Vojtech

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Vojtech3 resizeVraví sa, že je ľahšie ľudí rozplakať ako rozosmiať, a preto snahu pozrieť sa na súčasnú dobu a súčasníkov z humorného nadhľadu, navyše pri prevahe sociálnych drám a absencii tradície komédií v slovenskej kinematografii, možno považovať za ambiciózny projekt, ktorý treba privítať.

Zdá sa, že touto cestou sa rozhodol kráčať štyridsaťročný režisér, strihač, scenárista a producent Viktor Csudai, súdiac podľa jeho dvoch doterajších celovečerných hraných filmov. Kým v debute Veľký rešpekt (2008) sa zameral na bezcieľny život mládeže na drsnom bratislavskom sídlisku, v novom autorskom filme Vojtech sa vekovo Vojtech11 resizeposunul: v hľadáčiku kamery je kríza stredného veku.

Hrdinom, presnejšie antihrdinom filmu je titulná postava Vojtech, takmer päťdesiatnik, ktorému sa rúca svet. Žena ho opustila kvôli novému priateľovi a hoci pracuje v neďalekej samoobsluhe, Vojtech tvrdí, že umrela, aby nemusel pred známymi odhaliť svoje zlyhanie v súkromnej sfére (doma má dokonca vystavenú jej fotografiu so smútočnou páskou). Z práce v call centre, ktorá ho síce otravovala, ale aj živila, ho po siedmich rokoch vyhodili, aby urobil miesto mladému ambicióznemu východniarovi, ktorého zaujíma iba plat. Vojtech nie je schopný samostatného zmysluplného života, čo bol možno závažnejší dôvod manželkinho odchodu Vojtech12 resizenež nová láska, nechá sa vláčiť ľuďmi aj udalosťami a jediným potešením je preňho chov holubov na streche paneláku. Do jeho života podchvíľou ako uragán vtrháva sused, taxikár Laco, ktorý – pokladajúc sa za úspešného a svetaznalého muža -  snaží sa naprogramovať Vojtechove dni, zväčša proti jeho naturelu a vôli. Alkohol ani návšteva bordelu nepomáhajú, Vojtech sa prepadá do stále hlbšej beznádeje. Fiaskom sa skončí aj jeho snaha o zblíženie s nežnou, dobrou a nadovšetko naivnou Evou, členkou mládežníckej náboženskej sekty, lebo Vojtech si aj pri svojej neskúsenosti zachováva kritický postoj k jej instantným návodom na šťastný a bezproblémový život.

Vojtech13 resizeVierohodnosť tejto postavy, reprezentujúcej zrejme nezanedbateľný počet slovenských mužov v strednom veku, ktorí sa nevedia vyrovnať s nárokmi novej doby, sú pasívni a chýbajú im tvrdšie lakte na presadenie sa v bezohľadnej konkurencii, pôsobí na diváka predovšetkým zásluhou hereckého výkonu Mateja Landla. Jeho Vojtech je napriek všetkým nedostatkom a životným zlyhaniam sympatický človek, možno na svoj vek až príliš naivný. Hoci jeho oblečenie (večné bermudy a ponožky v sandáloch, tlieskame kostýmovej výtvarníčke Dane Kubínyovej) tomu nenasvedčuje, má v sebe istú noblesu, ktorá sa prejavuje v reči i správaní. Jeho čistý, úprimný pohľad prezrádza, že pod všedným zovňajškom sa skrýva cenný človek, len ho treba odhaliť. Podarí sa to pumpárke Valérii, starej dievke s autoritatívnou matkou, ktorá sama seba tiež zaraďuje medzi životných lúzrov?

Vojtech5 resizeRežisér Viktor Csudai obsadil do všetkých, aj epizódnych úloh televízne pomerne frekventovaných, a teda masovo známych hercov. Je to dvojsečná zbraň. Na jednej strane marketingovo nesporne účinná, lebo populárne tváre môžu vo zvýšenej miere pritiahnuť divákov, na druhej strane ich publikum nemusí vnímať ako postavy, ale len ako konkrétne osoby. Ukázalo sa to už na slávnostnej premiére, kde boli reakcie pomerne búrlivé už pri objavení sa takéhoto človeka na plátne, hoci ešte nebolo jasné, čo a ako hrá. Určite sa to týka Romana Pomajba ako prefíkaného bezdomovca, ktorý surovo okradne opitého Vojtecha ešte aj o košeľu, Juraja Kemku ako kazateľa náboženskej sekty, pri ktorého prvých Vojtech resizepreexponovaných gestách sa v pamäti vynorila jeho kreácia v „zábavnej skeč šou“ Kredenc, ale aj dvojice Zuzana Šebová – Marián Miezga, ktorá hrá Vojtechových susedov a jediných kamarátov – taxikára Laca a jeho mladú ženu Sašku. Na tomto páre s veľkým, hoci v príbehu pomerne stereotypne využitým priestorom, sa najvýraznejšie prejavili zlozvyky z televíznych seriálov. Hoci mali hrať manželov talianskeho typu, ktorých domácnosť zažíva každodenné otrasy kvôli mužovmu záletníctvu, opakované vyhadzovanie z bytu, ale aj vášnivé zmierovanie, predsa len ich gestá, mimika a najmä hlasová intenzita boli prehnané, smerujúce ku karikatúre. Forte, ktoré nasadili v prvej scéne, žiaľ, udržali až do konca. Zrejme najdisciplinovanejším „hercom“ bol štvormesačný Šimon Janči, ktorý vystupoval ako ich dcérka Terezka. Čo to dieťa pokojne znášalo, bolo naozaj obdivuhodné.
    

Vojtech2 resizePopri skúsenom Landlovi vytvorili presvedčivé charaktery dve herečky. Zriedkavejšie exploatovaná Lucia Vrablicová hrala pumpárku Valériu ako zakomplexovanú ženu bez nádeje na zmysluplný vzťah, navyše ubíjanú dominantnou matkou, ktorá jej – obrazne povedané – nedovolí voľne sa nadýchnuť a v dokonalej súhre so svojimi starými priateľkami jej otravuje život. Aj Valéria sa však dokáže vzbúriť a prejaviť svoju hrdosť. Spôsob, akým reaguje na Vojtechovo dvorenie, je pôvabný a presvedčivý. Vierohodnú postavu sa podarilo vybudovať aj televízne známejšej Eve Sakálovej, ktorá sa dokázala zmeniť zo sebavedomej mladej ženy, ako si ju Vojtech10 resizepamätáme zo seriálov i reklamy, na utiahnuté, skromné, naivné dievča s telesným postihnutím, ktoré nachádza sebarealizáciu v náboženskej sekte, kde sa konečne cíti rovnocenné. Jej oči, úsmev, ale aj preukázaná pomoc svedčia o nepredstieranej dobrote, ktorá sa akosi nehodí do dnešného sveta. Jej druhovia zo sekty, dvojica Štefan a Júlia v podaní Štefana Martinoviča a Gabriely Marcinkovej, sú oveľa prefíkanejší. Ich pokrytectvo neprežije zrážku s realitou, predstieraná čistota so sexuálnou túžbou.

Viktor Csudai už vo svojej prvotine dokázal, že vie vybudovať atmosféru príbehu, postavenú na dokonalej znalosti prostredia – rodnej Bratislavy. Kým v prvom filme Vojtech4 resizevyužíval drsnosť petržalského sídliska, tentoraz sa zameral na atraktívnejšie a vizuálne príťažlivejšie miesta – nové biznis centrá, dunajské nábrežie, či Štrkovecké jazero s areálom oddychu (ošúchaný pohľad na Most Apollo hneď v prvom zábere si však mohol odpustiť). Ani sídliskové schodisko, na konci ktorého sú byty hlavných protagonistov, nie je vďaka záplave zelene nepríťažlivé. Ľahkú, komediálne ladenú pohodu podčiarkuje aj počasie – slnkom prežiarené, horúce letné dni. Kameraman Sean Grimaldi, Bratislavčan, ktorý týmto filmom debutuje v hranej tvorbe, sa uviedol celkom úspešne. Vojtech6 resizeOkrem fotogenických exteriérov suverénne zvládol aj stiesnené interiérové prostredie a výrečné detaily tvárí protagonistov.    

Základom filmu, ako vieme, je scenár. Aj tentoraz si ho napísal režisér sám (na námete spolupracoval s Annou Fifikovou). Podarilo sa mu pripraviť predlohu s plynulým príbehom a psychologicky prepracovanými postavami. Hoci sa kriticky dotkol mnohých neduhov súčasnej doby a ich devastujúceho vplyvu na život ľudí, po celý čas udržal žáner ľahkej komédie s tragikomickými prvkami, vyvolávajúcej tichý úškrn i hlasný smiech. Nesporne k tomu prispeli aj vtipné, hovorové dialógy, nevyhýbajúce sa ani početným vulgarizmom, ktoré sú napríklad charakterizačným znakom „talianskych“ manželov Laca a Sašky. Komediálny charakter snímky podčiarkuje hudba Martina Hasáka, Vojtech9 resizeno najmä pesničky populárnej skupiny Horkýže slíže. Na jej konte je nielen titulná pieseň (škoda, že zle rozumieť slovám), ale aj vystúpenie  na zhromaždení náboženskej sekty, ktoré vyvolalo nesporne najväčší ohlas v sále. Dynamický strih Juraja Monošíka umocňuje tempo rýchlo plynúceho príbehu so šťastným koncom. Zostrih niektorých scén pod pesničkou a záverečnými titulkami bol hádam zbytočný.

Vojtech Viktora Csudaia je profesionálne zvládnutý film, ktorý rozširuje žánrovú škálu súčasnej slovenskej kinematografie, pričom popri ľahkej zábave prináša aj nekašírovanú, hoci len čiastkovú správu o živote súčasníkov. Na Csudaiov ďalší opus sa tešíme, hoci režisér sa žartom vyhráža, že možno bude o umieraní...

Vojtech8 resizeVojtech, SR, 2015
Dĺžka: 90 minút
Námet: Viktor Csudai, Anna Fifiková
Scenár a réžia: Viktor Csudai
Kamera: Sean Grimaldi
Strih: Juraj Monošík
Hudba: Martin Hasák
Titulná pieseň: Horkýže slíže
Hrajú: Matej Landl, Lucia Vrablicová, Marián Miezga, Zuzana Šebová, Eva Sakálová, Gabriela Marcinková, Števo Martinovič, Zuzana Mauréry, Mája Velšicová, Eva Landlová, Oľga Solárová, Katarína Mrázová, Vladimír Kobielsky, Peter Sklár, Juraj Kemka, Roman Pomajbo, Ida Rapaičová, Diana Mórová, Svätopluk Malachovský a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 17. decembra 2015
Foto: Continental film 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.