V psychologickej dráme Tár žiari oscarová herečka Cate Blanchett stvárňujúca jednu z najslávnejších dirigentiek na svete – tú sú frázy, ktorými sa oháňajú oficiálne anotácie a po jej skončení asi u mnohých vzbudí zvedavosť ohľadom ďalších životných osudov ústrednej protagonistky. O to viac ich však možno prekvapí, že v konečnom dôsledku nenájdu vôbec, ale naozaj vôbec nič. Hoci je totiž Lydia Tár zaujímavá a živo pôsobiaca postava, vonkoncom nejde o reálnu osobnosť.

Film sa pritom od začiatku tvári, ako by tak tomu bolo. Až nečakane autenticky pôsobí už úvodná scéna interview, ktoré sa odohrá bezprostredne po približne trojminútovom čítaní jej kariérnych úspechov. Nechýbajú ani zábery na jej wikipedia stránku, či množstvo ďalších nenápadných detailov snažiacich sa vyvolať v divákovi klamný dojem, že základ príbehu je ukotvený v realite. Pomáha aj civilná réžia Todda Fielda, ktorá sa nesnaží o žiadne výraznejšie exhibície a miesto toho sa v každom smere prispôsobuje tónu snímky. Nakoľko však nejde o životopisný film, o čom presne pojednáva iba tretí režisérsky počin tohto amerického tvorcu, ktorý si k nemu napísal i scenár?

Do deja vstupujeme v momente, kedy je Lydia Tár (famózna Cate Blanchett) v ďalšej zo svojich hereckých exhibícií) na svojom kariérnom vrchole. Dosiahla už takmer všetko čo sa dosiahnuť dalo a jediné, čo jej chýba, je dokončenie piatej symfónie Gustava Mahlera, ktorú má následne odprezentovať so svojim orchestrom pred živým publikom. Darí sa jej aj v súkromnom živote – ako verejnosťou prijímaná lesbicky orientovaná osoba žije v Berline so svojou ženou a koncertnou majsterkou Sharon (Nina Hoss), kde spolu vychovávajú svoju adoptívnu dcéru Petru. Čo sa však navonok javí bezproblémovo, je iba ilúziou a aura priateľsky naladenej a silne inšpiratívnej osobnosti sa začne postupne čoraz viac rúcať.

Čo-to naznačí už výborne zrežírovaná sekvencia, kde verbálne, hoci relatívne distingvovane, zostrelí jedného zo svojich študentov, či moment, kde sa priamo vyhráža problémovej spolužiačke svojej dcéry. V oboch prípadoch je pritom zo svojho pohľadu v práve a samo o sebe to len zvyšuje komplexnosť jej už beztak vďačného charakteru. Práve v týchto častiach sa však začína drať na povrch jej skutočná povaha. Lydia Tár je totiž viac než čokoľvek vypočítavou manipulátorkou, ktorá si je plne vedomá svojej moci, potrebuje cítiť nad všetkým kontrolu a veľmi rada diriguje všetkých okolo seba. V jej skrini sa navyše skrýva i nejeden kostlivec, ktorý by ju mohol stáť kariéru...

Samotný film si pritom väčšinu času drží realistický tón, no miestami ho ozvláštňujú aj kratšie, až surealisticky vystavané, časti. S pribúdajúcimi minútami sa navyše začnú diať i veci, ktoré nemajú úplne racionálne vysvetlenie. Mimoriadne pozorný divák taktiež postrehne, že niekoľkých záberoch sa nachádza tajomná postava, ktorej nevidieť do tváre a réžia na ňu ani nijak zvlášť neupriamuje pozornosť. Akoby hlavnú hrdinku niekto neustále sledoval a jedna z neskorších scén nielenže naznačí jej identitu, no súčasne z nej vyplynie i fakt, že sme ju vlastne v minulosti videli. Fieldov film sa pritom nedá klasifikovať ako horor, no s týmto scenárom by ním pokojne mohol byť. Viaceré scény totiž dokážu pri spätnej analýze vyvolávať väčšie mrazenie ako niektoré žánrové tituly.

Filmu by sa inak dalo vyčítať, že nemá až taký ťah na bránku a že jeho dva a pol hodinová minutáž nie je úplne opodstatnená. To platí o to viac, že dej sa ako-taký v jadre neuberá prekvapivými cestičkami a ani odťažitá réžia nemusí pôsobiť na každého. Súčasne však treba pripustiť, že všetko funguje ako má. Tár vie totiž úplne presne o čom chce rozprávať a akým spôsobom to docieliť. V Cate Blanchett má navyše viac než schopnú ťahúňku a hoci ju môže niekto chápať a iný ňou zase opovrhovať, ľahostajná asi nikomu s určitosťou nebude. A to ani v úplnom závere, ktorý sa nedá vyložiť až tak jednoznačne, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Tár, ako najambicióznejší film päťdesiatosem ročného rodáka z Kalifornie, si tak môže právom užívať pozitívne ohlasy, ktorého ho radia medzi tie najpozoruhodnejšie snímky aktuálnej oscarovej sezóny. Či už ho bude divák brať ako psychologickú zaležitosť, existencionálnu drámu so subtílnymi hororovými prvkami, alebo len ako príspevok na tému kultúry rušenia, silný autorský rukopis a prvotriedne herectvo dvojnásobnej držiteľky Oscara – čoskoro možno už trojnásobnej – sú vcelku relevantnými dôvodmi na jeho zhliadnutie.

Tár, USA, 2022
Dĺžka: 158 minút
Réžia: Todd Field
Scenár: Todd Field
Kamera: Florian Hoffmeister
Hudba: Hildur Guðnadóttir
Strih: Monika Willi
Zvuk: Kai Lüde, Roland Winke, Stephen Griffiths, Steve Single, Deb Adair
Scénografia: Marco Bittner Rosser, Ernestine Hipper
Masky: Annett Schulze, Morag Ross
Kostýmy: Bina Daigeler
Produkcia: Todd Field, Alexandra Milchan, Scott Lambert
Hrajú: Cate Blanchett, Noémie Merlant, Mark Strong, Sydney Lemmon, Julian Glover, Nina Hoss, Sophie Kauer, Allan Corduner, Sam Douglas, Lucie Pohl, Murali Perumal, Vivian Full, Frank Röth, Vincent Riotta, Zethphan D. Smith-Gneist
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 23. februára 2023
Foto: CinemArt SK