Kniha esejistu a politického poradcu Giuliana da Empoliho Le Mage du Kremlin, ktorá v slovenčine vyšla ako Kremeľský mág, vyvolala veľkú pozornosť, preložili ju do 35 jazykov a viedla v čase vydania (2020) rebríčky najpredávanejších kníh vo Francúzsku. Získala Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie a patrila k i favoritom Goncourtovej ceny. Patrí k žánru „semifikcie“, opiera sa na reálne postavy a udalosti, ale zbytok fabuluje, dokresľuje, umelecky dopracúva.

V knihe sa na podmoskovskú daču k bývalému Putinovmu poradcovi, vicepremiérovi a šedej kremeľskej eminencii Vadimovi Baranovovi alias Vladislavovi Surkovovi, vydávanovinár, vo filme literárny historik Rowland (Jeffrey Wright, American Fiction, seriál Agentúra). Pátra po osudoch a tvorbe spisovateľa Jevgenija Zamjatina, autora románu My, vizionára a dokonalého znalca doby. Surkov/Baranov (Paul Dano) mu ukazuje zarámovaný spisovateľov list Stalinovi. Prosil ho o možnosť legálne sa vysťahovať zo Sovietskeho zväzu. Bývalý politik sa mu predstavuje, rozpráva o svojej rodine a ceste na výslnie politickej moci.

Vlastne s ním absolvujeme skrátené dejiny Sovietskeho zväzu a Ruska po roku 1991, keď bol osud červeného impéria spečatený. Vadim začína s divadlom, ale pokračuje v televízii s podnikateľom Borisom Berezovským. Z prvého programu štátnej televízie sa privatizáciou stáva kanál ORT a Berezovský začína veľkú politickú hru na šachovnici najprv s Jelcinom a neskôr Putinom. Resuscituje starca, pomôže mu vyhrať voľby a Baranova dovedie za vtedajším riaditeľom FSB (spravodajská a bezpečnostná služba, ktorý vznikla v roku 1995 ako nástupkyňa KGB) Vladimírom Putinom s geniálnym nápadom, postaviť ho po Jelcinovi do čela Ruska. Z riaditeľa sa stáva aj za aktívnej kreatívnej pomoci Baranova cár. Do mocenskej hry začleníruskú alternatívnu scénu a angažuje všetkých, ochotných hrať podľa jeho predstáv. Eduard Limonov, excentrický spisovateľ, ho zoznamuje s Alexandrom Zaldostanovom dvojmetrovým kolosom, oblečeným do čiernej kože, s hustou hrivou, siahajúcou až po ramena, vyštudovaným lekárom, ktorý koncom 80. rokov založil prvý motorkársky klub v ZSSR podľa vzoru Hells Angels. Nazvali sa Noční vlci. „A tak som ich postupne naverboval všetkých: motorkárov a chuligánov, anarchistov a skinheadov, komunistov i náboženských fanatikov, krajnú pravicu, krajnú ľavicu a skoro všetkých medzi tým. Všetkých, ktorí mali nejakú vzrušujúci odpoveď na volanie ruskej mládeže po zmysle. Po tom, čo sa stalo na Ukrajine, sme si už nemohli dovoliť nechať sily hnevu bez dozoru“.

Filmová skladba Čarodejníka z Kremľa poskladaná z materiálu románového rozprávania nemá úplne ideálne parametre, lebo sa nesie v jeho logike. V podstate selektuje jednotlivé situácie a stráca sa určujúca dramatická línia, rozvedená do niekoľkých úrovní. Životných osudov Baranova, do ktorých je včlenená i postava jeho osudovej lásky Kseni (Alicia Vikander) a zároveň príbeh nástupu Vladimíra Putina (Jude Law) do vrcholnej ruskej politiky. Snaží sa postihnúť rozhodujúce fázy tejto transformácie a do istej miery aj jej motivačné pozadie. Putin je znechutený. Sťažuje sa, že naráža na stále rovnaké ponižovanie. „Jednajú so mnou ako by som bol prezidentom Fínska. Vlastne horšie, pretože Fínsko je pre nich civilizovaná zem, zatiaľ čo my sme to divoké Rusko, ožratý bezdomovec, čo sa im potĺka predo dvermi.“

Románová fikcia nasleduje i v závere, keď Baranova po odchode Rowlanda ktosi odstrelí. Ťažko interpretovať túto dramatickú bodku, ale zrejme tak autori scenára chceli indikovať myšlienku o tom, že cár sa jednoducho rozhodol zbaviť svedkov, alebo jednoducho tých, ktorým by teoreticky mal byť za niečo vďačný. Reálny predobraz Baranova, Vladislav Surkov, je podľa všetkého stále živý, ale na verejnosti sa takmer neobjavuje.

Literárna a filmová dedukcia a redukcia sa snaží o priblíženie vnútorného priestoru ruskej mocenskej a zároveň i personálnej konštelácie. Popularizuje ho a snáď i ponúka nejakú formu hlbšej pravdy o tom, aká bola cesta od koketovania s demokraciou k súčasnému vojnovému stavu za barikádou, stále obostretou tajomstvom a dohadmi. Rozširuje tak pole úvah nad povahou ruského režimu v jeho rozsiahlych súradniciach, historických, politických i kultúrnych.

Dlhé zoznamy analýz, pátrajúcich po genéze ideí, formujúcich ideológiu ruského sveta, doplnené o kremeľskú personalistiku, od ruských autorov ako Masha Gessen, Michail Zygar, alebo Sergej Medvedev, až po Britov, Petra Pomerantseva a Marka Galeottiho, nás uvádzajú do sveta, kde „nič nie je pravda a všetko je možné“ , jeho iracionalitu a dokonca surrealizmus strieda obraz nemenného poriadku zaostalého impéria, totalitnej spoločnosti bez čisto totalitného režimu, kapitalizmu, založenom na stratégii osvedčených mafiánskych praktík a tak ďalej. Snaha o pomenovanie naráža na jeho neuchopiteľnosť, lebo vykazuje množstvo kontrastných a vo svojej podstate hybridných znakov. Je to užitočná lekcia s názorným obrazom toho, aká by bola alternatíva zmeny režimu, ku ktorej sme možno bližšie než sa môže zdať.

Čarodejník z Kremľa (Le Mage du Kremlin/The Wizard of the Kremlin), Francúzsko, USA, 2025
Dĺžka: 145 minút
Réžia: Olivier Assayas
Predloha: Giuliano da Empoli (kniha)
Scenár :Olivier Assayas, Emmanuel Carrère
Kamera: Yorick Le Saux
Casting: Antoinette Boulat
Strih: Marion Monnier
Scénografia: François-Renaud Labarthe
Kostýmy: Jürgen Doering
Produkcia: Olivier Delbosc
Hrajú: Paul Dano, Jude Law, Alicia Vikander, Jeffrey Wright, Tom Sturridge, Will Keen, Dan Cade, Andris Keišs, Anton Lytvynov, Sergey Podymin
Distrubúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 26. februára 2026
Foto: Magic Box Slovakia