Cenzorka

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne
 

Cenz resizeVzájomné prelínanie hraného a dokumentárneho filmu prináša prekvapenia, najčastejšie príjemné a hodné ako diváckej, tak kritickej pozornosti. Kým sme nedávno videli dokument Mira Rema Láska pod kapotou, smerujúci svojou vnútornou orchestráciou k hranému žánru drámy, v Cenzorke Petra Kerekeša sa nám predstavuje model hraného filmu, štrukturovaného ako dokument.

Aj napriek najrôznejším avízam k osudom hlavnej hrdiny, onej cenzorky v ženskej väznici, slobodnej a bezdetnej Iriny, čítajúcej listy väzenkýň, tie ktoré píšu sami i tie, ktoré im chodia od ich mužov a milencov, má film kolektívny hrdinský ansámbl. Napospol sú to ženy, vraždiace zo Cenz2 resizežiarlivosti buď svojich mužov, alebo ich milenky. Taká je Lesja, mladá žena, ktorá si prichádza do odeskej väznice odsedieť sedem rokov za vraždu muža. Je tehotná a vo väznici porodí chlapčeka. Vnútroväzenské pravidlá prikazujú trojročné deti odkázať buď príbuzným, alebo detskému domovu. Lesja sa preto snaží presvedčiť svoju matku, potom sestru a dokonca i svokru. Sľúbi jej, že si chlapčeka zoberie, ale má podmienku, už nikdy ho Lesja neuvidí. Táto línia je v celom komplexe najzaujímavejšia, budí emócie a má na záver prekvapivú pointu.

Irina stojí na druhej strane, je väzenskou strážkyňou s prísnym hlasom, ale vidíme aj jej súkromný život, nespokojnú matku, nabádajúcu osamelo žijúcu dcéru aby sa s niekým zoznámila a aby sa konečne vydala. Túži po vnúčatách a chce, aby bola Irina šťastná. Ona sa snaží, ide na večierok, tancuje vo večerných šatách, ale na hlbší vzťah to nestačí. O svojich životoch rozprávajú i ďalšie väzenkyne, zdieľajúce neradostný osud za Cenz3 resizemrežami. Posun o tri roky umožňuje vidieť zmeny, so súdom komunikuje väznica online, na stole leží tablet a z neho prehovára sudkyňa, povoľujúca, alebo zamietajúca predčasné prepustenie odsúdených.

Dramatické v celom naratívnom komplexe ustupuje dokumentárnemu. Osudy ako Lesje tak Iriny by mohli byť vhodným materiálom na výstavbu sústredenej dramatickej konštrukcie hraného filmu s intenzívnejšou emocionálnou i psychologickou výbavou. Možno by sme sa dozvedeli viac o príčinách zúfalého činu, ktorý zlikvidoval šancu Lesje na normálny život. Priestor pre rozsiahlejší portrét prostredia a jeho postáv by sa, samozrejme, zúžil a ostáva tak na divákoch, čomu by v tomto prípade dali prednosť. Cenz4 resizePohľad do väzenskej reality je nakrútený s kameramanskou bravúrou i dôkladnou znalosťou a pozornosťou. Kladie dôraz na fakticitu prostredia a všetkého, čo vytvára atmosféru väznice. Mapuje jej každodennosť v neutrálnom duchu, bez kritických akcentov a akomsi ťažko definovateľnom stoickom postoji. Poznamenala ho nepochybne sovietska minulosť, strohá a vojensky prísna, po páde impéria predsa len o poznanie ľudská a ohľaduplnejšia k osudom odsúdených žien. Okrem scény, kde vyparádená Irina tancuje s partnermi, tu takmer absentujú muži. Ich synovia, ale i dcéry, narodení vo väzení, plnia role nevinných obetí rodinných tragédií.

Tvorcovia zrejme zámerne zbavujú toto prostredie obvyklých vyostrených klišé, s akými Cenz5 resizesa pri podobných vstupoch zvykli zobrazovať ženské väznice. Možno preto, aby viac vynikli tiché drámy žien, zmierených s osudom. Neviem, či táto väzenská melanchólia bola úplne namieste a účinne dokázala rezonovať s predpokladaným významom, ktorý sa v šírke dokumentaristického záujmu akosi rozptýlil a zovšeobecnil. Titul je rovnako nie celkom presný vzhľadom na takto volenú stratégiu. Nejde o osud jednej ženy. Je súčasťou širšieho plánu a jeho fragmenty v ňom strácajú svoju dramatickú účinnosť.

Podobne je to i s rozoznávaním hraníc medzi ukrajinským a ruským. Ženy medzi sebou hovoria rusky, ukrajinčina zaznie len z úst predstaviteliek oficiálnych inštitúcií. Väznica je v Odese, meste, kterého kultúrna príznačnosť je povestná, ale vo filme sa niečo z vonkajšieho prostredia Cenz6 resizenemihne ani náznakom. Fakt, že za kamerou stoja cudzinci, aj keď ide o Slovákov, tu zjavne nehrá žiadnu rolu, čo je prinajmenšom neobvyklé a zaslúžilo by si aspoň minimálny komentár, alebo nejaký vysvetľujúci náznak.

Napriek týmto výhradám je záujem o svet za hranicami v našom prostredí vždy vítanou zmenou. Prítomnosť filmu na špičkovom svetovom festivale, dokonca jeho ocenenie má rovnako svoju váhu. Ale úplne na rovinu, viac by ma zaujímal pohľad do ženských väzníc na Slovensku. Pokiaľ ma pamäť neklame, o tie sa žiadny dokumentarista nezaujímal. Asi si budeme musieť počkať na Ukrajincov.

Cenz7 resizeCenzorka (107 Mothers), Slovensko, Česko. Ukrajina, 2021
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Peter Kerekes
Scenár: Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský
Kamera: Martin Kollar
Hudba: Lucia Chuťková
Strih: Thomas Ernst, Martin Piga
Hrajú: Maryna Klimova, Iryna Kiryazeva, Lyubov Vasylyna
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v ST: 14. októbra 2021
Foto: Filmtopia

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.