V údolí malebných francúzskych hôr sa uprostred leta schyľuje k strašnej neľútostnej vojne. O zvyšky, ktoré na lúke zanechali mladí turisti, sa pobijú usilovné čierne mravčeky s agresvnymi bojovými červenými mravcami. Jedna i druhá strana je vyzbrojená najrôznejšími ľudskými vynálezmi od gumipušiek a sprejov proti hmyzu až po rakety (na ohňostroj). Nik nechce ustúpiť. Veď víťaz berie všetko. Teda najmä kocky sladkého cukru. No len jedna strana sa môže tešiť podpore obetavej a odvážnej lienky.

Na jeseň roku 2006 začali televízie vysielať francúzsky seriál scenáristov, režisérov a animátorov Hélène Giraudovej a Thomasa Szaba Minuscule. U nás sa stal známym pod českým názvom Mrňouskové a neskôr, keď dorazil na DVD, aj pod slovenským Drobčekovia. Krátke epizódy (do 6 minút) spájali realizmus prírodopisného dokumentu s digitálnou animáciou postáv. Prostredia boli reálne, lienky, kobylky, húsenice, mravce, slimáčikovia, sršne, muchy, ovady zasa štylizované a digitálne animované.

Viac než sto seriálových častí zaujalo nielen nápaditou animátorskou prácou, ale aj tým, že hmyziu háveď nepoľudšťovali, všetky monológy a dialógy obstarali zvuky. Pôvodné autentické ruchy, sem-tam čiastočne štylizované, vtipne zveličené pískanie, vrčanie, ujúkanie, smiech, vzdychy. Lienka svojim ciciačikom trúbi, mravce hvízdajú, sršne a ovady vydávajú zvuk ako dobre vyladený chopper, vážky hučia ako helikoptéry, pavúkovi to v hlave žblnká ako v pustej jaskyni. Ešte dôležitejšie však je ovzdušie: Drobčekovia nie sú groteskami plnými bláznivých gagov či nedajbože štylizovaného násilia. Chrobáčiky a slimáčiky sa v nich dostávajú do problémov. Včielka preto, že je lenivá a neposlušná no nápaditá, sa musí vysporiadať s opovrhnutím celého úľa. Muchy uviaznu na prestretom stole v dome za oknom. Slimák sníva o lietaní. Lienka čelí drzým motorkárom – sršňom. Rozbláznená hmyzia mládež neustále ničí siete pavúkovi, ktorý by tak veľmi chcel byť zákerný, až je z toho zúfalý. Dej, vrátane naháňačiek, sa odohráva skôr v pokojnom pohodovom tempe, takže divák má dostatok času vychutnať si obraz, prírodné scenérie i symfonickú orchestrálnu hudbu. Profesionálna filmárska práca sa spája s minimalizmom a hravou poéziou. Drobčekovia sú vďaka tomu jedineční a srdcia divákov si získali v desiatkach krajín.

Napriek tomu správy o pripravovanom celovečernom filme vyvolali určité pochybnosti. Seriálové epizódy s čistou detskou naivitou rozohrávajú jednoduché situácie a príbehy. Často nie sú ani vypointované, dôležitejšia je ich nálada či vykreslenie typov a pováh, ak nie priamo charakterov postáv. Môže to fungovať aj na ploche celovečerného filmu?

Zdá sa, že áno, žiada si to však pripravené publikum. Hlavnou postavou filmu, premenovaného u nás z Drobčekov na Chrobáčikov, je odvážna lienka s poškodeným krídelkom. Náhoda ju spojí s oddielom čiernych mravcov, ktoré sa do mraveniska pokúšajú odniesť plechovú škatuľku plnú cukru. Spolu s ostatnými vecami zostala na lúke po dvojici, ktorá sa musela ponáhľať do pôrodnice, keď nastávajúca mamička zistila, že je najvyšší čas. Mimochodom, aj táto úvodná ľudská hraná sekvencia je nemá. Dopraviť do mraveniska energetickú bombu je úloha nielen mimoriadne namáhavá a nebezpečná, ale disciplinované čierne mravčeky sústredia na seba aj pozornosť násilníckych červených mravcov, čo vyústi do skutočnej vojny. Proti presile im môže pomôcť iba lienočka.

Thomas Szabo a Hélène Giraud na snímke pracovali dlhých sedem rokov. Premiéra vo Francúzsku sa chystá až 29. januára 2014 a je pozoruhodné, aké ťažké, priam nemožné, je ešte dnes získať čo i len základné informácie o obsadení, hudbe, kamere, strihu, zvuku. Rôzne zdroje uvádzajú nielen rôznu dĺžku (od 80 až do 89 minút), ale aj rôzny formát od obyčajného 2D cez širokouhlý až po 3D. O tom, či sa jedná o film francúzsky alebo francúzsko-belgický ani nehovoriac. Je záhadou, prečo tieto údaje neposkytujú nielen distribučné listy a presskity, internetové stránky slovenských či českých distributérov, ale ani tie producentove, Wikipédia, IMDb, Unifrance, filmový účet na Facebooku či blog tvorcov a priateľov filmu! Akoby autori, producenti, distributéri aj promotéri chceli upriamiť všetku pozornosť len na dielo samotné.

Ako nasvedčuje preferovaný druh humoru, Thomas Szabo má za sebou skúsenosti spolutvorcu francúzskeho seriálu Oggy a šváby, kým meno Hélène Giraud nájdeme za projektmi ako počítačová hra podľa filmu Piaty element alebo dlhometrážny animovaný film Renaissance (2006). Obaja spolu pracovali na videohre Stupid Invaders (2001). V celovečerných Mrňouskoch – Drobčekoch – Chrobáčikoch narábajú so zrelým autorským rukopisom. Výrazové prostriedky svojich postavičiek obmedzili na autentické a štylizované zvuky, minimálnu gestiku tela a maximálnu komunikáciu prostredníctvom veľkých vypúlených očí. Spomínate si na všetko hovoriace oči psíka Gromita z filmov Nicka Parka? Podobne sa aj hmyzí hrdinovia menia na akýchsi mímov alebo komikov starých nemých grotesiek. Ich humor je občas vo svojej priamočiarej prostoduchosti síce priam brutálny, ale v jadre až infantilne nevinný.

Forma i práca s obrazom a postavami je aj vo filme rovnaká ako v seriáli. Tvorcovia si dokonca pomáhajú aj niektorými seriálovými nápadmi, ale napodiv nie tými najvydarenejšmi či najobľúbenejšmi. Príbeh sa odohráva v malebných prírodných scenériách a sprevádza ho takmer neutíchajúca hudba skladateľa Hervé Lavandiera. Film zložený z hudby, náladotvorných scenérií a digitálnej animácie, bez slov a bez klasického pointovaného humoru, skutočne kladie na diváka isté nároky. Najmä malé deti majú problém s orientáciou v pomerne pomaly plynúcom rozprávaní, plnom pomĺk a stíšení. Nechápu, prečo sa v citovo vypätých chvíľach príbeh skôr pribrzdí, pozastaví, namiesto toho aby hlava-nehlava uháňal vpred, ako sú zvyknuté z televízie. No ani divák klasickej filmovej zábavy sa nedočká formálne uzavretých, pointovaných scén či veľkolepého pôsobivého finále, hoci príbeh má k nemu pekne nakročené.

Chrobáčikovia: Údolie stratených mravčekov nie je tradičná animovaná rozprávka rodinného typu, ale skôr umelecky ambiciózna zábava pre zrelšie publikum bez ohľadu na vek. Také, ktoré dokáže oceniť zastavenie vo večnom zhone, vie si vychutnať filmárske majstrovstvo, hravosť a imagináciu tvorcov, užiť si hudbu, ale aj úsmevný, poetický pohľad na svet lesného drobizgu, pri ktorom akoby sa aj naše veľké životné problémy stávali menšími a prekonateľnými, zvládnuteľnými. Úsmev, stíšenie, poézia a optimizmus – to sú hlavné devízy tohto neobyčajného filmu. Aj preto je obdobie Vianoc a nadchádzajúceho prelomu rokov - možno trošku paradoxne - ideálnym časom pre tento druh filmu.