V hustej hmle sa plaví loďka, vezie na nej zrejme na smrť chorú ženu, ktorá si želá, aby jedna z jej dcér žila v rodine pastora, druhá ponechaná osudu, lebo má iné poslanie a sestry sa nesmú stretnúť do jari. Píše sa rok 1918 a do kraja, ktorý obývajú Nóri, ale aj Sámovia, sa vracia protestantský pastor so synom z misie na Madagaskare. Jeho poslaním je vybudovať pre kresťanov nový kostol. V Európe zúri španielska chrípka, ktorá neobíde ani toto odľahlé miesto a osadou, okrem dozvukov vojny, lomcujú aj iné vášne. Ako sa to všetko zauzlí a skomplikuje hovorí nórsky film Posadnutosť Henrika Martina Dahlsbakkena.

Trochu sa žiada načrieť do dejín. Sámovia, poznáme ich aj pod menom Laponci, sú najstaršia etnická ugrofínska skupina žijúca v arktickej oblasti Laponska, teda v oblasti, ktorá zahrnuje severnú Škandináviu, teda severné Nórsko a Švédsko, Fínsko a ruský polostrov Kola. Sámovia žijú na severe Európy minimálne 5000 rokov, zaoberajú sa rybolovom a chovom sobov a sú vraj veľmi zruční. Najviac ich je v práve v Nórsku asi 37 891 až 60 tisíc, celkove sa ich počet odhaduje na 107 tisíc. Nemali po celé stáročia na ružiach ustlané, najsilnejší tlak na zničenie sámskej kultúry bol práve v Nórsku a to od roku 1900 až do 1940. Po druhej svetovej vojne sa to upravilo. Vo Švédsku nebola politika voči nim tak militantná, v iných krajinách si tiež užili svoje a ruku ku skaze priložili aj Nemci v laponskej vojne v rokoch 1944 až 1945. V ich náboženskom myslení prevládal šamanizmus, časť prijala aj protestantskú a pravoslávnu vieru. No a práve v období, keď bol tlak na zničenie ich existencie najväčší, sa odohráva aj príbeh filmu Posadnutosť.

Režisér Dahlsbakken, nórsky scenárista a producent, ktorý mal najväčší úspech s filmom Muž z ľadovej pustatiny a tiež s drámou Návrat domov, sa možno pre dosť háklivú a komplikovanú problematiku nevedel rozhodnúť, z ktorej strany je najlepšie pristúpiť k téme, a tak do tohto hororu a thrilleru zakomponoval všetko – realitu i tajomno, vyplývajúce zo sámskych legiend. Neviem či oscilácia medzi žánrami bolo najšťastnejším riešením. Ústrednou postavou je protestantský pastor Lauritz Smith (Jan Sælid), človek od ktorého by sme čakali, že má kázať slovo božie a nabádať ľudí k láske a tolerancii, lenže je to diabol sám, neštítiaci sa ničoho, ak je to nutné, aj vraždiť. Surovec, podliak, ktorý nenávidí Sámov. Musí sa však zmieriť s tým, že jeho chorá manželka Suzanne (Ellen Dorrit Petersen) prijala do rodiny malú Sámku My (pôvabná Eva Nergård), ktorá robí spoločníčku jej slepej dcére Agathe (Anna Filippa Hjarne). Otec rodiny dieťa adoptuje, dievčatá, i keď je medzi nimi veľký vekový rozdiel, sú nerozlučné, rozumejú si a majú sa radi. Keď manželka zomrie, rodina bez láskavej ruky ženy je bezradná a derú sa na povrch tie najspodnejšie pudy. Tvrdohlavý pastor Smith sa rozhodne za každú cenu postaviť cintorín na mieste, ktorého sa miestni boja lebo vraj prináša nešťastie, leží totiž na starom laponskom pohrebisku. Pri vykopávkach okamžite zistia, že tam boli pochované malé deti, pozostatky sa rozhodnú uložiť na iné miesto a pokračujú v robote. No lenže na tento kus zeme má zálusk aj expanzívna banícka spoločnosť a navyše po odhalení hrobov sa začnú diať čudné veci.

Vyčíňanie španielskej chrípky, rasové predsudky, sexuálna chlipnosť a sámska mystika tvoria nesúrodý naratív Posadnutosti. Rôzne roviny realistická a nadprirodzená, vyplývajúca z dedičstva sámskeho šamanizmu, v nijakom prípade nesplynie, príbeh sa triešti. Mužská časť pastorovej rodiny je bezcharakterná a zvrátená, vrátane pastorovho syna Oscara (Tarjei Sandvik Moe), ktorý sa neštíti ničoho, ženská – manželka a slepá Agathe - zasa ohľaduplná, láskavá a túžiaca po láske. Až to zo začiatku zvádza navyše k myšlienke feminizmu, čo sa však v zapätí v tomto prípade dá jednoznačne vylúčiť. Posadnutosť je hybnou silou odkrytia temnoty v ľudskej povahe, ktorá sa pod tlakom nezvládnutých požiadaviek a okolnosti derie na povrch a zanechá za sebou len spúšť. Škoda však, že sa príbeh viac do hĺbky nerozpracoval svet dvoch dievčat ako protiváhu k zvrátenostiam okolia. Našťastie, obe sú centrom rozprávania a katalyzátorom vzťahov,  a na akcentovaní ich vnútornej sily príbeh predsa len k nejakej katarzii dospeje.

Napriek výhradám je však obdivuhodné s akou odvahou sa severskí tvorcovia dokážu pozrieť na svoje dejiny. Dôkazom je aj film Posadnutosť. Henrik Martin Dahlsbakken mal tú odvahu, že sa v protestantskom Nórsku nebál poukázať aj na hriešneho kňaza. Neviem si predstaviť, že by sa na to niekto odvážil v našich končinách. Možno by vypukla revolúcia, štátny prevrat, alebo by režisér už nikdy peniaze na nakrúcanie nedostal. Rozhodne by to bol škandál. Teda aj nie dokonalý a rozporuplný film priniesol niečo čo je obdivuhodné. Obdivuhodné pre odvahu a priamosť, ako sa tvorcovia chopili témy. Upozorňujem, nie je to film pre každého, je príliš drsný a miestami až nezrozumiteľný, ale koho zaujímajú dejiny iných národov, dokáže si z nich vziať ponaučenie, tomu iste niečo povie.

Posadnutosť (Forbannelsen /Possession), Nórsko, 2022
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Henrik Martin Dahlsbakken
Scenár: Henrik Martin Dahlsbakken
Kamera: Oskar Dahlsbakken
Hudba: Nils Martin Larsen
Strih: Kristofer Nordin
Zvuk: Tormod Ringnes, Andreas Lindberg Svensson
Scénografia: Lise Hillkirk Olimb, Kristine Wilhelmsen
Kostýmy: Miriam Lien
Produkcia: Henrik Martin Dahlsbakken
Hrajú: Jan Sælid, Tarjei Sandvik Moe, Anna Filippa Hjarne, Alfred Ekker Strande, Dennis Storhøi, Nina Ellen Ødegård, Benjamin Helstad, Ragne Grande, Øyvind Brandtzæg, Ellen Dorrit Petersen, Eva Nergård, Arnt Fossli
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 23. februára 2023
Foto: Film Europe