A čo jeho matka? Otázka , ktorá sa nevdojak vynorí, keď sa chceme viac dozvedieť o protagonistovi  akéhokoľvek životného príbehu. Výnimkou nie je ani  anglicko-americký film Musíme si pohovoriť o Kevinovi, ktorý v októbri uviedla do našich kín Asociácia slovenských filmových klubov.

Lenže, v tomto prípade, ide o matku vraha. Ide o ženu, ktorá sa cíti vinnou, že napriek všetkej jej láske a snahe vyrástla z jej krásneho synčeka neľútostná beštia. Ako vinníčku ju vníma aj okolie, lebo sa syna napriek hroznému činu nezriekla, stále ho miluje a stojí pri ńom. Je to pozoruhodný príbeh ženy, videný ženskými očami. Vznikol na základe  rovnomenného  románu americkej autorky Lionel Shriver (1957), ktorá žije v Londýne,   nakrútila ho škótska režisérka a zároveň spoluscenáristka Lynne Ramsay (1969) a v úlohe matky  Evy zažiarila popredná britská herečka Tilda Swinton (1960).

Režisérka a scenáristka  Lynne Ramsay  absolvovala  National Film and Television School a hovorí, že ju inšpiruje fotografovanie, jedinečnosť okamihu a silný príbeh. Už jej prvé  dva krátkometrážne filmy z roku 1996 Kill the Day a Small Deaths získali Cenu poroty  na festivale v Cannes. Rôznymi oceneniami sa môžu pochváliť aj jej celovečerný debut Ratcatcher (1999)  a dráma Morvern Callar (2002). Ale až film Musíme si pohovoriť o Kevinovi (2011) sa stal  vlani skutočnou udalosťou britskej kinematografie. Z mnohých  filmových ocenení  stačí spomenúť  Európsku filmovú cenu pre Tildu Swinton ako najlepšiu herečku, nomináciu na Zlatý glóbus, British Independent Film Award za najlepšiu réžiu a ocenenie Najlepší film na MFF Londýn.

Obsah by sa dal vyjadriť v skratke asi tak, že Eva (Tilda Swinton) , známa cestovateľka a spisovateľka, sa kvôli synovi Kevinovi vzdá kariéry a opustí aj New York. Žijú s milujúcim manželom Franklinom (John C. Reilly) v krásnom dome so záhradou. Lenže už zanedlho po pôrode zistí, že syn je voči nej agresívny až nenávistný a rokmi sa napätie medzi nimi stupňuje. Manžel, lekári či učitelia tvrdia, že nič sa nedeje, chlapci takí bývajú. Keď  sa im narodí druhé dieťa –dcéra, situácia sa ešte vyostrí. Akoby bol Kevin ( predstavujú ho postupne viacerí , ale v pubertálnom veku ho stvárňuje Ezra Miller) posadnutý diablom, stelesnené zlo, ale ťažko odhadnuteľné. Pretvaruje sa pred otcom, ktorý ho zbožňuje, ale matke i sestre ubližuje a ponižuje ich. Vlastne pohŕda všetkými okolo seba a nikoho nevpúšťa do svojho vnútorného života. Ešte nemá šestnásť, keď sa  rozhodne vraždiť. Ale okolie to netuší, iba matka cíti zlo pod povrchom....

Celý film je svojská skladačka reality, snov, spomienok a asociácií, s minimom dialógov a dôrazom na vizuálnu stránku. Divák postupne  začína chápať súvislosti a metafory jednotlivých  obrazov. Napríklad hneď v úvode kontrast bielej záclony, vejúcej vo vetre a vzápätí záplava červenej farby.To keď  hrdinka v sne spomína na  scénu, ako sa celé mesto „orgasticky“  obhadzuje  paradajkami. V realite potom oškrabáva červenú farbu, ktorou jej niekto oblial dom i auto. A všetko asociuje  predstavu preliatej krvi pri masakri na tamojšej strednej škole...

I keď ide o mimoriadne krutý príbeh, vidno, že  ho nakrúcala žena, nevyžíva sa  v drastických  či sexuálnych scénach. Naopak, riadi sa zásadou, že strach vzbudzuje to, čo nevidíme, skôr vycítime. Napríklad, divák si niektoré situácie skôr domýšľa z náznakov. Vidí zúfalých ľudí okolo školy, ale nevie, na čo sa dívajú. Vníma nevraživosť susedov, ale nikto nevyjadrí jasne slovami z čoho vznikla. Alebo Eva  získa prácu a po dlhom čase sa na jej unavenej tváre zjaví úsmev. Lenže vzápätí k nej na ulici pristúpi žena a vlepí jej facku so želaním, aby sa smažila v pekle. Neskôr si až uvedomíme, že je to matka niektorej z Kevinovych  obetí a ide o pomstu za to, že ho vôbec priviedla na svet a vychovala, aj preto ju vníma pokorne, ako zákonitý trest. Alebo sledujeme  idylické zábery z domova - Eva číta Kevinovi rozprávku, otec sa hrá s deťmi - ale už tušíme, že sa schyľuje k niečomu zlému. Režisérka stupňuje napätie, hrou svetla a tieňov, zvukovou kulisou (stavbárske práce na ulici, ale i banálna pesnička v kontraste s dejom ), ale hlavne výbornou kamerou (Seamus McGarvey) a strihom (Joe Bini).

Najväčším tromfom je však herecký výkon Tildy Swinton. Táto 184 cm vysoká herečka dokáže pôsobiť krehko a stratene, s minimálnym maskovaním ( iba zmena účesu) stvárňuje hrdinku v rôznom vekovom období a iba pohľadom či úsporným gestom vyjadrí stránky textu. Niektoré zábery pripomínajú fotografie. Bezútešné návštevy vo väzení,  Evina tvár, z ktorej  čítame zúfalstvo, frustráciu, nenávisť, odovzdanosť osudu i lásku. .A stále pochybnosti matky: Mohla som to zmeniť? Nemilovala som ho dosť? Bola som priveľmi či primálo tvrdá?  

Román vyšiel v roku 2003, film je z vlaňajška, ale  mladých ľudí, jednajúcich podobne ako Kevin, pribúda . Komplikovaná téma je čoraz aktuálnejšia, otázky pribúdajú: Ako mohol v úplnej, fungujúcej a milujúcej rodine vyrásť netvor? Objavovali sa prvé psychopatické náznaky v okamihoch, keď pri počítačovej hre vykrikoval Kevin „Zomri“? Mali rodičia o tom viac hovoriť? A zmenilo by to vôbec niečo? Nakoľko ovplyvňuje  človeka výchova, príklady rodičov, čo má  na rováši genetická výbava?  Čo vlastne rozhoduje o tom, že zo zdravého jedinca z usporiadanej a milujúcej rodiny vyrastie  nebezpečný psychopat bez výčitiek svedomia? Hovorí sa vždy o obetiach a ich rodinách, ale obeťou je svojím spôsobom i vrah a jeho rodina. Akú úlohu to zohráva matka?

Prečo sa to vlastne stalo, prečo sa to stáva?   Odpovedí. sa nedočká ani  Eva, ani divák. Ale ten odchádza z kina aspoň s hlbokým, nielen vizuálnym, zážitkom a s pocitom, že videl výborne nakrútený film a brilantné herecké výkony. Otázky však pretrvávajú...
 
Musíme si pohovoriť o Kevinovi (We need to talk about Kevin), Veľká Británi, USA,  2011
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Lynne Ramsay
Scenár: Lynne Ransay, Rory Stewart Kinnear
Námet: román od  Lionel Shriver
Kamera: Seamus McGarvey
Strih: Joe Bini
Hudba: Jonny Greenwood
Hrajú: Tilda Swinton, Ezra Miller, John C.Reilly, Ashley Gerasimovich, Siobhan Fallon, Ursula Parker, Lauren Fox a ďalší
Premiéra v slovenských kinách: 18.októbra 2012
Foto: ASFK