Chvenie (Temblores)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Chvenie7 resizeGuatemalský režisér a scenárista Jayro Bustamante (1977) začínal pôvodne v reklame, neskôr študoval filmovú réžiu v Paríži a scenáristiku v Ríme. Po návrate do Guatemaly založil vlastnú produkčnú spoločnosť, v ktorej  nakrútil niekoľko krátkych filmov a tri celovečerné filmy podľa vlastného scenára: debut  Sopka Ixcanul (2015), Chvenie (2018) a Plačúca žena (2019).

Uviedol ich  na významných európskych i latinsko-amerických festivaloch a získal za ne nejedno medzinárodné ocenenie. Protagonistom kontroverzného príbehu lásky, rodiny a náboženského fanatizmu Chvenie je štyridsiatnik Pablo (Juan Pablo Olyslager), na prvý pohľad pomerne upätý úradník, manžel pôvabnej Isy (Diane Bathen) a otec Chvenie3 resizedvoch malých školákov – dcérky a syna. Hneď v úvode filmu sa dozvedáme, že svoju nie najchudobnejšiu a kresťansky veľmi založenú početnú rodinu šokoval, keď sa zrazu zamiloval do muža menom Francesco (Mauricio Armas Zebadua) a sťahuje sa za ním z rodinnej vily na predmestie. Jeho milenec totiž patrí do nižšej spoločenskej vrstvy a úplne inej subkultúry, živí sa príležitostne ako masér a väčšinou má dosť hlboko do vrecka.

Netušíme ako a prečo k tomu došlo. Režisér nič nekomentuje, nevysvetľuje nezaujíma stanovisko, iba až dokumentárnym spôsobom zachytáva jednotlivé situácie a necháva na divákovi, aby si utvoril svoj názor.

V prvých záberoch vidíme Pabla, ako sa v daždi a kolabujúcej doprave prediera autom k vile, v ktorej dovtedy žil. Možno sa Chvenie6 resizechce ešte o všetkom porozprávať s manželkou. Tá však nie je sama, prizvala bližšiu i vzdialenejšiu rodinu, aby mu prehovorili do duše. Nasleduje skladačka okamihov, v ktorej postupne sledujeme, ako sa príbuzní snažia všetkými možnými spôsobmi situáciu zvrátiť a Pabla vrátiť späť. Využívajú aj pomoc spoločenskej a náboženskej komunity či úradov. Pablo napríklad príde o zamestnanie, pretože už nie je, podľa predstavy svojich nadriadených, mravne bezúhonný. Nikto ho nechce zamestnať a dostane úradný zákaz priblížiť sa k svojim deťom, čím trpí najviac. Nevraviac o pocite hanby a viny za to, že ničí celú rodinu. Homosexualitu považuje jeho okolie za odsúdeniahodnú nenormalitu, chorobu a ak chce v budúcnosti vídať svoje deti, Chvenie4 resizemusí sa podrobiť bolestivej a komplikovanej odvykacej liečbe...

Pre našinca pôsobia až exoticky napríklad scény vybičovaných emócii v modlitebni alebo drsné zábery z odvykacej liečby, v ktorej sa striedajú lieky, injekcie, väzenský poriadok a terapia, kombinujúca náboženské a psychologické praktiky. Mimochodom, v oboch prípadoch sa angažuje tunajšia pastorka, ktorá nič neponecháva náhode a usiluje sa terapeuticky pôsobiť aj na manželku. V niektorých scénach však pripomína kápa z koncentráku. V našich zemepisných šírkach a v tomto storočí sa na inakosť predsa len dívame trochu inak.

Jednotlivé charaktery postáv sú skôr načrtnuté, ako Chvenie5 resizevypracované. Divák si  mnohé skôr domýšľa. Napríklad, Pablo je na pohľad mužný typ, ale so slabošskou povahou. Zdá sa, že na vzťah k relatívne chladnej manželke rezignoval, rozhodujúce sú pre neho deti. Pre ne je ochotný obetovať všetko, tak isto ako jeho matka v mene záchrany dobrej povesti rodiny. Či svoju premenu a vzdanie sa „hriešneho vzťahu a túžby“ po mužskom partnerovi  iba predstiera, nevieme. V každom prípade asi najsvetlejšími okamihmi filmu sú scény s deťmi, ktoré svojho otca milujú bezvýhradne a nechápu, čo sa to okolo nich deje. Symbolicky sa opakuje motív chvenia, ktoré spôsobuje zemetrasenie, typické pre túto oblasť sveta. Rovnako ako motív vody – túžby po očiste. Ako sa vyrovnať so zemetrasením v duši, ako očistiť svoj život, sa však nehovorí.

Chvenie2 resizeFilm Chvenie je filmársky slušne nakrútený. Prináša rad zaujímavých postrehov a nahliadnutí do inej kultúry a postojov k téme, ktorá rezonuje aj v našej spoločnosti. Nastoľuje priveľa otázok a neponúka žiadne odpovede, ak za ne nepovažujeme cestu, ktorou sa vybral protagonista filmu. Alebo je to iba karikujúce zrkadlo, ktoré sa rozbije v úsmeve jeho dcérky v záverečnej scéne? Jednotlivé postavy príbehu chcú urobiť dobrú vec, konajú s najlepšími úmyslami, nechcú nikomu ubližovať, ale ubližujú. Veď majú príliš odlišné predstavy o tom, čo je vlastne dobro, sloboda, láska. Nevraviac o rozdielnych východiskách. Nečudo, že výsledok pôsobí rozpačito, ak nie trpko.

P. S. O filme podrobne písal autor Erik Binder 20.10.2019 pri príležitosti Festivalu inakosti. Vzhľadom na to, že od oficiálnej premiéry uplynuli 4 mesiace prinášame recenziu aj od iného autora. Je možnosť názory porovnávať...  

Chvenie resizeChvenie (Temblores), Guatemala, Francúzsko, Luxembursko, 2018
Dĺžka: 107 minút
Scenár a réžia: Jayro Bustamente
Kamera: Luis Armando Arteage
Strih: Vesar Diaz, Santiago Otheguy
Hudba: Pascual Reyes
Hrajú: Juan Pablo Olyslager, Diane Bathen, Mauricio Armas Zebadúa, Rui Frati, Sabrina De la Hoz, Magnolia Moralez, Sergio Luna, Pablo Arenales, María Telón a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 20. februára 2020
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.