Chlapec a svet (O Menino e o Mundo)
Na vidieku žije s chlapec s rodičmi. Jedného dňa si jeho otec zabalí kufor, nasadne na vlak a odcestuje preč. Chlapec sa so stratou rodiča nevie vyrovnať, a tak sa vydá otca hľadať. V jeho stopách sa dostane na bavlníkové plantáže, do tovární na spracovanie bavlny, tkáčovní i krajčírskych veľkovýrobní a fabrík. Na vidieku, v mestách i veľkomestách stretá rôznych ľudí a spoznáva svet, v ktorom sa pestrofarebný melodicky spievajúci vták detstva, dobra, lásky a nevinnosti nedokáže ubrániť čiernemu krákorajúcemu vtákovi dospelosti, pragmatizmu, biznisu a kapitalizmu.
Brazílsky scenárista a režisér Alê Abreu (nar. 1971 v São Paulo) debutoval v roku 1993 na brazílskom festivale animácie Anima Mundi krátkym filmom Sírius, jediným brazílskym príspevkom do festivalovej súťaže a vzápätí sa stal miláčikom nielen tohto, ale aj iných filmových festivalov po celom svete. O päť rokov na tom istom festivale bodoval desaťminútovým animovaným filmom Espantalho a v roku 2007 mal na Anima Mundi premiéru i jeho prvý celovečerný film Garoto Cósmico. Film O menino e mundo (Chlapec a svet) mal premiéru na medzinárodnom filmovom festivale v Ottawe a získal viac ako 40 ocenení na festivaloch v Annecy, Káhire, Mníchove, Seattle či Šaghaji. Do slovenských kín ho s dvojročným odstupom priniesla nová distribučná spoločnosť Filmtopia v rámci festivalu brazílskych filmov Brazil Visual s podporou Audiovizuálneho fondu a Cinema do Brasil, Portugalského inštitútu a Veľvyslanectva Brazílskej federatívnej republiky v Bratislave.
Zámerom Filmtopie je vytvárať priestor pre filmovú tvorbu, ktorá je nie len kvalitná, ale zároveň posúva hranice skúseností slovenského diváka s udalosťou filmu. Ku každému filmu pristupuje Filmtopia individuálne a je akýmsi laboratóriom, v ktorom sa skúma špecifická cesta konkrétneho filmového diela k jeho adresátovi. Ide teda o distribúciu na mieru, ktorá stavia nielen na správnej kombinácii základných distribučných ciest, akými sú kamenné kiná, filmové kluby, multiplexy, internet, festivaly a televízia, ale hľadá aj jedinečné možnosti (prezentácie) pre konkrétny film (filmové školy, site-specific premietania, nefilmové podujatia a priestory).
Filmtopiu založilo päť subjektov pôsobiacich vo filmovom priestore na Slovensku, ktoré majú záujem zabezpečiť dôstojný priestor pre prezentáciu nekomerčnej kinematografie: Filmotras s. r. o., MPhilms s. r. o., Občianske združenie EEE, Peter Kerekes s. r. o. a Punkchart films s. r. o. Občianske združenie EEE sa okrem vydavateľskej činnosti (filmový časopis KINEČKO) venuje aj organizácii premietaní, často s osobnou účasťou tvorcov, či lektorskými úvodmi. V roku 2011 sa rozhodlo pre nezávislú systematickú celoslovenskú distribúciu filmu 80 listov mladého českého režiséra Václava Kadrnku. Niekoľko nezávislých producentských subjektov sa rozhodlo ich podporiť a vstúpiť s Občianskym združením EEE do spoločného distribučného projektu, ktorý by ďalej rozvíjal ich aktivity na systematickejšom a profesionálnejšom základe. Prvý film, ktorý oficiálne Filmotopia oficiálne distribuovala, bola dokumentárna komédia Zvonky šťastia režisérskej dvojice Marek Šulík a Jana Bučka. Nasledovali snímky Ďakujem dobre, Banícky chlebíček, Zamatoví teroristi, Nanič vlasy a Felvidék – Horná zem.
Najnovšie Filmtopia neohlásene prináša do slovenských kín brazílsky animovaný film Chlapec a svet. Slovenská premiéra sa uskutočnila netradične 10. októbra 2015 v rámci festivalu brazílskych filmov Brazil Visual. V ďalších mesiacoch bude snímku uvádzať sieť multiplexov Ster Century Cinemas pre základné a stredné školy. Od novembra si film budú môcť pozrieť diváci v kinách na celom Slovensku. Pre žiakov základných a stredných škôl Filmtopia k filmu vytvorila edukačné materiály, ktoré ho majú prepojiť s výukou na témy ekológie, postavenia umenia v spoločnosti či animácie. Otázkou však zostáva, či snímka O Menino e o Mundo vie komunikovať s detským divákom. Či s ním vlastne komunikovať chce. A či – okrem príkazov pedagógov – dokáže mladé nezasvätené publikum osloviť, zaujať a upútať.
Predovšetkým: v mene univerzálnej zrozumiteľnosti je celý film bez slov. Počujeme zvuky, citoslovcia, smiech, spev... vlastne aj monológy a dialógy, ale len v podobe džavotu, bľabotu bez konkrétneho jazyka. Podobne tiež vidíme písmenká a nápisy, reklamy a oznamy, ale len ako zmätené, prevrátené, zdeformované zhluky písmen. Hudba hrá dôležitejšiu rolu ako v bežných hraných či animovaných filmoch. Celou snímkou sa ako refrén vinie motív otcovej hry na flaute – sprvu ako fakt, neskôr ako túžba, spomienka a napokon symbol strateného detstva.
Je síce pravda, že výtvarný rukopis filmu vychádza z naivnej detskej kresby a rozvíja jej formálne prostriedky i čistý, priamočiary, naivný obsah, v ktorom hlbšie plány sú viac vecou psychoanalýzy ako vedomej komunikácie s publikom. Lenže samotná detská kresba so svojimi neumelými linkami, nehatenou pestrosťou farieb a tvarov, sa vyznačuje absenciou štandardnej kompozície a preto je ťažko čitateľná sama osebe, nieto ozvláštnená hrou so vzormi, ornamentmi, kaleidoskopmi, strojovými mechanickými tvarmi a pohybmi. Vo filme sa naviac spája so skratkovitou profesionálnou karikatúrou, ostrými studenými technokratickými tvarmi strojov a dopravných prostriedkov, ale aj s digitálnou animáciou a štylizovaným dokumentom.
Ľudské postavy majú viacero podôb. Oscilujú od detinských „hlavonožcov“ cez komiksovo zjednodušené postavy a ironické karikatúry až k smutno-hororovým strašiakom, podobajúcim sa na chodiacich kostlivcov. A aby to vôbec nebolo jednoduché, aj stroje a dopravné prostriedky nesú znaky ľudí či zvierat – hranatý vlak bafká z fajky, žeriavy a kontajnerové lode majú zvieracie hlavy a aj mnohé zbrane akoby pochádzali skôr z organického sveta. Zmeny výtvarných rukopisov sú koncepčné, premyslené a účelné. Oddeľujú a vyznačujú jednotlivé svety, v ktorých sa chlapec pohybuje i fázy jeho dospievania.
Alê Abreu je výtvarník s osobitým rukopisom, nápaditý, zručný a hravý animátor, no predovšetkým filmový filozof. Hoci jeho snímka nezaprie (medzi inými) inšpiráciu Exupéryho Malým princom, má stavbou, spôsobmi komunikácie s publikom i cieľmi bližšie k audiovizuálnym esejam a meditáciám Godfreyho Reggia Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi ako ku kreslenej zábave pre deti. Príbeh je len plochou na rozohranie košatých posolstiev s prevahou spoločenských a ekologických. Neskĺza však k tézam či proklamáciám. Divákovi poskytuje dostatok priestoru na hry jeho imaginácie i na aplikáciu vlastných citov, názorov, hodnôt. Každý si ho môže interpretovať po svojom bez toho, že by prišiel o estetický a emocionálny zážitok.
Chlapec a svet skrátka napriek využívaniu detského výtvarného prejavu nie je jednoduchá filmová zábava pre nenáročných. Preto bude nanajvýš zaujímavé sledovať experiment Filmtopie, ako si s dielom poradia nezasvätení a nezaangažovaní školáci bez predchádzajúcich skúseností s umeleckými vyjadrovacími prostriedkami, odchovaní kreslenými televíznymi seriálmi a filmovou komerciou. Vážne a závažné filmové umelecké dielo o dieťati v nás a svete okolo, môže byť priveľkým a nestráviteľným sústom nielen pre žiakov, ale aj pre mnohých pedagógov.