Divoké bytosti južných krajín (Beasts of the Southern Wild)
Na tohtoročnom udeľovaní Oscarov vzbudila pozornosť mladučká honduraská školáčka Quvenzhané Wallis ako najmladšia z nominovaných na ocenenie za Najlepší ženský výkon v hlavnej úlohe v americkom filme Divoké bytostijužných krajín. Titul získal nominácie aj v ďalších troch kategóriách: Najlepší film, Najlepšia réžia, Najlepší adaptovaný scenár. Nakoniec sa mu síce neušla ani jedna zlatá soška, ale to nič nemení na skutočnosti, že ide o mimoriadne zaujímavý film, ktorý vďaka Asociácii slovenských filmových klubov môžeme vidieť od 18. apríla aj v našich kinách.
Nakrútil ho americký režisér, hudobný skladateľ, scenárista a animátor Benh Zeitlin (1982). Pôvodne sa venoval krátkometrážnej tvorbe. Pri práci pre popredného českého režiséra a animátora Jana Švankmajera sa v Prahe zoznámil s kameramanom Benom Richardsonom. Vybral si ho za spolupracovníka, keď sa rozhodol nakrútiť celovečerný debut na motívy divadelnej hry Juicy a Delicious od Lucy Alibarovej a nazval ho Divoké bytosti južných krajín. Vlani s ním zvíťazil na festivale Sundance a na MFF v Cannes zaň získal Zlatú kameru za debut a Cenu FIPRESCI.
Celý príbeh vnímame očami šesťročnej Hushpuppy (predstavuje ju o niekoľko rokov staršia neherečka Quvenzhané Wallis). Žije spolu so svojím otcom Winkom (opäť neherec - v civilnom povolaní pekár - Dwight Henry) v svojráznej komunite, ktorá sa usadila v močaristom kraji, nazývanom Lavor, pri mŕtvom ramene rieky (nakrúcalo sa pri Missisippy), na okraji civilizácie. Chudoba, špina, alkohol, živorenie, ale napriek tomu radosť zo samotnej existenie a slobody. Kraj postihne povodeň (pripomienka záplav, ktoré spôsobil hurikán Katrina v oblasti New Orleans), príroda, zvieratá i ľudia hynú, ale časť obyvateľov odmieta evakuáciu. Medzi nimi i Wink, ktorý je smrteľne chorý. Hushpuppy ho chce zachrániť a obnoviť poriadok v prírode i vo svojom svete. Lenže...
Postupne sa dozvedáme, že malá Hushpuppy už dávno stratila matku, predstavuje si ju podľa toho, čo o nej rozpráva otec alebo podľa vecí, ktoré po nej zostali, ale v duchu sa jej ustavične prihovára, vedie s ňou dialóg a volá ju v okamihoch úzkosti. Túži po nehe. Hrá sa s kurčiatkami, ktoré sa tmolia okolo, načúva tlkotu ich srdca, ale pragmaticky vie, že budú potravou, pretože na svete je aj človek iba súčasťou potravinového reťazca. Tak ich to učí učiteľka, ktorá prichádza loďkou do jednotriedky alebo im rozpráva o prehistorických zvieratách - turoch a na stehne im ukazuje nakreslený výjav, pripomínajúci kresby v Altamire, od nej sa dozvedajú o topiacich sa ľadovcoch a hrozbe záplav, ale i o nutnosti pomáhať slabším a malým. Otec Wink zas dcéru učí, že aby prežila musí byť silná ako zviera a spoliehať sa iba sama na seba, vedieť si zadovážiť potravu (hoci aj chytiť rybu jednou rukou a druhou ju zabiť), a ničoho sa nebáť , neplakať. Alebo dokázať ho pochovať tak, ako sa kedysi lúčili so svetom staré národy - naložiť na loďku a zapáliť. Druhá vec je, že ju učí aj piť alkohol, ktorý možno predstavuje možnosť istého úniku.
Dievčatko žije v neustálej konfrontácii s neľútostným svetom, ktorý občas pripomína postakokalyptickú krajinu, v tom lepšom niečo ako našu zdevastovanú rómsku osadu či „slumm“. Ale miluje svoj domov, nechce ho opustiť( iba v prípade hľadania matky sa vrhá do mora a pláva za svetlom v diaľke), teší sa z každej maličkosti, hoci aj z pofidérnych sviatkov a neustále si uvedomuje (napriek občasným stretom) spolupatričnosť s otcom a zodpovednosť za neho i zvieratá, ktoré predstavujú jedlo.
Niektoré scény možno vnímať až ako akúsi parafrázu, ak nie paródiu, na zaužívané konštatovania - hoci aj to, že sme to, čo jeme.To, keď Hushpuppy dopláva s kamarátkami k lodi, kde sa kapitán živí kuracími krídelkami za fastfoodu a odkladá si obaly, lebo ako tvrdí: „aby som nezabudol, čím som bol“. Realita sa prelína s fantáziou. Opakujú sa sekvencie topiacich sa ľadovcov, či ako z ľadových hrobov vychádzajú náhle živé prehistorické zvieratá, niečo medzi divým prasaťom a pravekým turom. Kamera ich sníma realisticky, ale poučený divák si uvedomuje, že ide o podobenstvo. Symbolizujú smrť i strach. O to pôsobivejšia je scéna, v ktorej sa dievčatko zrazu dokáže postaviť im zoči-voči a zvieratá pred ňou pokľaknú. Zvíťazila nad vlastným strachom a vlastnými démonmi?
Napriek všetkým medzinárodným oceneniam, výbornej kamere (napríklad detské biele čižmičky, ktoré sa zabárajú opätovne do bahna, snímanie tváre hrdinky a jej otca vo vypätých okamihoch) pôsobivej hudbe (jej spoluautorom je i režisér), a naozaj skvelým hereckým výkonom nehercov v hlavných úlohách, sa diváci do kinosál asi nebudú hrnúť. Je to príliš temné a drsné. Ľudia, ktorí žijú akoby na smetisku, zvieratá v nás a okolo nás, pravda o tom, že budeme jestvovať len dovtedy, kým máme čo jesť a piť a ani útek od fabrík a vymožeností civilizácie do lona prírody, nič nevyrieši. Kontrast materiálneho a duchovného sveta, keď dievčatko sníva o tom, že sa o nej možno dozvedia ľudia po miliónoch rokov, tak ako sa my dozvedáme o našich predkoch. Motív vody ako hrozba i nádej. Absencia lásky, keď si deti nájdu objatie iba v nevestinci, kam sa zatúlajú. Alebo opíjanie sa do bezvedomia, zvýraznená estetika škaredosti (ako sa kedysi hovorilo). A značná dávka beznádeje. Nie, nie je to film, ktorý by človek túžil vidieť druhý raz.
Zároveň si však uvedomujeme, že zdanlivo jednoduché rozprávanie skrýva hlbší podtext. Vlastne je to metafora o človeku, hľadaní slobody a večnej túžbe po unikajúcom šťastí. Čo sme to vlastne za bytosti, akéže stvorenia, ako to žijeme ? Je tu i isté ekologické posolstvo. Malá „divoška“ opakovane zdôrazňuje, to čo ju učili dospelí: všetci sme súčasť väčšieho celku. A i keď to vyznieva pateticky, musíme si uvedomiť zodpovednosť za náš svet, jeho prítomnosť i budúcnosť a nezostávať iba pri slovách. Ale to už záleží na divákovi, čo si to z filmu je schopný, ale hlavne ochotný „odčítať“.
Divoké bytosti južných krajín (Beasts of the Southern Wild),USA,2012
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Benh Zeitlin
Scenár: Lucy Alibar, Benh Zeitlin
Kamera: Ben Richardson
Strih: Crockert Doob, Alfonso Gonçalves
Hudba: Dan Romer, Benh Zeitlin
Hrajú: Quvenzhané Wallis, Dwight Henry, Levy Easterly, Lowell Landes, Pamela Harper, Gina Montana a ďalší
Premiéra v SR: 18.apríla 2013
Foto: ASFK