„Nie som fanúšik Eltona Johna ako hudobníka, ale nadchýna ma Elton John ako popkultúrna ikona, tá akoby úplná vyprázdnenosť a sebaironická póza. Preto dúfam, že Rocketman bude aj o tom,“ napísal publicista Juraj Malíček v Tipoch mesiaca bratislavského kina Lumiere. Teoretik popkultúry tak spropagoval životopisný hudobný film, ktorý sa po nesúťažnom uvedení na tohtoročnom festivale v Cannes v rekordne krátkom čase dostáva do našich kín.

Život mnohých hudobníkov, rockerov obzvlášť, by sa dal vtesnať do zovšeobecňujúcej schémy: namáhavá cesta na vrchol, často sprevádzaná alkoholom, drogami a sexom, užívanie slávy, prudký pád na dno a potom buď definitívny koniec, alebo precitnutie a opätovný výstup na Olymp. Príbeh Sira Eltona Herculesa Johna, vlastným menom Reginalda Kennetha Dwighta (narodeného 25. marca 1947), skladateľa, klaviristu a speváka, jedného z najpredávanejších hudobníkov sveta, sa od naznačenej schémy príliš nelíši. Jeho osud je determinovaný mimoriadnym hudobným talentom, detstvom s nenaplnenou túžbou po láske a homosexualitou.

Jeho osobnosť sa skladá z dvoch častí: citlivej introvertnej a klaunskej extrovertnej. Kým prvá sa prejavuje najmä v detstve a chlapčenských rokoch, neskôr iba v krízových obdobiach a v samote, druhá je podstatou jeho úspešnej kariéry a jej vonkajšími znakmi sú extravagantné kostýmy (návrhy Julian Day), módne doplnky, predovšetkým okuliare, a im zodpovedajúce správanie nielen na koncertných pódiách, ale aj v súkromí. Akoby mal stále na pamäti radu úspešného černošského soulmana zo svojich začiatkov: Ak chceš byť úspešný, musíš v sebe zabiť toho, kým si bol, len tak sa staneš tým, čim chceš byť – hviezdou.

Určujúcim pre Eltona bolo stretnutie s textárom Berniem Taupinom (Jamie Bell), ktorý sa stal jeho verným celoživotným priateľom a spolupracovníkom, a s manažérom, v istom období aj partnerom Johnom Reidom (Richard Madden), zo zrady ktorého sa Elton spamätával dlho a ťažko. Ich vzájomné vzťahy, občas mimoriadne napäté a komplikované, tvoria kostru filmu. Napokon, životný príbeh Eltona Johna je dostatočne známy, film neprináša žiadne objavné momenty, a tak je vlastne ochudobnený o napätie, ktoré nahrádza inými kvalitami. Z doterajšieho hudobníkovho života sa zameriava iba na istý výsek, napĺňajúci schému spomínanú na začiatku. Rámcujú ho psychoterapeutické posedenia, keď Elton, rozhodnutý bojovať so svojimi početnými závislosťami, rekapituluje pred skupinou pacientov svoju dovtedajšiu cestu a v retrospektívach prechádza jej zlomovými, najdramatickejšími obdobiami. Paradoxne najmenej priestoru venuje svojej tvorbe, akoby jeho hudba vznikala iba spontánne, bez zjavného úsilia, a prinášala iba úspech. No to je možno – spolu s istou povrchnosťou narácie a plytkosťou postáv, ktorým chýba psychologická hĺbka – daň žánru, v akom je príbeh stvárnený. Podstatné atribúty hudobníkovho života nad rámec filmu prinášajú v skratke záverečné titulky.

Film Rocketman, nazvaný podľa jedného z Eltonových hitov, nakrútil anglický režisér Dexter Fletcher (1966), herec s bohatou filmografiou, ktorý mal doteraz na režijnom konte iba tri tituly: film Divoký Bill, muzikál Slnko nad Leithom a „športovú“ snímku Orol Eddie. Nesmieme však zabudnúť – a to je v súvislosti s Rocketmanom rozhodujúce – že Fletcher akoby „v utajení“ dokončil hudobný film Bohemian Rhapsody, keď pôvodného režiséra odvolali pre nespoľahlivosť. Skúsenosti, ktoré pri realizácii životného príbehu Freddieho Mercuryho získal, bohato zúročil pri svojom štvrtom filmovom opuse.

Oba filmy sa vyznačujú obrovskou energiou, ktorá z nich sála. Sú veľmi dynamické, bežia v závratnom tempe, majú výbornú kameru a strih, dobre vybraných protagonistov, dokonalé zladenie s hudbou. Kým Bohemian Rhapsody je dráma s pesničkami, Rocketman je žánrovo muzikál, a tak mu prislúcha aj istá dávka zjednodušenia, povrchnosti a vonkajškovej páčivosti. Niektoré davové scény pripomínajú hollywoodske muzikály (nemožno si nespomenúť na nedávny La la Land), ale v príbehu fungujú dobre. Prechody od dialógov k hudobným číslam sú plynulé, z reality do snov a fantázie logické, nerušia ani dramatické skoky z prostredia do prostredia a z nálady do nálady, čo je zásluha celého realizačného teamu na čele s režisérom Fletcherom, kameramanom Georgeom Richmondom a strihačom Chrisom Dickensom. Jedným z vrcholov ich synergickej kreativity je záber Eltona Johna za klavírom na koncertnom pódiu, ktoré sa celé otáča v takom rýchlom tempe, až vyvoláva závrat. Je to nemá, a predsa výrečná metafora celého života úspešného muzikanta. Kolotoč, z ktorého nemožno vyskočiť bez úrazu.

Hlavnú úlohu vo filme Rocketman stvárnil britský herec Taron Egerton (1989), známy zo série filmov Kingsman o supertajnej medzinárodnej špionážnej organizácii, ktorej cieľom je bezpečný svet. Bol to dobrý výber. Herec sa svojou fyziognómiou podobá na Eltona Johna a vie spievať, takže z filmového plátna znie jeho hlas. Dobre zvláda časté a nečakané zmeny nálad svojho hrdinu, prechody z eufórie do depresie sú presvedčivé, alkoholovo-drogové excesy uveriteľné, sexuálne scény vkusné. Nemožno vylúčiť, že aj na Tarona Egertona čaká za tento výkon nejaké významné ocenenie, napokon, Elton John, prítomný na festivalovom premietaní v Cannes, bol vraj niekoľkokrát počas filmu dojatý... K presvedčivosti tejto postavy prispeli nesporne aj detskí predstavitelia, najmä deväťročný Matthew Illesley, ktorému to pristalo aj za klavírom. Jeho staršiu verziu predviedol Kit Connor.

Z množstva postáv sa okrem spomínaných spolupracovníkov do popredia dostáva ešte Eltonova (Reggieho) rodina – chladná, egoistická matka Sheila (Bryce Dallas Howard), rezervovaný otec Stanley, neschopný nežného citu a jeho prejavu navonok (Steven Mackintosh), a stará mama Ivy, ktorá jediná rozumie citlivému chlapcovi a jeho nenaplnenej túžbe po láske (Gemma Jones). Elton John ako skladateľ mnohých hitov, excelentný klavirista a originálny interpret sa už zapísal do histórie hudby. Či do dejín kinematografie vstúpi aj film o ňom, je otázka budúcnosti. Dve hodiny v kine strávené pri sledovaní Rocketmana určite nie sú stratené, je to príjemná zábava. V odpovedi na očakávanie Juraja Malíčka z úvodu tejto recenzie som však skeptická...

Rocketman, Veľká Británia, USA, 2019