Napriek radám svojho sovieho mentora, aby svoje výnimočné schopnosti radšej skrýval pred svetom, pretože by mohli prilákať závistlivcov s túžbou pripraviť ho o ne, sa Ježko Sonic (v pôvodnom znení Ben Schwartz) prejavuje ako malé dieťa.

Podceňuje riziká a pretože nedokáže odolať, skúma hranice svojich možností. Jeden takýto pokus skončí objavením sa únoscov, a tak je Sonic prostredníctvom magických krúžkov poslaný na vzdialený koniec vesmíru - na nenápadnú planétu Zem, do nudného amerického mestečka Green Hills v Montane. Jeho útek v poslednej chvíli mu však do cesty položí jednu zásadnú prekážku – nie úplne vždy zvládnuteľný pocit samoty.

Animované zákutia Sonicovho domovského sveta výrazne čerpajú z videohernej estetiky v takej miere, že v tých najpútavejších momentoch môžu divákovi pripomenúť podobne nostalgicky zameranú disneyovskú produkciu Ralph Rozbi-to, kde sa mal možnosť ako módna rekvizita zo sveta počítačových hier tiež párkrát mihnúť. Nadzvukovou rýchlosťou sa preháňajúci modrý ježko prechádza rôznymi cestičkami, preskakuje prekážky, stáča sa do klbka pre efektnejší zásah nepriateľov alebo sa otáča dolu hlavou v zaoblených skalných previsoch. Nie nepodobne, ako to robieval v oveľa zjednodušenejšej podobe v pôvodnej počítačovej hre spoločnosti Sega, ktorá ho priviedla na svet v roku 1991.

V tom čase svojou popularitou mohol hravo konkurovať ikonickému inštalatérovi Super Mariovi. A hoci ten v roku 1993 filmových producentov veľmi rýchlo presvedčil k vzniku vlastnej a, bohužiaľ, nie veľmi vydarenej hranej adaptácie, Ježko Sonic po prvý raz zavítal len na televízne obrazovky v podobe amerického animovaného seriálu Dobrodružstvá Ježka Sonica, vysielaného v rokoch 1993-1996. V roku 1996 vznikol tiež japonský animovaný Sonic the Hedgehog: The Movie pozostávajúci z dvoch pilotných epizód k seriálu, ktorý sa nakoniec v plánovanom rozsahu nerealizoval. Nasledoval opäť animovaný seriál francúzskej produkcie Sonic Underground z rokov 1999-2000 a japonské anime Sonic X (2003-2006). Aktuálny Ježko Sonic je prvou celovečernou adaptáciou určenou pre kinodistribúciu.

Príchodom Sonica na Zem začne film veľmi funkčne kombinovať CGI animáciu s hranými scénami nasnímanými kameramanom Stephenom F. Windonom a zahrá divákovi na nostalgickú strunu narážkami na rodinne orientované dobrodružné komédie 90. rokov. Situačný humor, herecké gestá, jednotlivé vtipné repliky sú podané dostatočne energicky. Debutujúci režisér Jeff Fowler využíva pri stvárnení svojej komickej vízie správne načasovanie na vzbudenie funkčného komického účinku. Hudba Junkie XL dopomáha dynamike akčných scén aj odľahčenej, nonstop veselej atmosfére. Náladu dotvorí tiež niekoľko hitových piesní. Vzhľadom na rýchlostné schopnosti titulného hrdinu asi nikoho neprekvapí priame odvolanie sa na scénu z X-Men: Budúca minulosť, či účasť Jamesa Marsdena, herca hrajúceho postavu Cyclopsa v spomínanom komiksovom univerze ako Sonicovho policajného pomocníka.

Scenár Patricka Caseyho a Josha Millera v expozícií nestráca čas a predstaví divákovi jednotlivé postavy, ich túžby a motivácie. Sonic kvôli tomu, aby prekonal pocit samoty predstiera, že žije s domácimi v mestečku ako so svojimi priateľmi. Aj keď sa im málokedy ukáže na dlhšie, aby z neho uzreli niečo viac než rýchlo sa pohybujúcu modrú šmuhu. Najradšej má „pána donutov“ policajta Toma Wachowského (James Marsden), zabíjajúceho nudu na svojich hliadkach proti cestným pirátom tak, že meria napríklad rýchlosť korytnačky náhodou sa v tej chvíli ocitajúcej pri krajnici. Prípadne sem-tam zastavuje autá kvôli tomu, že cez prechod prechádza kŕdeľ kačíc. Cez okno s ním a jeho manželkou Maddie (Tika Sumpter) sleduje filmy – pochopiteľne, že jeho obľúbeným je Nebezpečná rýchlosť. Drží mu palce, aby získal svoje vysnívané miesto v San Franciscu. Aj keď by bol radšej, keby mestečko vôbec neopúšťal. Medzi tým komicky vzdoruje miestnemu konšpirátorovi bláznivému Carlovi (Frank C. Turner), ktorý Sonica považuje za Modrého diabla.

Predstieranie priateľstva s domácimi však Sonicovi niekedy nestačí a pocit samoty naňho občas bolestne doľahne. Pri jednom podobnom incidente pri zúfalej snahe vybiť zo seba negatívne pocity nechcene vyvolá vlnu elektro-magnetických impulzov a dočasne vyradí všetku elektroniku v okolí. Netrvá dlho a armáda sa stretne na pre diváka humorne sparodovanej porade podľa vzoru katastrofických filmov a vysiela do mestečka muža s potenciálom stať sa ďalšou vtipnou variáciou na šialeného vedca – Dr. Iva Robotnika (Jim Carrey). Aby za pomoci svojej sofistikovanej techniky odhalil príčinu toho, čo sa v mestečku udialo. Ten na seba strháva pozornosť svojou gumenou tvárou, neustálymi grimasami a excentrickým vystupovaním.

Prostredníctvom tejto postavy tvorcovia tiež konfrontujú už prežitú vizuálnu podobu počítačových hier s podobou hier súčasných, s možnosťami virtuálnej reality a podobne v scéne, keď si Robotnik skracuje čas pri čakaní na výsledky rozboru nájdeného vzorku zo Sonicovho tela tým, že sám hrá nejakú modernejšiu počítačovú hru. Napriek svojim hereckým ambíciám v ľudsky komplikovanejších dramatickejších úlohách v Truman Show a Večnom svite nepoškvrnenej mysle, sa Jim Carrey vracia ku svojim komediálnym koreňom, keď bol výstrednou komiksovou Maskou, zvieracím detektívom, či Blbým a blbším. Jeho návrat k hereckým kreáciám, ktorými si kedysi získal obľubu publika, a z ktorých škatuľky sa mu doposiaľ nepodarilo vymaniť, je pre diváka o to viac potešiteľný, že v posledných rokoch už podobné úlohy hrávať nezvykne.

Aj keď scenár jasne definuje postavy, zápletku a vedie príbeh s potrebnou dávkou nadhľadu až k očakávanému akčnému finále, detská hravosť protagonistu a občas trochu otravná neochota odolať upozorňovaniu na seba aj v potenciálne nebezpečných situáciách do deja vnesie tiež niekoľko nie úplne nutných dejových odbočiek. A s nimi aj postupne sa stále zväčšujúci počet samoúčelných gagov... Tieto momenty – hoci udržujúce naďalej štandardnú komediálnu kvalitu filmu - občas trochu uberajú dramatickejším aspektom zápletky na pútavosti. Pochopiteľne v súvislosti s motívom Sonicovej samoty dôjde aj na pár v žánri „povinných“ sentimentálnych scén, ktoré občas trochu zvoľnia tempo prerozprávaného príbehu. Veselú atmosféru filmu však rozhodne narušiť nedokážu. Zvlášť, keď sa na scéne objaví Jim Carrey.

Ježko Sonic (Sonic the Hedgehog), USA, Japonsko, 2020
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Jeff Fowler
Scenár: Josh Miller, Patrick Casey
Kamera: Stephern F. Windon
Strih: Debra Neil-Fisher, Stacey Schroeder
Hudba: Junkie XL.
Hrajú: Tika Sumpter, James Marsden, Jim Carrey, Lee Majdoub, Adam Pally, Neal McDonough, Frank C. Turner, Tom Butler, Natasha Rothwell, Debs Howard, Elfina Luk a ďalší
Distribúvia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 20. februára 2020
Foto: CinemArt SK