podpornej činnosti v štandardných štatistických ukazovateľoch do značnej miery negatívne ovplyvnila situácia v súvislosti s pandémiou ochorenia covid-19. V dôsledku opatrení voči tejto pandémii došlo v uplynulom roku k opakovanému uzatvoreniu kín v Slovenskej republike a viaceré kultúrne podujatia museli presunúť termíny svojho konania alebo prispôsobiť svoj program aktuálnej situácii.

Fond v súčinnosti s ministerstvom kultúry pripravil a zrealizoval osobitnú výzvu 9/2020 a na jej finančné zabezpečenie použil mimoriadny príspevok 700 000 eur zo štátneho rozpočtu. Počas pandémie uplatnil zvýšenú mieru podpory vývoja audiovizuálnych diel a to tak pri individuálnych tvorivých štipendiách, ako aj pri dotáciách určených na zabezpečenie producentského vývoja audiovizuálnych diel. Na štipendiá fond vyčlenil zatiaľ najvyššiu celkovú sumu za rok – takmer 120 tisíc eur, pričom historický rekord dosiahla aj priemerná suma jedného štipendia (4 221 eur).

Okrem finančných nástrojov a zvýšenej miery podpory prijal fond aj viacero administratívnych opatrení zameraných na zmiernenie dôsledkov pandémie covid-19 na audiovizuálny sektor a na prijímateľov dotácií z fondu.

Počas posledných rokov môžeme konštatovať kontinuálny trend rastu audiovizuálneho trhu na Slovensku. Potvrdzujú ho aj medzinárodné štatistiky, ktoré periodicky vyhodnocuje Európske audiovizuálne observatórium (EAO) v Štrasburgu vo svojej ročenke. Podľa údajov EAO audiovizuálny trh na Slovensku vzrástol v období medzi rokmi 2015 a 2019 o 17,8 %, čo je najvyššie tempo rastu spomedzi všetkých európskych krajín, pričom priemer EU28 je 1,6 %. Do tohto trendu sú započítané príjmy vo všetkých segmentoch audiovizuálneho trhu (verejné zdroje, reklama TV a rádio, tržby z kín, online distribúcie aj videodistribúcie).

Od roku 2018 je osobitnou organizačnou zložkou AVF Slovenská filmová agentúra (SFA) (www.filmcommission.sk). Hlavnými úlohami SFA sú najmä intenzívna propagácia a marketing Slovenska ako konkurencieschopnej filmovej krajiny s vhodnými podmienkami pre audiovizuálnu produkciu, prezentácia a sprostredkovanie tvorivých, pracovných aj podnikateľských príležitostí pre slovenských profesionálov pôsobiacich v audiovizuálnej kultúre a priemysle s dôrazom na všetky fázy vzniku a realizácie audiovizuálnych diel, prezentácia súvisiacich služieb aj jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom zvyšovania zamestnanosti obyvateľov a profesionálov v audiovízii, ako aj posilnenie dopytu po dodávateľoch služieb súvisiacich s výrobou filmov (prenájom techniky, produkčné a postprodukčné služby, animácia, výroba dekorácií, zvuková výroba, ubytovanie, doprava, catering a pod.).

Primárnym zameraním SFA je prilákať na Slovensko a do jeho regiónov producentov hraných, dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel a progresívnym spôsobom zefektívniť prínosy audiovizuálnej produkcie pre regióny Slovenska aj pre zahraničných i domácich producentov alebo investorov. Sekundárnym cieľom je aj podpora turizmu v jednotlivých regiónoch

 OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2020 úspešné i na festivaloch v zahraničí. K najžiadanejším a najoceňovanejším filmom v roku 2020 patrili dlhometrážne hrané filmy Služobníci (SK/RO/CZ/IE, 2020, r. Ivan Ostrochovský) a Šarlatán (CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland), dokumentárne filmy FREM (CZ/SK, 2019, r. Viera Čákanyová) a V sieti (V síti, CZ/SK, 2020, r. Barbora Chalupová, Vít Klusák) a krátky animovaný film Sh_t Happens (CZ/SK/FR, 2019, r. David Štumpf, Michaela Mihályi).

Slovenskými národnými nomináciami na Európsku filmovú cenu boli hrané filmy Nech je svetlo (SK/CZ, 2019, r. Marko Škop) a Služobníci a v kategórii dokumentárnych filmov Hluché dni (SK, 2019, r. Pavol Pekarčík). Oba hrané filmy sa dostali do výberu filmov na ceny Európskej filmovej akadémie a spolu s nimi v ňom boli i dve minoritné koprodukcie nominované Českom – Pomaľované vtáča (Nabarvené ptáče, CZ/SK/UA, 2019, r. Václav Marhoul) a Šarlatán. Rok 2020 bol so štyrmi filmami vo výbere pre Slovensko rekordným. Pomaľované vtáča získalo neskôr aj nomináciu v kategórii Európsky film.

Slovenským národným kandidátom na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii najlepší medzinárodný dlhometrážny film bola dráma Správa (SK/CZ/DE, 2020, r. Peter Bebjak). Český kandidát, a slovenská koprodukcia, Pomaľované vtáča sa dostal do úzkeho, desaťčlenného výberu filmov uchádzajúcich sa o toto ocenenie, pred rokom 2020 známe ako najlepší cudzojazyčný film.

Režisérka Iveta Grófová sa spolu s filmom Piata loď (SK/CZ, 2017) dostala do výberu "Zlatého albumu" zostaveného fondom Eurimages. Album oslavuje 50 filmov natočených ženskými režisérkami. Predstavuje reprezentatívny výber z viac ako 300 filmov podporených Eurimages, ktoré režírovali alebo spolurežírovali ženy za posledných 20 rokov.

Slovenské filmy boli v roku 2020 uvedené na štrnástich festivaloch kategórie A.

70. MFF Berlín (Nemecko): Služobníci v sekcii Encounters, FREM v sekcii Forum a Šarlatán v sekcii Berlinale Special.

55. MFF Karlovy Vary (Česko): Pre čisté svedomie (SK, 2020, r. Matúš Ryšan) v sekcii Prvé podanie a Meky (SK/CZ, 2020, r. Šimon Šafránek) v prehliadke Tady Vary – divácka cena MALL.TV.

36. Filmový festival Varšava (Poľsko): Muž so zajačími ušami (SK/CZ, 2020, r. Martin Šulík) – Cena za najlepšiu réžiu a Cena ekumenickej poroty a Modelár (Modelář, CZ/SK/SI, 2020, r. Petr Zelenka) v medzinárodnej súťaži; Sviňa (SK/CZ, 2020, r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann) v súťaži prvých a druhých filmov; Bourák (CZ/SK, 2020, r. Ondřej Trojan) a Krajina ve stínu (CZ/SK, 2020, r. Bohdan Sláma) v sekcii Special Screenings.

42. MFF Káhira (Egypt): Služobníci v sekcii Medzinárodná panoráma.

66. Medzinárodný festival krátkych filmov Oberhausen (Nemecko): Pamätník, synagóga, most a kostol (A Memorial, a Synagogue, a Bridge and a Church, DE/SK, 2012, r. Maya Schweizer) v sekcii Profil: Maya Schweizer.

43. Sundance Film Festival (USA): Sh_t Happens v sekcii Shorts – Animation Spotlight.

49. MFF Rotterdam: Komunizmus a sieť alebo Koniec zastupiteľskej demokracie (Komunismus a síť aneb Konec zastupitelské demokracie, CZ/SK, 2019, r. Karel Vachek) v sekcii Perspectives; Žaby bez jazyka (Žáby bez jazyka, CZ/SK, 2019, r. Mira Fornay) v sekcii Voices; Alchymická pec (CZ/SK, 2020, r. Adam Oľha, Jan Daňhel) v sekcii Deep Focus.

17. CPH:DOX (Dánsko): V sieti (V síti, CZ/SK, 2020, r. Barbora Chalupová, Vít Klusák) v Dox:Award Competition a Neviditeľná (SK, 2020, r. Maia Martiniak) v sekcii Special Premieres.

24. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava (Česká republika) – svetovú premiéru mali Biela na bielej (SK/CZ, 2020, r. Viera Čákanyová) v sekciách Opus Bonum a Česká radosť – Cena za najlepší svetový dokumentárny film 2020, Utečenci sú tu vítaní (SK, 2020, r. Tomáš Rafa) v súťaži Medzi morami a Věčný Jožo aneb Jak jsem potkal hvězdu (CZ/SK, 2020, r. Jan Gogola ml.) v sekcii Česká radosť. V programe festivalu boli i filmy Alchymická pec a Jak Bůh hledal Karla (CZ/PL/SK, 2020, r. Vít Klusák, Filip Remunda) v sekcii Česká radosť a Komunizmus a sieť alebo Koniec zastupiteľskej demokracie v sekcii Vachek 80.

16. Zagreb Dox (Chorvátsko): Vietor (Wiatr. Thriller dokumentalny, PL/SK, 2019, r. Michał Bielawski) v medzinárodnej súťaži.

10. Sheffield Doc Fest (Spojené kráľovstvo): FREM v sekcii Ghosts & Apparitions.

23. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Montreal (Kanada): FREM v sekcii Contemplating Dystopia.

42. Medzinárodný festival krátkych filmov v Clermont-Ferrand (Francúzsko): Sh_t Happens v medzinárodnej súťaži a Šarkan (Pouštět draka, CZ/SK/PL, 2019, r. Martin Smatana) v sekcii Youth Section.

26. Encounters Film Festival, Bristol (Spojené kráľovstvo): Sh_t Happens v súťaži.

V roku 2020 sa slovenské filmy premietali i na festivaloch Premiers Plans v Angers (Francúzsko), FF Göteborg (Švédsko), goEast vo Wiesbadene (Nemecko), MFF Camerimage (Poľsko), Filmfestival Cottbus (Nemecko) a mnohých ďalších.

34 slovenských krátkometrážnych animovaných filmov bolo uvedených v Rakúskom filmovom múzeu vo Viedni počas retrospektívy ANIMACE|ANIMÁCIA venovanej českému a slovenskému animovanému filmu a jeho storočnici v Československu.

Český filmový a televízny zväz (FITES) udeľoval 23. 1. 2021 už po 34. raz audiovizuálne ceny Trilobit. Hlavnú cenu Trilobit 2021 získali Barbora Chalupová a Vít Klusák za dokument V sieti. Ivan Trojan a Josef Trojan získali Cenu Trilobit 2021 za stvárnenie svojich hereckých partov vo filme Šarlatán.

6. februára 2021 boli odovzdané 11. ceny českej filmovej kritiky za rok 2020. Najviac nominácií (5) získali Krajina ve stínu a Šarlatán. Väčšina ocenených filmov vznikla v koprodukcii so Slovenskom. Ceny získali: Krajina ve stínu – najlepší film, V sieti – najlepší dokument, Šarlatán – najlepšia réžia (Agnieszka Holland), Modelář – najlepší scenár (Petr Zelenka), najlepšia herečka – Magdaléna Borová (Krajina ve stínu), Najlepší herec – Ivan Trojan (Šarlatán), audiovizuálny počin – FREM (kamera – Tomáš Klein, Viera Čákanyová).

6. marca 2021 sa po 28. raz udeľovali výročné filmové ceny Český lev za rok 2020.

Slovenské koprodukčné filmy mali 57 nominácií: Krajina ve stínu – 15, Šarlatán – 14, Herec – 7, Modelár – 7, Bourák – 4, Mária Terézia 2 – 3, V sieti – 2, Žaby bez jazyka – 2 a Alchymická pec, Cesta do nemožna a FREM po jednej nominácii.

Najviac ocenení získala Krajina ve stínu (6 Českých levov): najlepší celovečerný film, najlepšia herečka v hlavnej úlohe – Magdaléna Borová, najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe – Petra Špalková, najlepší scenár – Ivan Arsenjev, najlepší strih – Jan Daňhel a najlepšie kostýmy – Zuzana Bambušek Krejzková.

Päť českých levov získal Šarlatán: najlepšia réžia – Agnieszka Holland, najlepší herec v hlavnej úlohe – Ivan Trojan, najlepšia kamera – Martin Štrba, najlepší zvuk – Radim Hladík jr. a najlepšia hudba – Jakub Kudláč.

A po jednom ocenení si odniesli Herec – najlepší televízny film alebo miniséria, Mária Terézia 2 – najlepšia scénografia (Martin Kurel – in memoriam), Modelár – najlepší herec vo vedľajšej úlohe (Jiří Mádl) a V sieti – najlepší dokumentárny film.

Neštatutárne ceny získali Jan Poukar za najlepší filmový plagát (Krajina ve stínu) a Cenu filmových fanúšikov dokument V sieti.

Na 33. festivale českých filmov Finále Plzeň (25. – 30. september 2020) získala Zlatého ledňáčka za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film dráma Nech je svetlo.

Víťazným filmom Hlavnej súťaže 27. MFF Praha – Febiofest (Česko) sa stali Služobníci.

FREM získal Cenu Pavla Kouteckého za prvý alebo druhý český celovečerný dokumentárny film českých a slovenských tvorcov na 4. Cene Pavla Kouteckého a 3. Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov ELBE DOCK | Ústí nad Labem (Česko), Drážďany (Nemecko).

Na 49. Lubuškom filmovom lete, Łagów (Poľsko) získalo Zlaté hrozno Pomaľované vtáča a Strieborné hrozno (ex aequo s filmom Miestnosť samovrahov. Hater (Sala samobójców. Hejter, PL, 2020, r. Jan Komasa) film Šarlatán.

Pomaľované vtáča získalo na 27. MFF EnergaCAMERIMAGE, Toruň (Poľsko) Cenu za kameru za film v hlavnej súťaži a Cenu FIPRESCI pre režiséra za najlepší film v hlavnej súťaži s prihliadnutím na kameru (kamera: Vladimír Smutný, réžia: Václav Marhoul).

Na 44. Atlanta Film Festival (USA) získali ocenenie Najlepší animovaný film – Čestné uznanie snímky Sh_t Happens a Šarkan.

Na 26. Medzinárodnom filmovom festivale krátkych filmov v Palm Springs (USA) (USA) získal film Sh_t Happens dve zvláštne uznania: najlepší krátky animovaný film a najlepší krátky študentský animovaný film.

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. Film Everest najťažšia cesta (SK, 2020, r. Pavol Barabáš) získal Grand Prix na 37. Medzinárodnom horolezeckom filmovom festivale, Teplice nad Metují (Česko), Cenu Poľského horolezeckého zväzu na 16. festivale Sila hôr, Zakopane (Poľsko), Cenu divákov na BBK Mendi Film Festival, Bilbao (Španielsko), Grand Prix na 11. ročníku festivalu horských filmov

Echo (Severné Macedónsko) a Cenu televízie Noe na 18. Medzinárodnom festivale outdoorových filmov (Česko).

Svetozár Stračina (SK, 2019, r. Pavol Barabáš) získal Cenu študentskej poroty na 16. festivale Sila hôr, Zakopane (Poľsko).

Sloboda pod nákladom (SK, 2016, r. Pavol Barabáš) získala Cenu za najlepšiu réžiu na 23. Medzinárodnom festivale horských a dobrodružných filmov The Vertical v Moskve (Rusko).

Počas roka 2020 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Bebjak (spolu s hlavní producenti Rastislav Šesták, Peter Bebjak, Kateřina Ondřejková – hlavní tvorcovia Peter Bebjak, Petr Bok) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za minisériu Herec

Peter Bebjak (spolu s Petr Bok, Pavel Gotthard) – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii Mimo kino za televíznu minisériu Herec

František Beleš (spolu s Milan Ondrík) – cena za najlepší herecký výkon vo filme Nech je svetlo – 17. Neisse Film Festival, Großhennersdorf (Nemecko)

Viera Čákanyová – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii Cena innogy pro objav roku za film FREM

Noro Držiak – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii audiovizuálny počin za výtvarný koncept filmu Cesta do nemožna

Noro Držiak (spolu s Milan Ondruch, Martin Máj, Jan Kolegar) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia scénografia za film Cesta do nemožna

Mira Fornay (spolu s Viktor Schwarcz) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší celovečerný film za film Žaby bez jazyka

Mira Fornay – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia réžia za film Žaby bez jazyka

Martin Jurči – špeciálny diplom poroty kameramanovi filmu Betónová doba (SK, 2018, r. Lucia Kašová) – 16. Medzinárodný festival-workshop filmových škôl Kinoproba, Jekaterinburg (Rusko)

Csongor Kassai – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe za film Krajina ve stínu

Ján Kocman – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšie kostýmy za minisériu Mária Terézia 2

Marek Kráľovský – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší strih za minisériu Herec

Milan Lasica – cena Kristián za celoživotný prínos kinematografii – 27. MFF Praha – Febiofest (Česko)

Juraj Loj – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší herec vo vedľajšej úlohe za film Šarlatán

Zuzana Mistríková (spolu s režisérmi Adamom Oľhom a Janom Daňhelom a producentmi Pavla Kallistová, Ľubica Orechovská, Jan Švankmajer, Jaromír Kallista) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší dokumentárny film za snímku Alchymická pec

Adam Oľha (spolu s Jan Daňhel) – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii najlepší dokument za réžiu filmu Alchymická pec 

Adam Oľha (spolu s režisérom Janom Daňhelom a producentmi Pavla Kallistová, Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Jan Švankmajer, Jaromír Kallista) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší dokumentárny film za snímku Alchymická pec

Milan Ondrík (spolu s František Beleš) – cena za najlepší herecký výkon vo filme Nech je svetlo – 17. Neisse Film Festival, Großhennersdorf (Nemecko)

Ľubica Orechovská (spolu s režisérmi Adamom Oľhom a Janom Daňhelom a producentmi Pavla Kallistová, Zuzana Mistríková, Jan Švankmajer, Jaromír Kallista) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší dokumentárny film za snímku Alchymická pec

Rastislav Šesták (spolu s hlavný producent Bernd Alexa a hlavní tvorcovia Heike Richter-Karst, Michael Bütow) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší televízny seriál za Specialisté (CZ, 2020, r. Roman Fábian, Róbert Šveda)

Rastislav Šesták (spolu s hlavní producenti Rastislav Šesták, Peter Bebjak, Kateřina Ondřejková – hlavní tvorcovia Peter Bebjak, Petr Bok) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za minisériu Herec

Miro Šifra (spolu s hlavní producenti Viktor Tauš, Jan Lekeš a hlavní tvorcovia Viktor Tauš, Matěj Chlupáček) – nominácia na Českého leva v kategórii najlepší televízny seriál za Zrádci (CZ, 2020, r. Viktor Tauš, Matěj Chlupáček)

Miro Šifra (spolu s Viktor Tauš, Matěj Chlupáček) – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii Mimo kino za televízny seriál Zrádci (CZ, 2020, r. Viktor Tauš, Matěj Chlupáček)

Martin Štrba – Český lev v kategórii najlepšia kamera za film Šarlatán

Katarína Štrbová Bieliková – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšie kostýmy za film Šarlatán

Nora Štrbová – nominácia na Cenu českej filmovej kritiky v kategórii najlepší krátky film za M E Z E R Y (CZ, 2020, r. Nora Štrbová)

Nora Štrbová – Cena Pavla Kouteckého za krátky animovaný dokument – 4. Cena Pavla Kouteckého a 3. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov ELBE DOCK | Ústí nad Labem (Česko), Drážďany (Nemecko)

Alexander Šurkala – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia kamera za film Modelár

Martin Žiaran – nominácia na Českého leva v kategórii najlepšia kamera za minisériu Herec

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Celosvetová pandémia koronavírusu v roku 2020 determinovala aj činnosti Slovenského filmového ústavu (SFÚ, www.sfu.sk). V štandardnom režime ústav vykonával svoje aktivity len počas prvých dvoch mesiacov, po zvyšok roka sa činnosť realizovala v súlade s platnými nariadeniami Úradu verejného zdravotníctva SR. Pandémia sa najviac dotkla Kina Lumière, zmenila spôsob prezentácie filmov na domácich i zahraničných podujatiach, naopak, pozitívne ovplyvnila zhodnocovanie práv slovenských filmov. Napriek komplikovanej spoločenskej a ekonomickej situácii sa SFÚ opäť podarilo dosiahnuť ziskový hospodársky výsledok.

Rozpočet SFÚ tvoria celkovo štyri základné zdroje, a to štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko a od roku 2012 sa SFÚ môže uchádzať aj o dotácie z Audiovizuálneho fondu (AVF). V minulom roku SFÚ žiadal AVF o príspevok na štrnásť projektov, všetky boli podporené. SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion. Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, prevádzkovanie kina Lumière a predajne Klapka, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva autorov, výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo-obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii.

SFÚ vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečuje činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti.

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

V roku 2020 SFÚ realizoval prioritné projekty

Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích materiálov audiovizuálnych diel;

Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí;

Týždeň slovenského filmu a udeľovanie cien Slnko v sieti;

SK CINEMA – integrovaný audiovizuálny informačný systém.

Ďalej sa v decembri 2020 realizoval aj projekt v rámci bilaterálnej spolupráce na základe poverenia Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR: Dni slovenského filmu v Moskve (bez účasti tvorcov).

Pôvodne plánované dva projekty – Prehliadka maďarského filmu; Dni gruzínskeho filmu – boli z dôvodu pandémie koronavírusu zrušené.

V národnom projekte Digitálna audiovízia, ktorý je od 23. júna 2016 v udržateľnosti na obdobie piatich rokov, sa v digitalizačnom pracovisku SFÚ zdigitalizovalo 70 filmových objektov. Digitálne reštaurované filmy zo zbierok inštitúcie si mohli diváci pozrieť v programe dlhodobej prehliadky Digitálne kino 1955 – 1975 v Kine Lumière, ktorá sa začala v septembri 2019 a po prerušení premietania v kinách pokračovala v júli a auguste 2020.

Udržateľnosť projektu Digitálna audiovízia za SFÚ zabezpečujú najmä pracovníci oddelenia Digitálna audiovízia (DA) v priestoroch digitalizačného pracoviska, ktoré vytvára komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR.

V roku 2020 sa digitálne reštaurované krátkometrážne diela z filmového archívu SFÚ uvádzali aj ako predfilmy v online projekte Kino Lumière doma.

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ďalej MK SR) – ku koncu roka 2020 bol celkový počet záznamov v systéme 624 799, čo predstavuje nárast o 27 954 záznamov za rok 2020. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk.

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2020 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2020 a prostredníctvom cien Igric, cien Jána Fajnora a tvorivých prémií Literárneho fondu ocenil 24 úspešných tvorcov sumou 18 800 eur a 8 slovenských tvorcov sumou 4 400 eur na medzinárodných festivaloch, ako napr. MFF Cinematik Piešťany – cena Cinematik.doc – Cena Literárneho fondu udelená Dominikovi Jursovi za film Zlatá zem (SK, 2020, r. Dominik Jursa), Medzinárodnom festivale animácie Fest Anča – cena Anča Slovak Award udelená Davidovi Stumpfovi a Michaele Mihalyi za film Sh_t Happens (CZ/SK/FR, 2019), festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF udelené Lukášovi Ďuricovi a Jurajovi Mäsiarovi za najlepšiu réžiu animovaného filmu On the Hill (SK, 2020) a Alici Bednárikovej za najlepší scenár hraného filmu Nuda (SK, 2020, r. Alica Bednáriková), Bienále animácie Bratislava – Prémia Literárneho fondu za tvorivý prínos v animovanej tvorbe pre deti udelená Kataríne Kerekesovej za epizódu Prababka (SK/PL, 2018) zo seriálu Websterovci, MFF Etnofilm Čadca – Cena Martina Slivku udelená Jánovi Kuskovi za film Úle Eda Hogla.

Nezabudlo sa ani na výkonných umelcov, ktorí sa pre pandémiu alebo iné objektívne príčiny dostali do finančnej tiesne.

Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu poskytol v roku 2020 na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov sumu 96 106,40 eur. Vyše polovice tejto sumy, 49 940,- eur, bolo vyplatenej 51 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

EURIMAGES

Eurimages (www.coe.int/en/web/eurimages), kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie dlhometrážnych filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je Prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Na konci roka 2020 mal fond 40 členských štátov z celkového počtu 47 krajín Rady Európy (17. januára 2020 pribudla Ukrajina). Plus jedného pridruženého člena – Kanadu (od 13. marca 2017). Argentína, ktorá štatút pridruženého člena získala 1. októbra 2019, z dôvodov finančnej krízy odmietla zaplatiť členské a jej členstvo v Rade Eurimages bolo pozastavené.

V roku 2020 fond podporil 72 hraných, 24 dokumentárnych a 4 animované dlhometrážne filmy celkovou sumou 22 091 700 eur. Od svojho založenia v oku 1988 do 31. decembra 2020 fond podporil 2 163 európskych koprodukcií v celkovej sume 623 miliónov eur.

Pandémia mala vplyv aj na Eurimages. Všetky štyri zasadania Rady Eurimages v roku 2020 sa konali online. Online zasadali aj jednotlivé pracovné a študijné skupiny. Mimo virtuálneho priestoru sa uskutočnilo len zasadanie Evaluačnej skupiny Eurimages v Paríži v januári 2020.

V roku 2020 sa uchádzalo o podporu Eurimages 12 slovenských projektov, 9 z nich ju získalo:

Na Slovensku delegovaný hraný projekt Obeť (SK/CZ/DE), režijný debut Michala Blaška, s celkovým rozpočtom 1 376 534 eur, bol predstavený v minoritnej slovenskej schéme: 38,86 % patrí slovenskej spoločnosti NUTPRODUKCIA s.r.o. (delegovaný producent Jakub Viktorín), 41,08 % českej firme NUTPRODUKCE s.r.o. (koproducentka Pavla Janoušková Kubečková) a 20,06 % nemeckej firme ELECTRIC SHEEP (koproducent Saar Yogev). Výborne pripravený projekt získal podporu vo výške 140 000 eur.

Slovensko-česko-francúzska majoritná koprodukcia Svetlonoc, druhý dlhometrážny hraný film Terezy Nvotovej s celkovým rozpočtom 1 610 000 eur, bol zložený v schéme 46,16 % SK (BFILM s.r.o., delegovaný producent Peter Badač), 37,01 % CZ (MOLOKO FILM, koproducent Miloš Lochman) a 13,84 % FR (SILVERA PRODUCTION, koproducentka Alexandre Charlet). Pre projekt sa podarilo získať podporu vo výške 260 000 eur.

Slovenský majoritný projekt Slúžka (SK/CZ), filmová adaptácia historickej novely Hany Lasicovej v réžii Mariany Čengel Solčanskej, s celkovým rozpočtom 1 466 411 eur bol predstavený v schéme: 69,22 % SK (BRIGHT SIGHT PICTURES s.r.o., delegovaná producentka Radka Babincová v spolupráci s maďarskou produkciou RISTRETTO FILM, koproducent Tamás Hutlassa) a 30,78 % CZ (CINEART TV PRAGUE, koproducent Viktor Schwarcz). Projekt získal podporu vo výške 120 000 eur.

Detský minoritný projekt Tonda, Slávka a Génius (CZ/SK/HU), dlhometrážny animovaný film režiséra Filipa Pošivača s celkovým rozpočtom 2 386 223 eur, bol zložený v schéme 44,47 % CZ (NUTPRODUKCE s.r.o., delegovaný producent Tomáš Hrubý), 30,03 % SK (NUTPRODUKCIA s.r.o. (koproducent Jakub Viktorín) a 25,50 % HU (FILMFABRIQ STOPMO Kft., koproducent Gábor Osváth). Projekt získal podporu vo výške 290 000 eur.

Ďalší detský minoritný projekt, srbsko-bulharsko-chorvátsko-slovenská koprodukcia Ako som sa naučila lietať (Leto kada sam naučila da letim) hraný film srbského režiséra Radivojea Rašu Andrića s celkovým rozpočtom 1 025 042 eur, bol zložený v schéme 46,54 % RS (SENSE PRODUCTION, delegovaný producent Milan Stojanović v spolupráci so slovinskou firmou VERTIGO, koproducent Danijel Hocevar), 22,60 % BG (ART FEST PRODUCTION, koproducent Stefan Kitanov), 18,97 % HR (KINORAMA, koproducentka Ankica Jurić Tilić) a 11,90 % SK (SILVERART s.r.o., koproducentka Katarína Krnáčová). Projekt získal podporu vo výške 150 000 eur.

Maďarsko-slovenská koprodukcia Umelohmotné nebo (Müanyag égbolt) s celkovým rozpočtom 2 353 981 eur, dlhometrážny animovaný film režisérskej dvojice Tibor Bánóczki a Sarlota Szabó, zostala nakoniec pre Slovensko minoritná v schéme 59,75 % HU (SALTO FILMS & MEDIA PRODUCTION Ltd., delegovaná producentka Orsolya Sipos v spolupráci so svojou firmou MUANYAG EGBOLT Kft. a PROTON CINEMA Kft., koproducentka Viktória Petrányi) a 40,25 % SK (ARTICHOKE s.r.o., koproducent Juraj Krasnohorský). Projekt získal podporu vo výške 400 000 eur.

Česko-nemecko-slovenská minoritná koprodukcia Bratia, historický film režiséra Tomáša Mašína s celkovým rozpočtom 3 140 000 eur, bola predstavená v schéme 65 % CZ (FILMBRIGADE s.r.o., delegovaný producent Petr Bílek), 25 % DE (ROHFILM PRODUCTIONS GmbH, koproducent Benjamin Drechsel) a 10 % SK (PUBRES s.r.o., koproducentka Ľubica Orechovská). Pre projekt sa podarilo získať podporu vo výške 370 000 eur.

Česko-slovenská minoritná koprodukcia Správa o záchrane mŕtveho (Zpráva o záchraně mrtvého), dlhometrážny hraný film režiséra Václava Kadrnku s celkovým rozpočtom 1 075 052 eur, mala schému 69,44 % CZ (SIRIUS FILMS s.r.o., delegovaný producent Václav Kadrnka) a 30,56 % SK (SILVERART s.r.o., koproducentka Katarína Krnáčová v spolupráci s francúzskou firmou BOCALUPO FILMS, koproducent Pierre Bachelier Iltis). Projekt získal podporu vo výške 130 000 eur KINÁ

V roku 2020 mala pandémia veľký dopad i na kiná. Po prvý raz museli byť v zmysle nariadení Úradu verejného zdravotníctva zatvorené od 10. marca do 19. mája (71 dní), druhý raz od 15. októbra do 15. novembra (32 dní) a tretí raz museli ukončiť prevádzku 19. decembra a v čase uzávierky tejto Správy (15. mája 2021) boli ešte stále zatvorené.

Celkovo teda museli byť kiná na Slovensku zatvorené 116 dní, čo predstavuje 31,69 % z roku 2020. Viacsálové kiná boli zatvorené ešte dlhšie. Sieť CINEMAX 169 dní a sieť Cinema City 186 dní. Súviselo to najmä so zákazom konzumácie pokrmov a nápojov v hľadisku a tiež s nedostatkom nových blockbusterov, s ktorých premiérami distribučné spoločnosti čakali na obdobie keď prestanú v kinách platiť obmedzenia v súvislosti so sedením obecenstva a konzumáciou pokrmov a nápojov. Najrýchlejšie sa preto znovuotvárali jednosálové kiná, v ktorých premietali aj filmové kluby. V nich sa nekonzumuje a nie sú odkázané na novinky veľkých štúdií.

Podľa našich informácií však v roku 2020 ani jedno kino v dôsledku pandémie neukončilo svoju prevádzku. Z iných dôvodov však nemali v roku 2020 predstavenia pre verejnosť jednosálové kiná Bátovce divadlo Pôtoň, Bošany DK, Martin Scéna a Tornaľa Mladosť. A tiež kino Klap na VŠMU v Bratislave, ktoré je digitalizované technológiou D-cinema. V roku 2020 nepremietali ani alternatívne priestory .klub pod lampou v Bratislave, Bombura v Brezne a kino Krypta vo Zvolene. Nepremietali ani digitalizované letné kiná v Krupine a Senici nad Myjavou.

V roku 2020 bolo v prevádzke 159 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 261 plátnami (v roku 2019 to bolo 167 kín so 268 plátnami). Z toho bolo 94 jednosálových kín s 25 039 sedadlami, 22 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 87 sálami a 13 244 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 911 sedadlami, 29 letných kín s 22 327 sedadlami, 7 alternatívnych priestorov s 8 sálami a 425 sedadlami: Mestské kultúrne stredisko – FK Kassandra (Bánovce nad Bebravou), Berlinka (Bratislava), FK Vasmacska-Jókaiho divadlo (Komárno), FK Priestor (Lučenec), Kino Pocity (Prešov), Rosefeldov palác (Žilina), Stanica (Žilina), tri putovné kiná a dve autokiná.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

KINÁ

V roku 2020 mala pandémia veľký dopad i na kiná. Po prvý raz museli byť v zmysle nariadení Úradu verejného zdravotníctva zatvorené od 10. marca do 19. mája (71 dní), druhý raz od 15. októbra do 15. novembra (32 dní) a tretí raz museli ukončiť prevádzku 19. decembra a v čase uzávierky tejto Správy (15. mája 2021) boli ešte stále zatvorené.

Celkovo teda museli byť kiná na Slovensku zatvorené 116 dní, čo predstavuje 31,69 % z roku 2020. Viacsálové kiná boli zatvorené ešte dlhšie. Sieť CINEMAX 169 dní a sieť Cinema City 186 dní. Súviselo to najmä so zákazom konzumácie pokrmov a nápojov v hľadisku a tiež s nedostatkom nových blockbusterov, s ktorých premiérami distribučné spoločnosti čakali na obdobie keď prestanú v kinách platiť obmedzenia v súvislosti so sedením obecenstva a konzumáciou pokrmov a nápojov. Najrýchlejšie sa preto znovuotvárali jednosálové kiná, v ktorých premietali aj filmové kluby. V nich sa nekonzumuje a nie sú odkázané na novinky veľkých štúdií.

Podľa našich informácií však v roku 2020 ani jedno kino v dôsledku pandémie neukončilo svoju prevádzku. Z iných dôvodov však nemali v roku 2020 predstavenia pre verejnosť jednosálové kiná Bátovce divadlo Pôtoň, Bošany DK, Martin Scéna a Tornaľa Mladosť. A tiež kino Klap na VŠMU v Bratislave, ktoré je digitalizované technológiou D-cinema. V roku 2020 nepremietali ani alternatívne priestory .klub pod lampou v Bratislave, Bombura v Brezne a kino Krypta vo Zvolene. Nepremietali ani digitalizované letné kiná v Krupine a Senici nad Myjavou.

V roku 2020 bolo v prevádzke 159 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 261 plátnami (v roku 2019 to bolo 167 kín so 268 plátnami). Z toho bolo 94 jednosálových kín s 25 039 sedadlami, 22 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 87 sálami a 13 244 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 911 sedadlami, 29 letných kín s 22 327 sedadlami, 7 alternatívnych priestorov s 8 sálami a 425 sedadlami: Mestské kultúrne stredisko – FK Kassandra (Bánovce nad Bebravou), Berlinka (Bratislava), FK Vasmacska-Jókaiho divadlo (Komárno), FK Priestor (Lučenec), Kino Pocity (Prešov), Rosefeldov palác (Žilina), Stanica (Žilina), tri putovné kiná a dve autokiná.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík. 

V roku 2020 nebolo na Slovensku otvorené ani jedno viacsálové kino. 28. augusta 2020 bolo po modernizácii a digitalizácii technológiou D-Cinema znovu otvorené jednosálové kino Tatra vo Vrábloch. Premietať začalo nové, 50-miestne kino Bohéma v Bratislave a 7. júla bolo znovu otvorené kino Choč v Lúčkach. S komerčným premietaním začali i letné kiná v Hnúšti, Hriňovej a Piešťanoch.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

K 31. decembru 2020 bolo na Slovensku v prevádzke technológiou D-cinema digitalizovaných 195 kinosál v 95 kinách a 6 letných kín (197 kinosál v 97 kinách a 6 letných kín v roku 2019). V 100 digitalizovaných kinosálach – z toho 36 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

26 viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2020 digitalizovaných technológiou D-Cinema 99,21 % kinosál. Digitalizovaná nebola len 30-miestna kinosála v košickom kine Úsmev. Z 94 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2020 v prevádzke, bolo digitalizovaných technológiou D-Cinema 67,02 %.

V rokoch 2010 – 2020 Audiovizuálny fond (AVF) finančne podporil digitalizáciu 87 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 620 890 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D-cinema bez podpory AVF, zo 66 jednosálových sa to podarilo len deviatim – Bánovce nad Bebravou (TAJMS Cinema – od 1. 7. 2019 nepremieta), Bratislava (Klap – od roku 2020 nepremieta pre verejnosť), Bratislava (Kino Film Europe), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava (Kino X – od 29. 1. 2017 nepremieta), Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok (Kultúra). Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013 a DCI projektor v letnom kine v Martine financovalo mesto.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu Kino Kultúra v Ružomberku, v roku 2018 kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši vymenilo s podporou AVF starší prenajatý projektor v kinosále “B” za nový a v roku 2019 bolo redigitalizované kino Záhoran v Malackách. Postupne budú nasledovať ďalšie.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo do konca roku 2020 podporených 27 žiadostí – z toho jedna redigitalizácia sumou 332 200 eur (priemer 12 304 eur na žiadosť): divadlo Pôtoň Bátovce (v roku 2020 nepremietalo), kiná Múzeum SNP Banská Bystrica, Dom kultúry Bošany, A4 Bratislava, Nová Cvernovka Bratislava, Filmový klub Bytča, Diamant Dudince, Poľana Hriňová, kino Tabačka Košice, kino Impulz – druhá kinosála kina Úsmev Košice, Akropola Kremnica, Družba Margecany, FK a kino Mestská scéna Martin (v roku 2020 nepremietalo), Tatra Nitra, Ostražica Nižná, kino Nováky (nepremietalo – AVF ho vyzval na vrátenie dotácie), Osveta Očová, KaSS Prievidza, kino Apollo Rožňava, kino Zora Smolenice, Jašík Turzovka, Tatra Vráble (od roku 2020 má už D-cinema), Stanica Žilina-Záriečie, mobilné letné kiná Kinematograf (redigitalizácia v roku 2019) a Kinematograf 2 Bratislava a letné kino Vranov nad Topľou.

Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF a v súčasnosti už premieta technológiou D-cinema.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014 – 2020 bolo podporených 56 žiadostí celkovou sumou 925 600 eur (priemer 16 529 eur na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

V podprograme 4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike boli podporené vývoj software Vision spoločnosti Filmpark production (15 000 eur) a vývoj zariadenia Autojib spoločnosti Kodreta furniture s.r.o. (10 000 eur). Oba projekty v roku 2017. V roku 2020 získal podporu portál DAFilms.sk – slovenské online kino (19 000 eur). Celkovo boli teda podporené 3 žiadosti celkovou sumou 44 000 eur (priemer 14 667 eur na žiadosť).

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010 – 2020 bola 3 922 690 eur.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je Slovenský filmový ústav členom od roku 2001.

V roku 2021 plánuje začať premietanie zo 16 mm kópií (ale aj ako E-Cinema HD) Kinoklub 16 v Galante.

Z letných kín premieta len z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

K 31. decembru 2020 bolo v prevádzke 29 letných kín (26 v roku 2019), ktoré vyberali vstupné. Okrem 6 letných kín digitalizovaných technológiou D-cinema (Banská Bystrica, Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 4 letných kinách. V mestách Pezinok, Podhájska a Senica si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina a Trnovce ho mali zapožičaný z kina Primáš v Myjave. Ďalších 67 letných kín (z toho 19 v Bratislave) premietalo zadarmo a preto nie sú zahrnuté v štatistike.

V roku 2020 boli v prevádzke dve autokiná – Autokino na Gréte v Liptovskej Sielnici a Autokino Orava v Námestove.

A tiež tri komerčné putovné kiná – letné kino Gamon, putovné kino pri Autokine Orava a Túlavé kino Zálesie. Bažant kinematograf i v roku 2020 premietal zadarmo. Rovnako ako ďalších 40 jednosálových kín a alternatívnych priestorov.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (3 131 kinosál v 1 216 kinách v 43 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2020 26 kín (z toho 42,3 % jednosálových) v osemnástich mestách (26 kín v osemnástich mestách v roku 2019): bratislavské kiná Artkino Za zrkadlom, Kino Film Europe, Mladosť, Nostalgia a Kino Lumière (4 sály), kiná v Košiciach (Úsmev – 2 sály), Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Trenčíne (Artkino Metro) a miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, Dunajskej Strede, Košiciach, Martine, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna + MAX), v Žiline a multiplex CINEMAX v Bratislave.

V roku 2020 nebolo na Slovensku otvorené ani jedno viacsálové kino. 28. augusta 2020 bolo po modernizácii a digitalizácii technológiou D-Cinema znovu otvorené jednosálové kino Tatra vo Vrábloch. Premietať začalo nové, 50-miestne kino Bohéma v Bratislave a 7. júla bolo znovu otvorené kino Choč v Lúčkach. S komerčným premietaním začali i letné kiná v Hnúšti, Hriňovej a Piešťanoch.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

K 31. decembru 2020 bolo na Slovensku v prevádzke technológiou D-cinema digitalizovaných 195 kinosál v 95 kinách a 6 letných kín (197 kinosál v 97 kinách a 6 letných kín v roku 2019). V 100 digitalizovaných kinosálach – z toho 36 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

26 viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2020 digitalizovaných technológiou D-Cinema 99,21 % kinosál. Digitalizovaná nebola len 30-miestna kinosála v košickom kine Úsmev. Z 94 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2020 v prevádzke, bolo digitalizovaných technológiou D-Cinema 67,02 %.

V rokoch 2010 – 2020 Audiovizuálny fond (AVF) finančne podporil digitalizáciu 87 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 620 890 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D-cinema bez podpory AVF, zo 66 jednosálových sa to podarilo len deviatim – Bánovce nad Bebravou (TAJMS Cinema – od 1. 7. 2019 nepremieta), Bratislava (Klap – od roku 2020 nepremieta pre verejnosť), Bratislava (Kino Film Europe), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava (Kino X – od 29. 1. 2017 nepremieta), Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok (Kultúra). Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013 a DCI projektor v letnom kine v Martine financovalo mesto.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu Kino Kultúra v Ružomberku, v roku 2018 kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši vymenilo s podporou AVF starší prenajatý projektor v kinosále “B” za nový a v roku 2019 bolo redigitalizované kino Záhoran v Malackách. Postupne budú nasledovať ďalšie.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo do konca roku 2020 podporených 27 žiadostí – z toho jedna redigitalizácia sumou 332 200 eur (priemer 12 304 eur na žiadosť): divadlo Pôtoň Bátovce (v roku 2020 nepremietalo), kiná Múzeum SNP Banská Bystrica, Dom kultúry Bošany, A4 Bratislava, Nová Cvernovka Bratislava, Filmový klub Bytča, Diamant Dudince, Poľana Hriňová, kino Tabačka Košice, kino Impulz – druhá kinosála kina Úsmev Košice, Akropola Kremnica, Družba Margecany, FK a kino Mestská scéna Martin (v roku 2020 nepremietalo), Tatra Nitra, Ostražica Nižná, kino Nováky (nepremietalo – AVF ho vyzval na vrátenie dotácie), Osveta Očová, KaSS Prievidza, kino Apollo Rožňava, kino Zora Smolenice, Jašík Turzovka, Tatra Vráble (od roku 2020 má už D-cinema), Stanica Žilina-Záriečie, mobilné letné kiná Kinematograf (redigitalizácia v roku 2019) a Kinematograf 2 Bratislava a letné kino Vranov nad Topľou.

Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF a v súčasnosti už premieta technológiou D-cinema.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014 – 2020 bolo podporených 56 žiadostí celkovou sumou 925 600 eur (priemer 16 529 eur na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

V podprograme 4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike boli podporené vývoj software Vision spoločnosti Filmpark production (15 000 eur) a vývoj zariadenia Autojib spoločnosti Kodreta furniture s.r.o. (10 000 eur). Oba projekty v roku 2017. V roku 2020 získal podporu portál DAFilms.sk – slovenské online kino (19 000 eur). Celkovo boli teda podporené 3 žiadosti celkovou sumou 44 000 eur (priemer 14 667 eur na žiadosť).

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010 – 2020 bola 3 922 690 eur. Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je Slovenský filmový ústav členom od roku 2001.

V roku 2021 plánuje začať premietanie zo 16 mm kópií (ale aj ako E-Cinema HD) Kinoklub 16 v Galante.

Z letných kín premieta len z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

K 31. decembru 2020 bolo v prevádzke 29 letných kín (26 v roku 2019), ktoré vyberali vstupné. Okrem 6 letných kín digitalizovaných technológiou D-cinema (Banská Bystrica, Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 4 letných kinách. V mestách Pezinok, Podhájska a Senica si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina a Trnovce ho mali zapožičaný z kina Primáš v Myjave. Ďalších 67 letných kín (z toho 19 v Bratislave) premietalo zadarmo a preto nie sú zahrnuté v štatistike.

V roku 2020 boli v prevádzke dve autokiná – Autokino na Gréte v Liptovskej Sielnici a Autokino Orava v Námestove. A tiež tri komerčné putovné kiná – letné kino Gamon, putovné kino pri Autokine Orava a Túlavé kino Zálesie. Bažant kinematograf i v roku 2020 premietal zadarmo. Rovnako ako ďalších 40 jednosálových kín a alternatívnych priestorov.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (3 131 kinosál v 1 216 kinách v 43 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2020 26 kín (z toho 42,3 % jednosálových) v osemnástich mestách (26 kín v osemnástich mestách v roku 2019): bratislavské kiná Artkino Za zrkadlom, Kino Film Europe, Mladosť, Nostalgia a Kino Lumière (4 sály), kiná v Košiciach (Úsmev – 2 sály), Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Trenčíne (Artkino Metro) a miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, Dunajskej Strede, Košiciach, Martine, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna + MAX), v Žiline a multiplex CINEMAX v Bratislave.

 IN MEMORIAM 2020

(výber)

Roman Berger (1930 – 2020)

hudobný skladateľ

Pavel Branko (1921 – 2020)

filmový historik a kritik

Alžbeta Domastová (1936 – 2020)

dabingová režisérka

Milan Dubovský (1940 – 2020)

hudobný skladateľ

Anastázia Dubravická (1934 – 2020)

strihačka zvuku

Bohumír Durčák (1943 – 2020)

kameraman

Jozef Filo (1954 – 2020)

dramaturg

Emil Fornay (1943 – 2020)

filmový režisér, scenárista a kameraman

Ľudovít Hanák (1940 – 2020)

filmový režisér a kameraman

Martin Horňák (1952 – 2020)

herec

Vladimír Ješina (1927 – 2020)

kameraman

Kazimír Kanala (1946 – 2020)

výtvarník, karikaturista

Oľga Keleová (1969 – 2020)

televízna režisérka

Gerhard Komora (1952 – 2020)

televízny režisér a scenárista

Štefan Kožka (1954 – 2020)

herec

Ján Kramár (1928 – 2020)

herec

Viera Kramárová (1945 – 2020)

rozhlasová moderátorka, interpretka komentárov

Eva Kristínová (1928 – 2020)

herečka

Jozef Krivička (1952 – 2020)

herec

Eva Krížiková (1934 – 2020)

herečka

Igor Luther (1942 – 2020)

kameraman

Ján Magdolen (1942 – 2020)

kameraman

Heda Melicherová (1932 – 2020)

herečka, tanečnica

Marián Minárik (1939 – 2020)

kameraman, televízny režisér a scenárista

Andrej Mojžiš (1925 – 2020)

herec

Júlia Morvicová (1934 – 2020)

kostymérka

Viera Petrusová (1931 – 2020)

rozhlasová a televízna moderátorka

Viliam Ptáček (1925 – 2020)

kameraman

Anna Simková (1931 – 2020)

herečka

Valerián Strážovec (1933 – 2020)

scénický výtvarník

Ladislav Šidelský (1935 – 2020)

režisér, kameraman

Pavol Šimai (1930 – 2020)

hudobný skladateľ 

František Tomík (1941 – 2020)

kameraman, fotograf

Mária Úradníčková (1935 – 2020)

herečka

Anton Vaculík (1941 – 2020)

herec

Peter Zeman (1942 – 2020)

novinár, riaditeľ Slovenskej televízie (1990 – 1991)

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.