Rýchlo a nemožne (3 jours max)
Ak by pre film existovalo zaradenie do kategórie užitého umenia, asi by sem patrili komédie tohoto druhu. Je to spotrebný tovar, v lepších prípadoch presahujúci hranicu konzumu, v horšom patrí DVD s filmom na poličku v supermarkete, niekde medzi toaletné potreby a zeleninu. Film francúzskeho herca i režiséra Tareka Boudaliho Rýchlo a nemožne uviazol kdesi medzi týmito dvoma „košíkmi“.
V príbehu, ktorý si sám napísal i režíroval, je policajtom Rayanom. Chce medzi špiónov, tajných agentov, ale musí prejsť výberom a školením, čo nejde hladko. Všetko, alebo takmer všetko, čo podnikne, skončí fiaskom. V momente, kedy mu reálne hrozí vyhadzov, unesú jeho matku priamo počas ich telefonického rozhovoru mexickí narkobaróni. Ona je totiž hviezdou nejakej reality show a zrejme sa o nej vie, že syn je policajtom vo Francúzsku. Trochu krkolomné, ale nech, tento druh situačných komédií si nároky na nejaké logické presnosti nerobí. Únoscovia chcú za rukojemníčku smaragd, od ktorého si sľubujú prístup k nejakému mayskému pokladu, prirodzene v neprehľadnej mexickej džungli. Stopy za smaragdom vedú do Dubaja, kde ho vlastní boháč pod ochrankou. Rayana sprevádzajú jeho kamaráti a priateľka Stéphanie, tiež policajtka. Smaragd sa po množstve dramatických situácií podarí získať a babičku vymeniť, ale skupinka si to vyskúša so smaragdom i v mayskom chráme, v scénách ako vystrihnutých z Indiana Jonesa.
Tento scenáristický mlynček pomelie hocičo, poslúži si motívmi z Jamesa Bonda, Terminátora alebo Mission Impossible. Jeden rozhorčený divák kdesi na internete kritizoval systém francúzskeho financovania aj takýchto zlepencov, parodizujúcich americké blockbustery. Hľadať v tomto balaste niečo francúzske je asi naozaj robota pre väzňov. Tento princíp mixovania všehochuti pripomína z globalizačných impulzov vo filme to horšie, lebo sa tak deje do značnej miery mechanicky a v podstate bez talentu, alebo presnejšie bez nejakého poučenejšieho prístupu. V prípade niektorých francúzskych filmových tvorcov z Maghrebu sú ich kompetencie z francúzskeho kultúrneho priestoru prítomné, ale tí inteligentnejší sa buď sústreďujú na im
známe a blízke svety, alebo dokážu bez dramatických zjednodušení interpretovať svet zo širšej perspektívy, než je obmedzenie chudobného a nevzdelaného prisťahovalca. Príkladom sú režiséri Abdellatif Kechiche (Život Adéle), Rachid Bouchareb alebo Mehdi Charef. Niekedy sa tento segment francúzskej filmovej tvorby označuje ako „beur cinema“.Tarek Boudali je marockého pôvodu a do tejto triedy nepatrí, jeho situačné montáže nemajú okrem amerických odvolávok žiadne iné odkazy.
Severná Afrika má svoje špecifiká a keďže bola súčasťou francúzskeho kolonizačného okruhu, jej tvorcovia, mnohí žijúci aj vo Francúzsku, dokážu vnímavejšie uchopiť a pracovať so mentality. Trochu inak je to s Blízkym východom. Ten spolu s Maghrebom vytvára multikultúrny vplyv na francúzsku realitu. Najbližšie k nej má Libanon, územie bývalého francúzskeho mandátu.
Na Blízky východ sa dostaneme aj s hrdinami príbehu, najprv do luxusných hotelov, kde Rayan lezie na 75. poschodie v snahe nájsť smaragd. Jeho majiteľa zatiaľ zabáva Stépahnie, ale podľa očakávania Rayanovi sa veľmi nedarí a pomáhajú mu len náhody. Občas sa dej filmu prenesie do väzenia, kde držia jeho matku a aby nebola nuda, zúžitkuje hlinu zo stien na výrobu maskovacieho kostýmu. Keď však hlina zaschne, je po kamufláži. Situačná vynaliezavosť vždy bola vkusnou devízou francúzskych komédií, daná elementom hravosti a tiež nevyhnutne zmyslom pre humor. Nemusia to byť len klasiky „žandárov“ s Luisom de Funesom, alebo pôvabné lyrické komédie s Jacquesom Tatim. Stačí si spomenúť na skvelú dvojicu filmov Nedotknuteľní (2011) a Čo sme komu urobili (2014). Komediálna tradícia sa odvíja od tej divadelnej a viažu ich dobré vzťahy. Večera vtákov (1998) je skvelá ako v divadelnej, tak filmovej verzii.
To všetko v bláznivej komédii Tareka Boudaliho nenájdete, ale verím, že sú chvíle a momenty, kedy je dobre, že takéto nenáročné a po svete rozlietané filmy sú niekde po ruke, napríklad v repertoári letného kina, kde môže slúžiť ako príjemná kulisa celkom iným spoločenským aktivitám.
Rýchlo a nemožne (3 jours max), Francúzsko, 2023
Réžia: Tarek Boudali
Scenár: Tarek Boudali
Kamera: Vincent Richard
Hudba: Maxime Desprez, Michael Tordjman
Produkcia: Christophe Cervoni, Marc Fiszman
Hrajú: Tarek Boudali, Philippe Lacheau, Julien Arruti, Marie-Anne Chazel, Elodie Fontan, José Garcia, Franck Gastambide, Vanessa Guide, Reem Kherici
Distribúcia: Bontonfilm SK
Premiéra v SR: 27. júna 2024
Foto: Bontonfilm SK