Marvelovská mašinéria pokračuje i naďalej vo svojej zdanlivej dominancii, ktorú malo potvrdiť aj tretie dobrodružstvo Scotta Langa alias Ant-Mana. To dostalo názov Ant-Man a Wasp: Quantumania, no až prekvapivo vlažné prijatie, ktoré nebýva u tohto štúdia zvykom, naznačilo, že tentokrát je možno lepšie držať očakávania na uzde. Ako je to teda naozaj?

Od udalostí Avengers: Endgame už uplynul nejaký čas a Scott Lang (Paul Ruud) sa dokázal znovu zaradiť do reálneho života. Päť stratených rokov mu už síce nikto nevráti, no inak sa nemá na čo sťažovať. S Hope (Evangeline Lilly) tvoria viac než silný pár, konečne sa môže znova zapájať do života svojej už v podstate dospelej dcéry Cassie (Kathryn Newton) a že si ho občas niekto pomýli so Spider-Manom mu skutočne nemôže pokaziť náladu. No je to práve Cassie, ktorej snaha o vedecké zmapovanie kvantovej ríše končí tým, že sa pätica ústredných postáv (znova nechýbajú ani rodičia Hope v podaní Michaela Douglasa a Michelle Pfeiffer) ocitá proti svojej vôli uprostred tohto neprebádaného územia. A čo je horšie - niekde v jeho vnútri číha i doposiaľ neznáma hrozba, o ktorej vie jeden z členov tímu viac, ako by túžil dať najavo...

Kým predošlá dvojica filmov s týmto hrdinom sa radila k menším snímkam Marvelu, trojka zaradila v tomto smere poriadnu výhybku. Z komornejšie ladného dobrodružstva – samozrejme, v rámci možností a žánru – sa tak stálo plnohodnotné epicky pôsobiace sci-fi, miestami evokujúce až Hviezdne vojny. Presun do kvantovej ríše pritom nepôsobí nelogicky. Už predtým totiž zohrávala dôležitú úlohu a snaha posunúť sa trochu iným smerom dáva aspoň papieri zmysel. V tomto prípade to však stálo i tie posledné zvyšky identity, ktorými Ant-Man v minulosti disponoval, hoci chybu treba tentoraz hľadať aj v osobe samotného režiséra.

Tejto úlohy sa totiž do tretice chopil Peyton Reed, ktorý už v jednotke zaskočil za pôvodne ohláseného a podstatne kreatívnejšieho Edgara Wrightu. A hoci to ustál so cťou, nikdy nešlo o vyložene osobitého tvorcu, čo Quantumania naplno potvrdzuje. Ako vlaňajší Doktor Strange: V mnohovesmíre šialenstva, tak i rozporuplne prijatý Thor: Láska a Hrom sa totiž mohli opierať o silné režijné osobnosti, ktoré dokázali vdýchnuť svojim filmom niečo viac. No kým Sam Raimi dokázal obohatiť druhého Stranga o svoje hororové trademarky a Taika Waititi štvrtého Thora o silne parodický nádych, päťdesiatosemročný rodák z Kalifornie tu neponúka skutočne nič, čo by sa vymykalo štandardnému hlučnému blockbusteru. A čo bude asi pre niektorých ešte zásadnejšie - podobne ako Georga Lucasa v prequelovej trilógii Hviezdnych vojen ho zjavne ďaleko viac zaujíma všetko to digitálno naokolo než skutočné postavy z mäsa a kostí.

Samotná kvantová ríša pritom pôsobí svojim spracovaním viac než atraktívne. Dá sa síce namietať, že miesto originality stavajú tvorcovia na všemožnom kopírovaní iných zdrojov (ako v jednotlivých oblastiach, tak i v rasách, ktoré ju obývajú), no aspoň sa je stále na čo pozerať a nechýba ani viacero zaujímavých nápadov, ktoré však film poväčšine nevyužíva k ničomu viac ako len k obyčajnému pozlátku. V podstate tak plní iba rolu (ne)obyčajnej kulisy, čo však stále môže stále niekomu stačiť. Nie až tak dávna dvojka Avatara však jasne ukázala, že i digitálne prostredie môže pôsobiť živo a autenticky a s týmto má tretí Ant-Man predsa len trochu problém.

Aspoň že dej je i tentokrát relatívne funkčný a hoci sa nedá označiť za žiadne scenáristické veľdielo a ku koncu je i trochu skratkovitý, ako celok dokáže držať v rámci žánru pohromade. Opierať sa môže predovšetkým o dve veci – prvou je vzťah Ant-Mana a jeho dcéry, ktorý sa síce nerieši do vyloženej hĺbky, no ako Paul Ruud tak novo obsadená Kathryn Newton svoje party zvládajú viac než dobre a ich spoločné scény majú niečo do seba. Najväčším tromfom je však podľa očakávania nový zloduch Kang v podaní Jonathana Majorsa. To je pritom o to prekvapujúcejšie, že mu vlastne chýbajú komplexnejšie motivácie - a predsa to úplne postačuje. Je to skrátka dobyvateľ, z ktorého ide v potrebných momentoch rešpekt a jediné čo asi zamrzí, že najlepšiu verziu tejto postavy si Marvel vyplytval až príliš skoro. Tieto obavy znásobuje aj dvojica potitulkových scén a špeciálne prvá z nich, ktorá jasne naznačuje ďalšie smerovanie tejto dlhoročnej ságy.

Ant-Man a Wasp: Quantumania doplatil ako úvodný film piatej fázy aj na príliš vysoké očakávania – očakávania, ktoré pritom nikdy nemohol reálne naplniť, no ku svojej vlastnej škode sa ich snažil marketingom navodzovať. Ako jednoduchá oddychová zábava pritom dokáže plniť svoju úlohu, no divák trochu presýtený komiksami si už skrátka pýta aj niečo naviac a čosi predsa len ambicióznejšie či aspoň trochu zmysluplnejšie. A hoci si film až takú kritiku až na mizerne spracovanú postavu M.O.D.O.K.a nezaslúži (oproti predošlým dielom skutočne o toľko nestráca), v tomto prípade sa dá minimálne chápať, čo k nej vo výsledku viedlo.

Ant-Man a Wasp: Quantumania, USA, 2023
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Peyton Reed
Predloha: Jack Kirby (komiks)
Scenár: Jeff Loveness
Kamera: Bill Pope
Hudba: Christophe Beck
Strih: Adam Gerstel, Laura Jennings
Scénografia: Will Htay, Richard Roberts
Kostýmy: Sammy Sheldon
Produkcia: Kevin Feige, Stephen Broussard
Hrajú: Paul Rudd, Evangeline Lilly, Jonathan Majors, Kathryn Newton, Michael Douglas, Michelle Pfeiffer, Bill Murray, William Jackson Harper, Randall Park, Katy M. O'Brian, Corey Stoll, Ruben Rabasa
Distribúcia: CinemArt sK
Premiéra v SR: 16. februára 2023
Foto: CinemArt SK