V posledných mesiacoch pred vypuknutím druhej svetovej vojny, si majiteľka pozemku v Suffolku pani Edith Prettyová (Carey Mulligan) najme nadšeného „vykopávkara“ Basila Browna (Ralph Fiennes). V blízkosti domu, kde žije len so svojím malým synom Robertom (Archie Barnes), je pod vrstvami hliny pochované veľké pohrebisko. Po počiatočných škriepkach s vedením Ipswichského múzea, akú mzdu si Basil za svoju prácu zaslúži, degradovaním ho na úroveň amatéra, hoci svoje skúsenosti z odboru začal naberať už v ranom detstve a opakovaných pokusoch odvolať ho späť k inému, údajne dôležitejšiemu nálezisku, sa pred očami zúčastnených začínajú postupne odkrývať časti lode slúžiacej ako hrob niekoho, kto určite nebol nevýznamný.

Mohla by byť ešte z čias Vikingov, tvrdia prvé ohlasy. Basil má však teóriu o tom, že loď je ešte o niekoľko storočí staršia a zrejme anglosaského pôvodu. Netrvá dlho a na mieste nálezu je hneď viac archeologických nadšencov z Cambridge. Vrátane Charlesa Phillipsa (Ken Stott), ktorý by najradšej vykopávky prevzal do vlastných rúk a novinárov, sľubujúcich si od toho všetkého senzáciu. Edith však naďalej trvá na účasti svojho osvedčeného „vykopávkara“ pri práci a urputne bráni jeho meno ako hlavného objaviteľa pred tými, ktorí sa svojím vzdelaním pred ním ako samoukom cítia byť snobsky niečím viac. Napriek tomu, že je ženatý – a popri práci nestíha svojej manželke May (Monica Dolan) odpisovať na každodennú korešpondenciu – pomáha Edith zabudnúť na zosnulého manžela a dávať zopár neškodných otcovský rád tiež malému Robertovi. Dokonca Edithin bratranec Rory Lomax (Johnny Flynn), každým dňom očakávajúci povolávajúci rozkaz od Kráľovského letectva, akoby našiel zaľúbenie v mladej archeologičke Peggy Piggott (Lily James), taktiež uviaznutej v manželstve bez vášne.

Vykopávky vychádzajú zo skutočnej udalosti, do detailov zaznamenanej v rovnomennom románe z pera Johna Prestona a popisujúcej asi najvýznamnejší archeologický nález, aký bol kedy objavený v britskej oblasti. Režisér Simon Stone takmer dokumentaristicky zaznamenáva pomalý proces postupného odhaľovania pod nánosmi hliny ukrytej pamiatky, kopanie lopatami do hĺbky, ale aj opatrné prehrabávanie sa k drobným zdobeniam pohrebiska... Čo má predsa len videné o niečo realistickejšou optikou než napríklad zromantizované stvárnenie archeológie v indianajonesovských dobrodružstvách, svoje neopakovateľné špecifické kúzlo. Stačia len čiastočne rozoznateľné kontúry niečoho skrytého v zemi, aby v postavách a divákovi vyvolali nadšené predstavy, ako bude výsledná vykopávka asi vyzerať po jej celkovom odkrytí.

O napätie v príbehu sa tak postarajú jednak postupne napĺňané, či sklamávané očakávania, ale aj spočiatku skepticky zamietaná možnosť, že objav bude väčší, než si všetci pôvodne mysleli. Či pripomienka krátiaceho sa času v opakujúcich sa preletoch bojových lietadiel nad hlavami archeológov, prípadne, že drevené podpery neunesú váhu nahromadenej hliny a niekoho z nich v nestráženej chvíli zasypú s hrozbou udusenia. Vykopávky sú skrátka samostatnou postavou príbehu. Každá z ľudských postáv má svoje vlastné špecifiká, pohľad na svet, názor, ktorý zastáva v rámci filmu ako celku. Napriek tomu sa zdá, že väčšina z nich je divákovi predstavená pomerne skratkovito. Svojím konaním rozvíjajú tiež množstvo sľubne naznačených dejových motívov, ktoré by si však zrejme zaslúžili oveľa viac priestoru - aby neboli len sucho konštatované, ale skutočne živé a v príbehu „dýchajúce“.

Scenár Moiry Buffini sleduje osudy viacerých postáv skôr ako sled jednotlivých scén alebo sekvencií, než organicky sa vyvíjajúci príbeh. Pozornosť si získa svojim životnými peripetiami raz jedna postava, raz druhá, inokedy zas pre zmenu archeologický nález. Epicky tónované rozhovory medzi postavami v interiéroch sa striedajú s lyricky pôsobiacimi sekvenciami na nálezisku. Kamera z ruky Mikea Eleya sníma autenticitu v prplavej práci archeológov a ich emocionálne reakcie v tvárach. V kombinácií s citlivou, nádhernou hudbou Stefana Gregoryho, či rytmizujúcim strihom dopomáha vytvoriť akúsi pocitovú mozaiku, jednoznačne slúžiacu režisérovi ku cti. Napriek tomu trochu zamrzí, že práve vinou scenára nie sú podobne efektné scény pôsobivým dotvorením naozaj súdržnejšieho príbehu. Popri radeniu jednej dejovej epizódky vedľa druhej film tak trochu stráca kontakt s divákom a občas v ňom môže vyvolať aj pár zívnutí. Podobný tvorivý prístup sa, bohužiaľ, nechtiac postará aj o určité prerozdelenie Vykopávok na dve tematicky odlišné polovice.

Kým dominantou tej prvej je Basilovo nadšenie pre sľubný objav a pozvoľné získavanie si sympatií u Edith, zatiaľ čo nadšenie pre archeológiu jednoznačne víťazí, v druhej polovici spomínané dejové motívy dramaturgicky „prebije“ skutočná, hoci naratívne konvenčnejšia romanca medzi Edithiným bratrancom Rorym a nešťastne vydatou archeologičkou Peggy. Vojna sa neodvratne blíži a nemilosrdne skracuje postavám čas na lásku, záchranu vzácnej pamiatky pred možným bombardovaním, aj na život vôbec. Zdravotný stav Edith zakrývajúcej údajným pálením záhy svoje kardiologické problémy sa tiež rozhodne nezlepšuje a necháva jej malého syna v obavách, že čoskoro stratí ďalšieho dôležitého člena svojej rodiny. „Vykopávkar“ Basil sa, samozrejme, aj v druhej polovici na scénu opäť vráti, aby predniesol niekoľko inšpiratívnych veľavýznamných replík a doviedol všetky svojou postavou rozohrané dejové motívy do zdarného konca. Avšak to, že sa režisér Simon Stone medzi časom venoval o niečo intenzívnejšie iným postavám, akoby jeho dôležitosť v deji v určitej miere narušilo. Možný dôvod, prečo je manželstvo archeologičky Peggy bez akejkoľvek vášne, sa odohrá v dvoch, nanajvýš troch záberoch, ktoré divák ľahko prehliadne. Skrátka, sú v deji chvíle, kedy skratkovitosť spracovania nestačí a tvorcovia si to neustrážili.

Ralph Fiennes, Carey Mulligan, dokonca aj Danny Webb v úlohe unaveného komorníka hrajú svoje úlohy so sebe vlastnou remeselnou istotou. Dodávajú postavám dostatočnú dávku človečiny, aby diváka upútali a aspoň v rámci svojich hereckých schopností dodali filmu to, čo im scenár predpísal len v skromných opatrných náznakoch. Krásna Lily James a sympatický Johnny Flynn do skutočného príbehu vnášajú v rámci umeleckej licencie tolerovateľné množstvo fiktívnej romance na oživenie príbehu a zvýšenie jeho dynamiky. Ich konanie je bez problémov zrozumiteľné, a práve preto scény, kde sú spolu, nápadne vyčnievajú nad scénami iných postáv príbehu. Napriek tomu, že spomínaná romanca sa nejaví byť v ničom výnimočná v porovnaní s inou podobnou žánrovou konkurenciou, pravdepodobne sa stane pre diváka tým najpamätnejším zo zážitkov, ktoré mu Vykopávky dokážu dopriať.

Vykopávky The Dig) Veľká Británia, 2021
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Simon Stone
Predloha:John Preston (kniha)
Scenár: Moira Buffini
Kamera: Mike Eley
Hrajú: Ralph Fiennes, Carey Mulligan, Lily James, Johnny Flynn, Archie Barnes, Ken Stott, Ben Chaplin, Monica Dolan, Arsher Ali, Joe Hurst, Eileen Davies
Producenti: Carolyn Marks Blackwood, Ellie Wood
Strih: Jon Harris
Scénografia: Maria Djurkovic
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.