Trilógia českého režiséra Jana Hřebejka, inšpirovaná životom rodiny scenáristu Petra Jarchovského, Záhradníctvo:Rodinný priateľ, Dezertér a Nápadník (2017) predchádza jeho film z roku 1999 Pelíšky a mapuje dvadsať rokov života jednej veľkej rodiny. Úvodná časť tejto rodinnej ságy, Rodinný priateľ, sa odohráva v medzivojnovom období na pozadí nemeckej okupácie v 40. rokoch.

Príbeh, rámcovaný rokmi 1939 - 1945, reflektuje život provizórnej rodiny, zloženej z troch sestier a dvoch detí. Každá zo žien i každé dieťa sa dennodenne modlí za návrat svojho manžela, otca či priateľa z „kriminálu“, no nie všetky ich modlitby sú vyslišané. Celý príbeh je presiaknutý atmosférou nemeckej nadvlády 40. rokov. Kontrola gestapa je všadeprítomná. Telefóny sú napichnuté, ľudí odpočúvajú, potenciálnych rebelov sledujú. Dokonca aj steny majú uši. Každý je podozrivý. Aj najmenšia odchýlka od „normálu“ je hodná podozrenia a považovaná za vlastizradu. V civilných kruhoch cítiť spojenectvo a urputnú snahu poukázať na zvrátený politický systém. Ulice sú plné obzerajúcich sa ľudí a na každom kroku ich sprevádza strach, o seba i o blízkych, (seba)kontrola každého skutku, každého slova a každého gesta. Nič nie je isté. Záruka pokojného života nie je prítomná ani v luxusnom kaderníctve zvučného mena Valentino, ani vo vidieckom záhradníctve, dokonca ani v nemocnici. Rodinné šťastie sa môže v sekunde zmeniť na neodvratnú tragédiu.

Všetky postavy vo filme majú svoje tajomstvo. Každý niečo skrýva a nechce, aby sa o tom ten druhý dozvedel, pretože by ho to mohlo ohroziť alebo zarmútiť. Manželia taja pred manželkami protištátne spojenectvo, ktoré by pre nich znamenalo väzenie či mučenie. Manželka tají svoje pocity pred manželom, pretože ich považuje za nemorálne. Dve sestry sa zdráhajú oznámiť tragickú udalosť tretej sestre, pretože ani jedna z nich by ju asi psychicky neuniesla. Takéto zadržiavanie informácií by bolo v poriadku a zvyšovalo by napätie a divácky záujem o príbeh, avšak, strnulé herecké výkony dospelých hercov a prílišná inscenovanosť jednotlivých obrazov znemožňuje divákovi vytvoriť si k postavám akýkoľvek, či už kladný alebo záporný, vzťah a sympatizovať s nimi.

Ďalším problematickým prvkom vo filme je jeho rytmus. Dve tretiny filmu sú divákovi reflektované detailné udalosti zo života troch sestier, ich detí i rodinného lekára. Od bežných návštev lekára, cez do najmenších podrobností vyobrazenú sekvenciu Štedrého večera so zdobením stromčeka, prípravou slávnostnej večere, samotným jedením, rozbaľovaním darčekov, dodržiavaním rodinných tradícií, až po spievanie kolied a čítanie rozprávky na dobrú noc. Prílišná pedantnosť v zobrazovaní melodramatického príbehu miestami pôsobí ako zbytočné predlžovanie metráže, a navyše nudne. V poslednej tretine sa táto forma rozpadá a celý sujet je síce vyrozprávaný elipticky, no omnoho záživnejšie. Väčšia náznakovosť fabuly a nie prílišná explicitnosť vyobrazených situácií napomohla k zdynamizovaniu sujetu. Aj keď autenticita príbehu je mierne podkopávaná pomerne rýchlym návratom „znovuzrodeného“ veterána po skúsenostiach z vojnového besnenia do normálneho života.

Po poslednom mimoriadne úspešnom filme z minulého roka Učiteľka (2016) je táto snímka sklamaním v rámci tvorby Jana Hřebejka. Príbeh manipulatívnej učiteľky benefitujúcej na svojich žiakoch a ich rodičoch s vynikajúcou Zuzanou Mauréry v hlavnej úlohe má atmosféru 80. rokov, autenticky pôsobiace charaktery a dialógy i presvedčivý dej. Naopak, snímka Rodinný priateľ zachováva atmosféru medzivojnových rokov, ale zadrháva sa na aranžovanosti a strnulosti hereckého prejavu. Azda jedinou výnimkou je herečka Sabina Remundová a jej postava, na jedlo i na slovo, nenásytnej sestry. Tvorcovia akoby sa zároveň nevedeli rozhodnúť kto má byť adresátom snímky. Alebo im šlo o univerzálnosť v rámci vekovej skupiny i úrovne ich filmu? Nevedno, či chceli nakrútiť divácky úspešnú melodrámu o nenaplnenej, a napokon i nešťastnej láske podobnej minuloročnej snímke režijnej dvojice Krzywoň a Pálka Vtedy v raji (2016), ktorým by si zaručili vysokú návštevnosť v kinách, alebo umeleckú snímku viac podobnú predošlým Pelíškam (1999). Snímka tak osciluje medzi mainstreamom a artom. Konvenčný príbeh vyrozprávaný lineárnym spôsobom je na druhej strane ozvláštnený snovými sekvenciami malého dievčatka, či surrealistickým pochodom koňa v obývanom dome.

Zo strany režijno - scenáristickej dvojice Hřebejk - Jarchovský ide jednoznačne o veľmi ambiciózny projekt. Možno až priveľmi. Jediným záchytným bodom a súvislosťou s Pelíškami je azda iba postava strateného a znovunájdeného Jindřicha. Kde sa podela satira a sarkazmus z prvého filmu rodinnej ságy? Nevieme. Možno sa v nasledujúcich častiach dozvieme.

Záhradníctvo: Rodinný priateľ (Záhradníctví: Rodinný přítel), Česko, Slovensko, Poľsko, 2017
Dĺžka: 130 minút
Réžia: Jan Hřebejk
Scenár: Petr Jarchovský
Kamera: Bartek Cierlica
Strih: Vladimír Barák
Hudba: Petr Ostrouchov
Hrajú: Ondřej Sokol, Aňa Geislerová, Martin Finger, Jiří Macháček, Gabriela Míčová, Klára Melíšková, Karel Dobrý, David Novotný, Lenka Krobotová, Sabina Remundová, Richard Stanke, Miroslav Táborský, Jan Kalina, Anna Fialová, Ivan Lupták, Josefína Marková, Samuel Budiman a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 1. júna 2017
Foto: Forum Film