Ambiciózny filmový projekt scenáristu Marka Epsteina a režiséra Davida Ondříčka V tieni sprevádza hneď po uvedení na plátna paradox. Filmová kritika ho  obostiera  pochybnosťami o žánrovom určení, vychádzajúc  z tvrdenia tvorcov, že sa inšpirovali atmosférou americkej  detektívnej  série film noir.

Do ostrej paľby názorov sa dostala i základná faktúra príbehu, situovanie do začiatku 50. rokov, keď bolo komunistické ministerstvo vnútra a jeho policajné zložky  už plne pod kontrolou novej moci a jej moskovského velenia. Hlavná postava, kapitán Hakl (Ivan Trojan) vykazuje pri vyšetrovaní vlámania a následných vrážd  nielen profesionálne, ale aj ľudské kvality a vzpiera sa pokusom o manipuláciu celého prípadu. Film je však napriek týmto negatívnym súdom nominovaný za ČR na Cenu americkej filmovej akadémie Oscara.

V úvodných scénach sme svedkami vlámania, dvaja profesionáli otvárajú safe a s lupom miznú. Na miesto činu prichádza kapitán Hakl a vydá sa po stope, ktorá ho dovedie do židovskej obce. Obvineným je Kirsch (Miroslav Krobot). Nájdu uňho ukradnuté šperky a uväznia ho. Hakl a jeho spolupracovníci sa dozvedia, že prípad preberá ŠtB. Kapitán však následne zisťuje, že Kirsch sa v inkriminovaný večer opil a je nevinný. Pátra aj napriek zákazu ďalej. Stopy po pote, ktoré sa našli vo vykradnutom byte vedú k mužovi, ktorý však záhadne zmizol. Haklova verzia zločinu a oficiálne vyšetrovanie, vedené Nemcom majorom Zenkem (Sebastián Koch, známy z oscarového filmu Životy tých druhých) sa rozchádzajú a následné udalosti ukážu,  že cieľom celého prípadu je zaistiť hlavných predstaviteľov židovskej obce a obviniť ich z protištátnej činnosti.

K uveriteľnosti  príbehu v mnohom prispieva i sústredene budovaná napätá atmosféra nastupujúceho temna  a dobové reálie príbehu. Spolu s kvalitnými hereckými výkonmi, ktorým dominuje Ivan Trojan, svedčia o plnej profesionalite tvorcov. V žiadnom prípade nejde o čistý detektívny žáner. Hodnotiť ho týmito kritériami a hľadať jeho prešľapy je zavádzajúce. Ak by sme predsa len chceli hľadať paralely tohto druhu, myslím, si môžme pripomenúť sériu talianskych politických filmov 70. rokov, rozkrývajúcich mocenskú mašinériu, zasahujúcu do života hrdinov. Pri hľadaní filmových súvislostí možno pripomenúť i film Alexeja Germana Môj priateľ Ivan Lapšin (1984), kde sa príbeh s hlavnou postavou,vyšetrovateľom kriminálky, odohráva v dokonalom realizme dobového prostredia 30. rokov v ZSSR.

Ústrednou osou príbehu je postava Hakla a jeho rodiny, vtiahnutej do zložitej doby, ktorá sa pripravovala na politické monstrprocesy so svojimi oponentami zastrašovaním a terorom voči všetkým, čo boli schopní akéhokoľvek odporu. Na jednej strane tu stojí profesionál, schopný odhaliť a dokázať pravdivý priebeh zločinu, na druhej rozbiehajúca sa mašinéria, založená na lži. Pravda je pre ňu zbytočnou a nepotrebnou prekážkou. Jej nositelia a zastánci sú dopredu odsúdení na likvidáciu. Hakl je reliktom doznievajúcej doby a jej ideálov a pravda, rovnako ako  stavovská česť je preňho dôležitejšia než život zbabelca. Jeho malý syn, recitujúci hrdo básničku o smrti kulaka, dostáva od otca lekciu hrdinstva a odvahy.

Keď  si potenciálny divák „zalistuje“ filmovými chatmi je to práve táto morálna pointa, ktorej sa vyčíta nepatričný pátos šuštiaci papierom. Naša postmoderná morálka a jej  čoraz nejasnejšie hranice medzi kategóriami pravdy a lži, odvahy a zbabelosti, zrejme s veľkými problémami dokáže prijať podobné príbehy. Už  im akosi prestávame veriť a venujeme sa radšej jednoduchším témam - žánru, forme, stavbe príbehu, atď. Každý film môže byť lepší  a nepochybne i tento má svoje rezery. Dôležité však je s čím prichádza a rovnako, do akej doby, aktuálnej situácie hovorí o veciach, ktoré sú a budú čoraz dôležitejšie. Morálne dilemy, kde nevíťazí prospech a zisk, ale hodnoty bez tržnej ceny sú stále v kurze. Neustále nám ich pripomínať je úlohou skutočného umenia.

Ak predsa len čosi vzbudzuje pochybnosti, je to prepiate sebavedomie mediálnej kampane, obnažujúcej nemalé ambície tvorcov. Viac než o zmysle filmu sa dozvedáme, kam a na aké festivaly film smeruje a na aké svetové méty si trúfa, z akých stopercentných elixírov a akými majstrami bol namiešaný. K tomuto len jedno: sebavedomie ešte úspech nikomu nezaručuje a kvalita sa chváli sama. A na výnimočnú originalitu a si aj napriek nesporne zaujímavému filmu ešte budeme musieť počkať.

V tieni (Ve stínu), ČR, SR, Poľsko, Izrael, 2012
Réžia: David Ondříček
Scénář: Marek Epstein, David Ondříček, Misha Votruba
Kamera: Adam Sikora
Zvuk: Pavel Rejholec, Jakub Čech
Strih: Michal Lánsky
Kostýmy: Jarmila Konečná
Hrajú: Ivan Trojan, Sebastian Koch, Soňa Norisová, David Švehlík, Jiří Štěpnička, Marek Taclik, Norbert Lichý, Martin Myšička, Miroslav Krobot, Tomáš Bambušek, Fililp Antonio
Premiéra: 20.9.2012
Foto: Continental film