Vraví sa, že peniaze vládnu svetom, a človek, tvor pažravý, ich nemá nikdy dosť. Táto, dnes – v čase hospodárskej i morálnej krízy - mimoriadne aktuálna myšlienka, je aj svojským východiskom  amerického filmu Vlk z Wall Street. Tento skutočný príbeh o vzostupe a páde  gangstera  modernej doby – Jordana Belforta, ktorý sa odohráva v „atraktívnom svete veľkých peňazí, ale i veľkých pádov“  prináša  do našich kín  distribučná spoločnosť Bontonfilm v januári 2014.

Jeho tvorcom je Martin Scorsese (1942), jeden z  najoceňovanejších amerických režisérov, známy aj ako scenárista, herec a producent. Syn talianskych prisťahovalcov vraj pôvodne uvažoval o tom, že sa stane kňazom, ale zvíťazilo jeho očarenie filmom. S jeho menom sa spája vari tridsiatka filmov, ktoré sa zapísali do povedomia publika i kritiky. Stačí spomenúť tituly ako Alica tu už nebýva (1974), Taxikár (1976), Zúriaci býk (1980 ) kontroverzné Posledné pokušenie Krista (1988), Vek nevinnosti (1993), Na druhej strane (2006 – zaň získal po rokoch nominácii, konečne v roku 2007 Oscara aj za réžiu, či pôvabný hold filmu Hugo a jeho veľký objav (2011).

Vo svojom najnovšom opuse potvrdil nielen  svoje filmárske majstrovstvo, ale aj  skutočnosť, že ho fascinujú kontroverzné osobnosti. V tomto prípade je to Jordan Belfort (1962), niekdajší burzový maklér, ktorý neskôr založil maklérsku firmu  a koncom deväťdesiatych rokov bol obvinený z podvodov, manipulácie s kapitálovým trhom a prania špinavých peňazí. Na základe dohody o spolupráci s FBI ho však odsúdili iba na štyri roky. Dnes pôsobí ako tzv. motivačný rečník a o svojom živote napísal dve  medzinárodne úspešné knihy Vlk z Wall Street a Lov na vlkov na Wall Streeet. Práve z nich vychádza scenár Terence Wintera.

Postavu Jordana Belforta stvárňuje  bravúrne Leonardo DiCaprio, s ktorým Scorsese spolupracoval napríklad aj vo filmoch Gangy New Yorku (2002) Letec (2004) či Prekliaty ostrov (2010). Dokonale sa mu podarilo vystihnúť postupný rozpad osobnosti „závisláka“, zmeny nálad pod vplyvom kokainu a iných drog od výmyslu sveta, záchvaty nepríčetnosti, zdanlivej empatie a vzápätí „úlety“ v sexuálnej oblasti. Jeho cynizmus, presvedčenie o svojej  až božskej všemocnosti a o tom, že všetko na tomto svete sa dá kúpi, cítiť z každého gesta. Zahral to tak, že zrazu jeho sympatická tvár pôsobí odpudzujúco a tá neskonalá (v americkej motivačnej literatúre do neba vyzdvihovaná) sebadôvera vyznieva ako prejav svojského fanatizmu.

Celok je ponímaný ako svojský Jordanov monológ. Vyrastal údajne v relatívne  chudobných pomeroch ako účtovníkov syn, a jeho snom bolo presadiť sa  ako burzový maklér na Wall Street. Vpíja do seba dosť pochybné rady svojho prvého šéfa Marka Hannu (Matthew McConaughey)  hoci aj o fungovaní a udržiavaní sa v kondícii drogami či sexuálnymi praktikami. Od neho preberie aj rituál  búšenia na hruď v rytme srdca (tento motív sa zopakuje viackrát v rôznych obmenách, spojený aj s melódiou, tancom či spevom), čo má istý metaforický podtext. Divák si musí sám vybrať, či dá prednosť významu v zmysle povzbudzovania alebo klopania na srdcia. Veď makléri prehovárajú  a zavádzajú klientov, aby kúpili  niečo, čo im málokedy donesie zisk, ale určite províziu mužom, ktorí „odmietajú zápornú odpoveď“.

Jordan sa  postupne vypracuje na úspešného, ale aj bezohľadného muža, ktorý vníma Wall Street ako džunglu, kde vyhráva silnejší. Scorsese túto metaforu umocňuje napríklad aj scénou v úvode, kde sa medzi kancelárskymi stolmi prechádza lev – je to Jordanova vízia o ňom samom? Možno aj preto ho tak pobúri, keď ho novinári začnú označovať nie za leva, ale za vlka, ktorý nemá zábrany, keď sa chce obohatiť na úkor druhých. Lenže verejnosť priťahujú úspešní ľudia, aj keď  dosahujú úspech nekalými  spôsobmi. Jordan  sa stáva priam ikonou. Vo dne dokáže za  niekoľko hodín zarobiť tisícky dolárov. V noci ich dokáže rovnako rýchlo minúť. Sex, divoké večierky, drogy. Vo svojej firme sa obklopuje možno talentovanými a určite oddanými, ale nevzdelanými ľuďmi. Nechápu, keď prirovnáva napríklad prácu  makléra k snahe kapitána Achaba uloviť bielu veľrybu alebo použije narážku na film Wall Street s Michaelom Douglasom. Peniaze predstavujú pre nich najvyššiu hodnotu. Vyššiu ako zdravie či ľudská dôstojnosť. Za ne sa dá mladá  žena ostrihať dohola a iní sú ochotní nechať sa hoci aj  vrhať ako živé šípky hlavou do terča. Jordan tvrdí, že peniaze chce každý a keď zistí, že jestvujú ľudia, ktorí sa zmieria s nižším štandardom života a vidia cieľ v niečom inom, ako je honobenie majetku a pôžitkov, je zaskočený. Napríklad agent FBI Denham (Kyle Chandler), ktorý ho vyšetruje a nakoniec i „uloví“. I keď jeho motív, ak si odmyslíme túžbu po spravodlivosti, si viac iba domýšľame. Napríklad, na čo myslí, keď  po skončení úspešnej akcie cestuje metrom s ľuďmi, ktorí podobne ako on, žijú  zo dňa na deň ?

Zaujímavá je psychologická rovina príbeh. Na jednej strane Jordanove vzťahy k ženám všeobecne a k obom manželkám, k otcovi Maxovi (Rob Reiner) i spolupracovníkom – hoci aj k Donniemu (Jonah Hill). Na druhej strane psychológia makléra či vôbec človeka, ktorý vie manipulovať druhými. V závere napríklad už divák sleduje Jordana ako motivačného rečníka na  seminári na Novom Zélande  a jeho ukážku obchodnej taktiky na tému: Predajte mi toto pero ( tiež opakovaný motív). Pozoruhodná je hra slov, ktorými sa dá  manipulovať. Našinec sa sotva vie orientovať v praktikách burzových maklérov, či hier bánk s vysokými vkladmi. Ale určite ho osloví, keď vidí, čo všetko protagonista filmu dosiahol: Krásny dom, jachta, luxusné dovolenky, život „na vysokej nohe“ – kto by to nechcel? Stačí zabudnúť na morálku a svedomie vôbec. Jordan o sebe hovorí, že bol chudobný i bohatý, ale lepšie je byť bohatý a je preto ochotný urobiť čokoľvek. Zrádza seba i druhých,  dojíma sa nad svojimi nemnohými dobrými skutkami, ale ani sám neverí, že nekoná vypočítavo. Dokonca ani v okamihu, keď je po páde a odvykacej kúre.

Značnú časť skoro trojhodinového filmu zaberajú scény „sladkého života“ a pôsobia skôr odpudzujúco ako vzrušujúco. Iné je to s Jordanom, všetci o ňom vedia, že je gauner, ale to gaunerstvo obdivujú. Možno je to dnes móda – „tí zlí“  to vyhrávajú aj keď sa im trest  celkom nevyhne. Lenže dokáže si  divák mladšej generácie z filmu odčítať, čo je dobré a čo zlé, čo človek môže a čo nesmie? Alebo ho to vlastne ani nezaujíma? A v tom je možno film Vlk z Wall Street problematický. Zaujímavá a aktuálna téma (i keď sa dej prakticky odohráva koncom minulého storočia), výborný herecký výkon, ale mravné posolstvo nezreteľné. I keď kto vie - ako pre koho...
 
Vlk z Wall Street (The Wolf of Wall Street), USA, 2013
 Dĺžka: 176 minút
Réžia: Martin Scorsese
Predloha: Jordan Belfort (kniha)
Scenár: Terence Winter
Kamera: Rodrigo Prieto
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Leonardo DiCaprio, Matthew McConaughey, Kyle Chandler, Jean Dujardin, Jonah Hill, P. J. Byrne,  Jon Favreau a ďalší
Premiéra v SR: 16. januára 2014
Foto: Bontonfilm