Románovú predlohu rovnomenného filmu Daj mi tvoje meno napísal americký spisovateľ André Aciman, ako svoj knižný debut v roku 2007. Do filmovej podoby scenára ho prepísal známy americký režisér a scenárista James Ivory a vlani ho nakrútil taliansky režisér, scenárista a producent Luca Guadagnino, ktorý si k tomu prizval spolupracovníkov nielen z USA a Talianska, ale aj z Francúzska a Brazílie. Výsledok? Získal tri nominácie na Zlatý glóbus, štyri nominácie na Oskara.

Úvodné titulky  oznamujú, že príbeh sa odohráva v roku 1983 niekde v severnom Taliansku. (Na rozdiel od knihy, kde sa dej odohráva v Ligurii na talianskej Riviére, ho režisér situoval do svojho obľúbeného mestečka Crema v Lombardii.) Elio, sedemnásťročný tínedžer (Timothée Chalamet) tu trávi leto v rodinnej vile pri klavíri, knihách a flirtovaní s kamarátkou Marziou. Všetko sa zmení, keď sa, ako každoročne, k nim nasťahuje na šesť týždňov nový nájomník - doktorand Eliovho otca, ktorý je profesorom dejín umenia so špecializáciou na antické umenie. Tohtoročný hosť je urastený a mimoriadne príťažlivý americký študent Oliver (Armie Hammer). Eliovi sa sprvu nepozdáva, ale postupne si uvedomuje, že k nemu cíti niečo viac ako obdiv a priateľstvo... Režisér Luca Guadagnino považuje tento film za poslednú časť svojej trilógie o túžbe. Na rozdiel od ich prvých častí Moje meno je láska a Sparné leto, však poníma túžbu ako niečo obrodzujúce, zdôrazňuje, že ak sa zamilujeme, dokážeme sa zmeniť k lepšiemu.

V relatívne pomalom, miestami až akoby lenivom tempe, ktoré môže iritovať našinca zvyknutého na uponáhľanosť v realite i na filmovom plátne, skladá mozaiku letných dní obyvateľov vily. V spolupráci s kameramanom a strihačom vytvára atmosféru, vťahuje nás do nej. Vnímame horúčavu talianskeho leta na vidieku, opojenie slnkom, radosť z nočného kúpania, či denných výletov na bicykli do prírody, spolu s protagonistami si priam vychutnávame raňajky na terase či obed v marhuľovom sade, túlanie sa vyprázdnenými uličkami mestečka, obdivujeme archeologické nálezy starých skulptúr, ale i tanečný ošiaľ, v ktorom sa zvŕtajú mladé krásne telá.

Nuž a nemôžeme neregistrovať závan erotiky, napätia, prvé náznaky sexuálnej túžby, lavínu pocitov, ktoré vrú pod povrchom. Elio si ešte neuvedomuje, či ho viac priťahuje Marzia (Esther Garrel) alebo Oliver. Nejde však len o sexuálnu identitu, ale postoje vôbec. Napríklad  pod vplyvom Oskara sa opatrnícky, nenápadný Elio začína hlásiť k judaizmu. Hlavne však začína chápať, že nič nie samozrejmosťou a aký dar dostal vo svojej tolerantnej a vzdelanej rodine, ktorá ho nedrží na uzde, ale priam ho vyzýva, aby vychutnával život.

Hlavných mužských  protagonistov, na ktorých sa všetko sústreďuje, predstavujú u nás ešte pomerne neopozerané tváre troch amerických hercov. Oliver v podaní Armie Hammera, Eliov otec, ktorého stvárňuje Michael Stuhlbarg a najmä  predstaviteľ Elia Thimothée Chalamet. Predstavuje talianskeho chlapca, nadaného hudobníka a musel sa preto  ešte pred nakrúcaním naučiť po taliansky (hoci väčšinu dialógov má v angličtine) a hrať na klavíri i na gitare. Čo sa však, zdá sa, učiť nemusel, je využiť svoj chlapčenský výraz a hlavne pohľad, ktorým hovorí všetko. Nečudo, že mnohé scény s ním sú vlastne bez slov, vrátane záverečného nekonečného záberu priamo do kamery. Zaujímavá je aj hudobná stránka. Popri kompilácii z rôznych skladieb použil režisér aj dve pôvodné, pre film priamo napísané piesne amerického multiinštrumentalistu Sufjana Stevensa.

Film hovorí o dozrievaní, prvej láske, bolesti a o vzťahoch. Nielen ľúbostných. Práve postoj rodičov je tu unikátny. Matky, ktoré chápu inak sexuálne orientovaných synov, sme už na filmovom plátne zaregistrovali. Elio vie, že sa na svoju mamu, prekladateľku Annellu (Amira Casar)  môže vždy spoľahnúť. Prvý raz som však zažila v takejto situácii milujúceho otca. Profesor Perlman (vynikajúci  Michael Stuhlbarg ) síce na rôznych miestach deja zdôrazňuje, že syn sa mu môže so všetkým zdôveriť. Ale až v jednej zo záverečných scén prejaví  svojmu synovi skutočne  bezpodmienečnú lásku a podporu, keď mu hovorí, aby si vážil, čo prežil. Zdôrazňuje: „Ak máte šťastie a budete niekedy cítiť niečo hlboké, i keď bolestivé, nepotláčajte to. Je to veľké mrhanie, cítiť niečo krásne a potom sa tváriť, že sa to nestalo.“

Daj mi tvoje meno je homosexuálny ľúbostný príbeh, ale má tendenciu  osloviť nielen LGBT komunitu. Má v sebe univerzálny, tak povediac nadčasový rozmer. Láska a vzťahy, či už milostné alebo v rámci rodiny, patria k životu každého z nás, tak isto, ako túžba byť lepším a tolerantnejším človekom.

Daj mi tvoje meno (Call Me by Your Name)
USA, Taliansko, Brazília, Francúzsko, 2017
Dĺžka: 132 minút
Réžia: Luca Guadagnino
Námet: André Aciman -román
Scenár: James Ivory
Kamera: Sayombhu Mukdeeprom
Hudba: Sufjan Stevens
Strih: Walter Fasan
Hrajú: Timothée Chalamet, Armie Hammer, Michael Stuhlbarg, Amira Casar, Esther Garrel, Victoire Du Bois, Vanda Capriolo, Antonio Rimoldi, Elena Bucci, Marco Sgrosso, André Aciman a ďalší
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 1. februára 2018
Foto: Itafilm