Už ste videli film, po ktorom ste ostali v nemom úžase? Určite áno. Tento pocit väčšinou sprevádza vzhliadnutie mimoriadne kvalitnej, zaujímavej, iritujúcej, ba dokonca bizarnej snímky. Ak sa film začne ako poriadna zábava, prechádza rodinnou krízou v najkrajšom období roka a končí muzikálom so zvláštnym hereckým zoskupením WillFerrel, Mark Wahlberg, Mel Gibson a Alessandra Ambrosio v podstate dopredu neviete, do čoho idete a koniec – koncov ani netušíte, ako sa príbeh skončí.

V prípade snímky Ocko je doma 2 je tento nemý úžas, ako som si ho pracovne nazvala, vyvolaný a podnietený práve a na (ne)šťastie bizarnosťou. A v spojení s týmto americkým filmom je dôležité pripomenúť si taktizovanie filmového priemyslu so žánrom práve prebiehajúcim sviatočným obdobím. V posledných rokoch sa vo filmovom priemysle intenzívnejšie prejavuje akási politika komerčných filmov, tematicky zameraných na medzinárodne uznávané sviatky a ich premiér naplánovaných v tomto období. Ocko je doma 2 nie je v tomto kontexte žiadnou výnimkou. Vianoce, Nový rok, Valentín, Deň matiek a iné celosvetovo oslavné dni sú perfektnou príležitosťou pre filmárov, ako dosiahnuť vysokú sledovanosť ich filmov, a zároveň mimoriadne výhodné pre produkčné spoločnosti, ktoré si takýmto spôsobom takmer stopercentne zaručia vysoký zisk. Len za posledné dva roky sme v slovenských kinách mali možnosť vidieť niekoľko filmov s tematikou Vianoc. Chaos na Vianoce, Vianočná  party, Santa je stále úchyl, či pokračovania minuloročných Matky  rebelky 2 a Ocko je doma 2 zaznamenali komerčný úspech. O tomto fenoméne či tradícii sa už nešepká iba v kuloároch svetovej produkcie, ale začína sa čoraz viac uplatňovať aj v českej a slovenskej produkcii. Okrem premiér obľúbených filmových rozprávok Anjel pána či Láska na vlásku sa v decembrových premiérach objavujú aj rodinné filmy a drámy Dočkáme sa Ježiška?, Tri želania aj Krídla Vianoc.

Teraz späť k filmu Ocko je doma 2. Ako pri väčšine amerických filmov, ani tejto snímke nechýbalo nič z tradičného amerického gýča a pátosu. Zámorskí kolegovia skrátka vedia, ako vytvoriť atmosféru najkonzumnejšieho sviatku roka. Aj ako z nej vyťažiť. Prostredníctvom bohatej (častokrát prehnanej) scénografie a rekvizít dokážu vytvoriť perfekcionistickú ilúziu Vianoc. V mestách, uliciach, domoch a obývačkách nechýbajú vianočné dekorácie vo farbách červenej, zelenej a bielej. Každý milimeter vizuálnej kompozície je zdobený miliónom vianočných svetielok. Kostýmy postáv sú doplnené o tematické svetre, čiapky, šály, rukavice a nekonečné množstvo nakupujúcich sa len tak hemží po letiskách, kinách a nákupných centrách. Samozrejme, táto dokonalá predstava a kúzlo Vianoc je doplnené o metre padajúceho snehu, gigantické vianočné stromčeky, ktorých ihličie zostalo ukryté pod masívnou vrstvou vianočných gúľ, reťazí a všakovakých ozdôb. Hotová paráda!

Je zaujímavé, ako sa tvorcom podarilo do tejto prapodivnej komédie vtesnať sociálny apel na rodičov z dysfunkčných rodín. Rozvedení rodičia dvoch malých detí už majú svoje druhé rodiny, zatiaľ čo ich spoločné deti „migrujú“ od jedného rodiča k druhému a naopak. Jediné, po čom deti túžia je to, aby bola rodina aspoň jedny sviatky pekne pohromade. Preto sa rodiny rozhodnú spojiť sily a zorganizovať dvojrodinné Vianoce. Peripetie prichádzajú vo chvíli, keď si tento problém zaumienia vyriešiť aj rodičia ich rodičov. A to spustí (ponorkovú) reťazovú reakciu rôznych komických udalostí…

Pozitívnym prvkom pokračovania tejto komédie je jej sebareflexivita. Už od začiatku filmu je jasné, že sa nejedná o žiadny vážny žáner a tobôž nie klasickú komédiu. Film tvorí karikatúru samého seba. Divákovi neustále pripomína, že síce sleduje novodobú americkú grotesku, ale takú, kde si tvorcovia i herci samotní robia zo seba žarty. Divák je tak repetitívne vytrhnutý z deja filmu a je mu neustále pripomínané, že sa nachádza len v kine a sleduje iba príbeh odohrávajúci sa na filmovom plátne. Snímka vôbec neklame a ani sa nesnaží sa vytvoriť ilúziu reality. Modelka Alessandra Ambrosio stvárňuje síce modelkovsky pôsobiacu ženu, no v podstate nie veľmi sympatickú mladú ženu, matku a macochu s tak trochu pokryteckým charakterom. Mark Wahlberg si zaspomína na 90. roky repera Marka Markyho a jeho dávno zabudnutú hudobnú kariéru pri „spontánnom“ vianočnom koncerte v kine, ktorý odspieva spolu s Willom Ferrellom. A k tomuto pánovi naozaj niet čo dodať…

Ocko je doma 2 ( Daddy´s Home 2), USA, 2017
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Sean Anders
Scenár: Sean Anders, John Morris
Kamera: Julio Macat.
Strih: Brad Wilhite
Hudba: Michael Andrews
Hrajú: Will Ferrell, Mark Wahlberg, Mel Gibson, John Litghow, Linda Cardellini, Alessandra Ambrosio, John Cena, Scarlett Estevez, Didi Consinte, Molly Schreiber, Andrea Anders a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 7. decembra 2017
Foto: CinemArt