Dánsky režisér Lars von Trier si získal rešpekt kritikov na začiatku svojej kariéry voľnou trilógiou zloženou z filmov Prvok zločinu (1984), Epidémia (1987) a Európa (1991). Skutočný prielom na medzinárodný trh a na špičku artových tvorcov v globálnom meradle znamenala dráma Prelomiť vlny z roku 1996 v hlavných úlohách s Emily Watson a Stellanom Skarsgårdom. Išlo zároveň o začiatok ďalšej trilógie, tentokrát nazvanej ako trilógia zlatého srdca. Ďalší slávny von Trierov film s názvom Idioti z roku 1998 však znamenal ráznejší odklon od jeho dovtedajšej tvorby. Išlo o jeden z najdôležitejších diel hnutia Dogma, ktoré režisér vymyslel so svojim dánskym kolegom Thomasom Vinterbergom. Dvaja autorskí tvorcovia vymysleli desať striktných pravidiel a minimálne v Idiotoch a Vinterbergovej Rodinnej oslave z rovnakého roku sa im ich podarilo dodržať.

Vypísanie všetkých desiatich bodov by zabralo v recenzii až príliš veľa miesta, avšak pokiaľ ich ako fanúšikovia hnutia Dogma poznáte, sledovanie Idiotov bude mať pre vás výraznú pridanú hodnotu. Film sa dá analyzovať čisto z hľadiska dodržiavania týchto pravidiel, ďalej ho môžete vnímať ako von Trierovu provokáciu festivalového publika, alebo si ho užiť ako „obyčajnú“ drámu o skupinke ľudí, ktorí sa rozhodnú okoreniť si život vďaka jednému veľmi zvláštnemu a ťažko pochopiteľnému rozhodnutiu.

Intelektuáli sú zvláštna sorta spoločnosti, do ktorej sa chceme radiť v podstate všetci, kto sa pohybujeme v akademických kruhoch, či v spoločnosti ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Často sa berieme príliš vážne, čo pôsobí nechcene komicky, a preto nie je až tak ťažké z tohto prostredia nakrúcať komédie. Určite o tom vie svoje napríklad taký Woody Allen. Lars von Trier však ide na vec úplne inak a vnukne do myslí svojich postáv originálnu myšlienku. Skupina intelektuálov žijúca toho času v rodinnom dome na predmestí Kodane sa rozhodne, že sa na verejnosti budú správať ako mentálne retardovaní jedinci. Je zrejmé, že prudérna spoločnosť ich správanie nebude dlhodobo tolerovať, i keď nejde možno ani tak o spomínanú prudérnosť, ako skôr o to, že sa v spoločnosti podobných jedincov každý cítime trápne a podobným situáciám a konfrontáciám sa radšej vyhýbame.

Lars von Trier nenakrútil ani zďaleka iba prvoplánovú provokáciu, ale, samozrejme, sa dá veriť tomu, že na rôznych premiérach na festivaloch si musel kontroverzné reakcie publika nesmierne užívať. Anarchia života dobrovoľných squaterov sa prenáša aj do experimentálnej formálnej stránky filmu vyjadrenej práve striktnými pravidlami hnutia Dogma. Podobne je aj správanie skupinového hrdinu vopred premyslené a provokácie na spoločnosti sú výsledkom vopred stanovenej dohody a nie náhlej chemickej reakcie v mysli postihnutého jedinca, ako si myslia svedkovia jednotlivých akcií.

Idioti fungujú aj ako psychologická dráma snažiaca sa dostať do myslí svojich (anti)hrdinov, filozofické dielo pokladajúce otázky ohľadom hraníc takzvanej normálnosti či opodstatnenosť konvenčného spôsobu života, ktoré nám nemusí vždy priniesť dlho očakávané rodinné šťastie. Tomu dopomáhajú aj komentáre postáv z časového odstupu. V neposlednom rade sa von Trier pýta aj na to, aké sú akceptovateľné normy vyjadrenia vlastného názoru na verejnosti.

Z Idiotov sa stala časom milovaná a zároveň aj do istej miery nenávidená klasika. Z Larsa von Triera sa totiž medzičasom stal ešte slávnejší režisér využívajúci pre potreby svojich filmov slávne herecké mená a tak jeho skoršie dielo spoznávajú dnes už nové generácie klubových divákov a festivalového publika. Je vysoko pravdepodobné, že v časoch politickej korektnosti by scenár Idiotov neprešiel cenzúrou, čo neberte ako kritiku systému, skrátka sa len doba zmenila pomerne výrazným spôsobom a Idioti tak dnes zrejme urazia väčšie množstvo divákov ako tomu bolo pred štvrťstoročím. Išlo by však vo svojej podstate o nepochopenie autorského zámeru, von Trier kritizuje a robí si srandu z úplne niekoho iného, než z mentálne postihnutých spoluobčanov.

Idioti (Idioterne), Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko, 1998
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Lars von Trier
Scenár: Lars von Trier
Kamera: Lars von Trier
Strih: Molly Marlene Stensgaard
Zvuk: Per Streit
Produkcia: Dag Alveberg, Vibeke Windeløv
Hrajú: Bodil Jørgensen, Jens Albinus, Anne Louise Hassing, Troels Lyby, Nikolaj Lie Kaas, Hen-rik Prip, Trine Michelsen, Anne-Grethe Bjarup Riis, Paprika Steen, Michael Moritzen, Anders Hove, Jens Jørn Spottag, John Martinus, Hans Henrik Clemensen, Erno Müller, Lotte Munk, Lars von Trier, Lars Bjarke, Marina Bouras, Birgit Conradi, Jan Elle, Louise Mieritz, Regitze Estrup, Albert Wichmann, Julie Wieth, Lillian Tillegreen, Erik Wedersøe, Kirsten Vaupel, Lone Lindorff, Claus Strandberg, Knud Romer Jørgensen
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 23. februára 2023
Foto: ASFK