Pred šestnástimi rokmi ho jeho matka Lucilla (Connie Nielsen), dcéra niekdajšieho cisára Marka Aurélia, poslala do severoafrickej Numídie z obáv, čo by sa mu, ako potenciálnemu následníkovi trónu mohlo stať. Veľký Rím bol totiž v jej očiach zrelý na drvivý pád. Aktuálne mu s manželkou Arishat (YuvalGonen) nezostáva nič iné len brániť svoju novú domovinu pred dobyvačnými vpádmi rímskeho generála Marka Akácia (charizmatický Pedro Pascal). V boji s mnohonásobnou presilou sa to však Luciovi Verovi (Paul Mescal) nepodarí. Jeho manželka je tragicky zasiahnutá šípom, väčšina mužov z jeho radov padla, bola zranená alebo následne odvedená légiami spoločne s ním priamo do otroctva. Túžba po pomste aj nenávisť k Rímu v jeho srdci tak narastie do ešte väčších výšin a zrejme nájde svoju možnosť na efektívne prejavenie sa medzi múrmi Kolosea. Markus Akácius je však skôr zástupný protivník, napriek všetkému, čo Luciovi spôsobil. Jedná skôr na rozkaz dvojice cisárskych bratov Getu (Joseph Quinn) a Caracallu (Fred Hechinger), akejsi zvrhlo dekadentnej obdoby zakladateľov Ríše Romula a Réma...

Generál sám je z večných bojov už unavený a strápený smrťou svojich absurdnými mocenskými ambíciami vládcov zbytočne obetovaných spolubojovníkov. A to ho vraj ešte v blízkej dobe čaká dobýjanie Perzie, prípadne Indie. Nie je sa preto čomu čudovať, keď sa pridá na stranu svojej manželky (!) Lucille, k senátorovi Gracchovi (svoju rolu od minula si opakujúci Derek Jacobi) a pár ďalším s plánom zvrhnúť tyranov skôr, než bude pre Ríšu až príliš neskoro. V plánoch na zvrhnutie Getu a Caracallu však nie sú sami. Kedysi bol otrokom, ktorý si dokázal vybojovať dôstojnosť aj slobodu v krvavej aréne Kolosea. Aktuálne mocným predáva potraviny, ropu a zbrane. Nestratil ani kontakty s bojovníkmi, pokúšajúcimi sa prežiť všetky výpady v nemilosrdnej aréne. Chladnokrvne vypočítavý Macrinus (fascinujúci Denzel Washington) využíva gladiátorov na pobavenie dekadentného davu, zatiaľ, čo na pozadí ťahá za nitky. Jeho zverencov aj favoritov preňho trénuje ďalší bývalý gladiátor Viggo (Lior Raz) a ten si veľmi dobre uvedomuje, aký cenný stroj na zabíjanie sa skrýva v zajatom Luciovi. Veď už v prvom osudovom zápase so smrtiacimi paviánmi dokázal, že sa nebojí zvieracieho predátora dokonca pohrýzť, aby si nad ním získal nespochybniteľnú dominanciu. Radí ostatným gladiátorom v ich bojovej stratégií, aby prežili čo najdlhšie a aby sa aj on úspech za úspechom, krok za krokom priblížil k svojej vytúženej pomste. Zatiaľ, čo v krátkych chvíľach pokoja „filozofuje“ s Ravim (Alexander Karim), dobrovoľne slúžiacim v aréne ako lekár. Luciovej matke Lucille, prihliadajúcej k tomu všetkému, samozrejme, chvíľu trvá, kým ho spozná cez gestá a vyrieknuté frázy niekdajšej gladiátorskej legendy Maxima Decima Meridia (Russell Crowe z flashbackov predchádzajúcej časti), jeho pravdepodobného otca. Snáď čím skôr pochopí, že muž, ktorého sa pokúša v Markovi Akáciovi zlikvidovať, je preňho skôrpolitickým spojencom, než manipulatívny Macrinus, ktorého momentálne má za mentora...

Snímka Gladiátor II režisérskej legendy Ridleyho Scotta je veľkolepou historickou fikciou inšpirovanou životmi reálnych postáv antického Ríma, ktorá sa pokúša v zmysle čiastočného remakeu, čiastočného pokračovania veľmi efektne nadviazať na režisérov dávny oscarový hit z roku 2000. Využíva množstvo dejových motívov z predošlého dielu, avšak v odlišných, často prekvapivých a na pútavosti príbehu pridávajúcich súvislostiach. Pôvodný Gladiátor bol v časevzniku veľmi osviežujúcim prinavrátením historických dobrodružstiev z čias starovekého Ríma po dlhých dekádach od Ben Hura (1959) režiséra Williama Wylera, prípadne Kubrickovho Spartaka (1960) – „sandálový“ epos využívajúci možnosti vtedajších digitálnych trikov na vizuálne presvedčivé stvárnenie typických ríšskych landmarkov. Zmes drsnej, epickej akcie v aréne a rozsiahlych politických intríg na pozadí, v ktorej jeden tvorivý prvok významovo ovplyvňoval druhý spomínaný. Z dvanástich nominácií získal päť oscarových ocenení v kategóriách najlepší film, herec v hlavnej úlohe (Russell Crowe), najlepšie kostýmy, zvuk a vizuálne efekty. Niečo podobné sa v rámci žánru historického veľkofilmu viac-menej podarilo len Melovi Gibsonovi a jeho Statočnému srdcu (1995) zo škótskych plání... Odštartoval módnu vlnu obdobných, bohato výpravných historických snímok lákajúcich na dobovú akciu a davové scény, ktoré núkali pre divákov toľko potrebný odstup a zároveň akúsi pomyselnú arénu na v podtexte riešené (nielen politické) dilemy problematickej doby po udalostiach z 11. septembra 2001.

Každý jeden historický veľkofilm, ktorý od tých čias vznikol, či to tak chcel alebo nechcel, vďačí Scottovmu Gladiátorovi za výrazný inšpiračný vplyv v snímaní bežných dialogických scén, aj pri spektakulárnej akcií. Samotný Ridley Scott je „kráľom“ historických fikcií a film od filmu len potvrdzuje svoje režijné kvality, ako najmä v rozšírenom zostrihu svojho Kráľovstva nebeského (2005), cez odľahčenú verziu príbehu o pôvode Robina Hooda (2010), skepticky premýšľavej interpretácie biblického príbehu o Mojžišovi Exodus: Bohovia a králi (2014), trojpríbehu o znásilnení a znovuzískaní si cti v Poslednom súboji (2021), či v minuloročnom a publikom nie práve dobre pochopenom Napoleonovi (2023). Pričom pôvodný Gladiátor bol tak trochu pre režiséra prelomovým obdobím. Po svojich majstrovských dielach s ostrejšími autorskými „hranami“ – cyberpunkových klasikách ako Votrelec (1979) a Blade Runner (1982), či feministickej road movie Thelma & Louise (1991) – bol zrazu oveľa viac ochotný pristúpiť na určitý producentský kompromis po niekoľkých vizuálne síce atraktívnych, no tiež z obsahového hľadiska vyprázdnených neúspechoch. S prvým Gladiátorom Scottova kariéra chytila druhý dych a namierila jeho filmografiu prekvapivým smerom. Plodnejším, než sa spočiatku očakávalo.

Aktuálny Gladiátor II už v porovnaní s vlastným predchodcom tak výhodné žánrové postavenie nemáani v rámci dobrodružného veľkofilmu, rovnako tak reprezentuje „len“ ďalšiu položku na zozname historických politických thrillerov, ktorá si „dovolila“ prostredníctvom dobových kulís antického Ríma reflektovať reálne problémy súčasnosti na polarizovanej politickej scéne (nielen) súčasných Spojených štátov. Divák si sotva nespomenie na populárny televízny seriál Hry o tróny (2011-2019) a iné ďalšie, pokiaľ ide o mocenské intrigy na pozadí a pestrú škálu výstredne groteskných charakterov (najmä v prípade lahôdkovo prehrávajúcich hereckých predstaviteľov cisárskych bratov vládnucich davom). Ani varovná vízia pádu Rímskej ríše ochromenej dekadenciou, autokraciou a všadeprítomnou surovosťou nie je v ostatnom období špecifická iba pre tento konkrétny film (viď. veľavýznamné prirovnania v rámci alternatívnej súčasnosti v nedávnomMegalopolise Francisa Forda Coppolu).

Scenár Davida Scarpa sa pokúša nové dobrodružstvo zásadnejším spôsobom odlíšiť čiastočne od originálu a tiež od doposiaľ nakrútenej filmovej alebo seriálovej konkurencie. Kým prvý diel disponoval veľmi zaujímavými, zložitými postavami s výraznou charakterizáciou takmer na úrovni antickej tragédie, efektívne vrstvil nápadité bojové scény v aréne a paralelne s nimi v rozsiahlych dialogických, možno až zbytočne popisných scénach sa zaoberal politikou, pokračovanie až na pár výnimiek predstaví o niečo jednoduchšie, menej plastické charaktery (protagonista), pár príkladov zábavne zlovestnej karikatúry (cisárske dvojčatá), miestami nudnú reprízu udalostí od minula (Lucilla)... Akčným scénam, ich choreografií a spektakulárnosti sa tvorcovia tento raz venujú s čiastočným upustením od serióznosti podobných scén v predchádzajúcej časti, pričom neváhajú vyhrotiť nebezpečné situácie až do absurdna, do remeselne špičkového stvárnenia mierne brakovej žánrovej zábavy. Prvej polovici príbehu dominuje v podaní Paula Mescala akýsi „anonymný“ gladiátor bez schopnosti prekročiť pomyselný tieň Maxima Russella Crowea z originálu, aby sa v druhej polovici – po tom, čo je odhalená jeho identita a zásadnejšie prepojenie s predchádzajúcimi udalosťami - naplno rozohrala politická šachová partia, ktorá má za cieľ nie ani tak už vyhrotenú situáciu s tyranmi napínavo vyriešiť, ale práve ju ešte oveľa viac eskalovať možným nástupom horšieho tyrana.

Kým protagonista Lucius divákov osloví skôr fyzickým výkonom v aréne, než mdlou pútavosťou vlastného charakteru, konvenčný boj s tyraniou prvého dielu je oveľa dynamickejší, dráždiaci divácku zvedavosť, zneisťujúci očakávania v prípade osudového nastávania niektorých kľúčových zvratov. Politický podtext Gladiátora II je remeselne istejší, pričom jeho zlomyseľne zábavným srdcom je práve postava Macrina stvárnená Denzelom Washingtonom – najvýraznejšia a ľudsky najvierohodnejšia postava z celého obsadenia. Výrazným scenáristickým plusom pokračovania je tiež neprehliadnuteľne zaujímavé rozhodnutie urobiť z očakávaného antagonistu Marka Akácia Pedra Pascala v zásade ambivalentného „sympaťáka“.

O unikátnych kvalitách kamery Johna Mathiesona, výpravy Arthura Maxa, kostýmov DavidaCrossmana a Janty Yates nie je dôvod pochybovať. Film je vizuálnou pastvou pre oči ešte o niečo viac posilňujúcou zmienené kvality pôvodného Gladiátora. Antický Rím je v Scottovom ponímaní takmer hmatateľný a žije si záber po zábere svojím vlastným životom. Teda pokiaľ práve nie sú v zábere nápadne digitálne paviány, bojovníkov prenasledujúci nosorožec s ozbrojeným jazdcom na chrbte alebo sa spod hladiny zatopeného Kolosea nevynárajú vycerené zubiská žralokov. Hudba Harryho Gregson-Williamsa príležitostne pripomenie melódie Hansa Zimmera od minula. Efektne duní vo všetkých tých nekompromisne drsných akčných scénach, dotvorí intímnejšiu atmosféru v krátkych momentoch pokojného dialógu. Avšak na jeden z najmilovanejších Zimmerových soundtrackov veľmi nemá. Gladiátor II je skvelým, energickým pokračovaním po dlhých rokoch. Je v niečom lepšie, v niečom horšie než jeho predobraz – aj keď trochu upustilo od ambicióznej serióznosti schopnej vybojovať si aj nejednu oscarovú nomináciu. V kontexte dnešnej filmovej tvorby už toľko neprekvapí, dokonca v preskúmavaní niektorých stvárňovaných tém viac-menej zapadne medzi iné známe tituly. Ridleymu Scottovi však réžia spektakulárnych spektáklov aj v čoskoro osemdesiatich siedmich rokoch ide stále na výbornú.

Gladiátor II (Gladiator II), USA, Veľká Británia, 2024
Dĺžka: 148 minút
Réžia: Ridley Scott
Scenár: David Scarpa
Kamera: John Mathieson
Hudba: Harry Gregson-Williams
Casting: Kate Rhodes James
Strih: Sam Restivo, Claire Simpson
Zvuk: Paul Massey, Michael Fentum
Scénografia: Arthur Max, Elli Griff
Kostýmy: Janty Yates
Produkcia: Lucy Fisher, David Franzoni, Michael Pruss, Ridley Scott, Douglas Wick
Hrajú: Paul Mescal, Pedro Pascal, Denzel Washington, Connie Nielsen, Joseph Quinn, Fred Hechinger, Derek Jacobi, Rory McCann, Tim McInnerny, Peter Mensah, Matt Lucas, Lior Raz, Alec Utgoff, Alexander Karim, Lee Charles, Hadrian Howard, Yuval Gonen, Amira Ghazalla, Mikhail Basmadjian, Tom Moutchi
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 14. novembra 2024
Foto: CinemArt SK