Keby sa nový film bratov Dardennovcov nevolal Chlapec na bicykli (2011), jeho podstatu by dobre vystihol názov Pod povrchom. Scenáristická, režisérska a producentská belgická dvojica tvorcov pokračuje v skúmaní nefunkčných rodinných a napätých medziľudských vzťahov, pričom priam dokumentárnym spôsobom predkladá divákovi fakty, pod ktorými sa skrýva bohatý vnútorný život postáv s ich sklamaniami, túžbami, pocitmi a vášňami. Záleží na divákovi, koľko je schopný vnímať z týchto „búrlivých vôd spodných“, ako ich pochopí a rozanalyzuje.

Mená Jean-Pierre Dardenne (1951, pôvodne herec) a Luc Dardenne (1954, vyštudovaný filozof) sú najmä v Európe značkou vysokej kvality. Od konca 70. rokov nakrúcajú spoločne autorské filmy, zamerané predovšetkým na mladých ľudí z okraja spoločnosti. Ich sociálno-psychologické drámy Sľub (1996), Rosetta (1999), Syn (2002), Dieťa (2005), Mlčanie Lorny (2008) a Chlapec na bicykli (2011) pravidelne súťažia na canneskom festivale, kde rovnako pravidelne získavajú ceny, Rosetta a Dieťa Zlatú palmu, najnovší film Veľkú cenu poroty ex aequo so snímkou Stalo sa raz v Andalúzii tureckého režiséra Nuri Bilge Ceylana ( a navyše Európsku filmovú cenu za najlepší scenár a nomináciu na Zlatý glóbus pre najlepší zahraničný film).

Hlavnou postavou najnovšieho opusu bratov Dardennovcov je dvanásťročný chlapec Cyril Catoul (Thomas Doret), ktorého zastihneme v okamihu, keď sa opakovane snaží ujsť z detského domova. Odložil ho tam otec Guy (Jérémie Renier), údajne len na mesiac, po smrti babičky, ktorá sa o oboch starala. Cyril vyvinie obrovské úsilie a prejaví značnú dávku vynachádzavosti až prefíkanosti, aby zistil otcovu novú adresu, keď ho na starej už nenájde. Žiaľ, mladý, nezrelý otec, ktorý si nevie rady ani so svojím životom, odmieta prebrať zodpovednosť za syna a naplno mu povie, aby už za ním neliezol. Vnútorne zranenej bytosti, ktorá nevie pochopiť správanie najbližšieho človeka, sa ujme kaderníčka Samantha (Cécile De France) a začne si Cyrila brať na víkendy. Ich spolužitie však nie je vôbec idylické a obaja musia prejsť ešte dlhú cestu, aj so zastávkou pri Cyrilovom zločine, kým budú schopní existovať ako fungujúca, i keď oklieštená rodina.

Hoci film Chlapec na bicykli je uceleným príbehom, súčasne je iba výsekom z reality. Tak, ako sa začína „in medias res“ (Cyrilovým vyčíňaním v detskom domove), zavŕši sa otvoreným koncom (bicyklovým výletom Samanthy s Cyrilom a plánmi na večernú grilovačku s priateľmi). Divák si môže z útržkovitých informácií poskladať vlastnú prehistóriu jednotlivých postáv a predstaviť pokračovanie neľahkého vzťahu. Scenáristi mu neposkytujú veľa vodidiel, iba predkladajú organicky zoradené fakty. Nedozvieme sa, aké pohnútky vedú Samanthu k tomu, aby sa ujala opusteného vzdorného chlapca. Súcit so zranenou bytosťou? Náhle prebudený materský cit? Vlastné skúsenosti z minulosti? A čo ju motivuje k tomu, aby dala problémovému Cyrilovi prednosť pred milencom? Prečo je Cyril taký upätý na otca? Aká bola jeho matka a čo sa s ňou stalo, keď ju nikto ani len nespomenie? Dardennovci ponechávajú rozsiahly priestor divákovej fantázii. Nikoho neospravedlňujú ani nesúdia, nemoralizujú. V ich filmovom rozprávaní niet pátosu ani sentimentality, niet ani návodu na správne pochopenie videného, a divák predsa len cíti, že sledovaním príbehu prechádza akousi školou ľudskosti, v ktorej sa hodnotí ako správne vzoprieť sa ľahostajnosti pozornosťou, vypočítavosti láskou.

Medzi tradične silné prvky snímok tejto tvorivej dvojice patrí výber hercov a práca s nimi, pričom mnohí prechádzajú u Dardennovcov z filmu do filmu. Chlapec na bicykli je postavený na výkone Thomasa Doreta, ktorého našli prostredníctvom castingu. Typický chalanisko s krátkymi vlasmi, pozornými očami a prísne zovretými perami, ktoré sa iba veľmi zriedkavo roztiahnu do úsmevu, nehrá Cyrila Catoula, on ním naozaj je. Divák mu verí každý pohyb, každé gesto. Obdivuje jeho obrovskú energiu, rozumie jeho spurnosti i žiaľu, chápe, prečo tak oddane slúži mladému dealerovi Wesovi (Egon Di Mateo), ktorý ho trénuje na lupiča, keď si ho predtým získal pozornosťou, na akú nie je chlapec zvyknutý. Bicykel, na ktorom Cyril uháňa ulicami malého belgického mesta a kvôli ktorému sa opakovane pobije, nie je preňho neživým športovým náradím, ale najbližším priateľom, svedkom šťastnejších čias v niekdajšej rodine, spojivom s nehodným otcom. (Symptomatický je dlhánsky neprerušovaný záber Cyrilovej jazdy mestom po opätovnom otcovom odmietnutí.) Jérémie Renier na neveľkom priestore vytvoril plastickú postavu nezrelého muža, ktorý sa nevie vyrovnať s novou životnou situáciou starostlivosti o syna – teenagera a spolieha sa na akýsi svoj chimérický „nový začiatok“. Zrejme nie je zlý (to by syn na ňom tak nelipol), len slabý a nezodpovedný. Samantha v podaní Cécile De France, herečky s bohatou filmografiou, je typom modernej, už nie najmladšej ženy, ktorá oboma nohami stojí pevne na zemi. Živí sa ako kaderníčka a zrejme sa v každej životnej situácii spolieha sama na seba. V kontakte s Cyrilom akoby objavovala v sebe nové a nové dávky tolerancie a nádeje, preto sa nevzdáva ani vtedy, keď sú všetky dôvody na rezignáciu. Nehovorí veľa (filmy Dardennovcov sa vyznačujú úspornými, vecnými dialógmi bez psychologizovania), ale jej slovo zaváži. Možno predpokladať, že z Cyrila vychová správneho muža a časom otupí hroty jeho duševných zranení.

V porovnaní s predchádzajúcimi filmami je v Chlapcovi na bicykli – napriek ťaživému dramatickému príbehu – presvietenejšia atmosféra. Zrejme k tomu prispieva zobrazované jarné a letné ročné obdobie s ich teplými farbami, ako aj kamera Alaina Marcoena, ukazujúca príjemnejšie, fotogenickejšie časti belgického mestečka (bratia Dardennovci vyrastali v priemyselnom Saraingu), najmä námestie so Samanthiným kaderníctvom a lesopark, v ktorom sa schádza Wesova banda a ktorý je svedkom Cyrilovho pádu i morálneho víťazstva. Na rozdiel od predošlých diel týchto autorov, v ktorých väčšinou úplne absentovala hudba, v novom filme vo vypätých dramatických situáciách súvisiacich s Cyrilovým trápením trikrát zaznie melancholický orchestrálny motív z Beethovenovho 5. klavírneho koncertu, ku ktorému sa v závere pridá aj klavír v jasavom sóle. Neznesiteľne hlasná pop music v reštaurácii, kde vari Guy Catoul, blokuje komunikáciu otca so synom a zaznie aj ako motív povrchného zlodejíčka Wesa. Vo všetkých prípadoch je rovnocennou zložkou filmového tvaru, a nie barličkou na odpútanie pozornosti, ako sa to stáva menej sofistikovaným tvorcom.

Možno tento film nie je celkom bez chybičiek, možno zapojenie Cyrila do zločinnej bandy mladistvých trochu pôsobí ako autorská schválnosť a postava dealera Wesa ako klišé, no všetky výhrady blednú pod vplyvom Cyrilovej nezdolnej energie, s akou zvláda svoju životnú traumu, a tichým morálnym odkazom tohto hodnotného realistického diela. Projekt 100 – tradičná prehliadka kvalitných filmov sa začína výborne.

Chlapec na bicykli (Gamin au vélo), Belgicko/Francúzsko/Taliansko, 2011
Scenár, réžia, produkcia: Jean-Pierre Dardenne a Luc Dardenne
Kamera: Alain Marcoen
Strih: Marie-Hélene Dozo
Hrajú: Thomas Doret, Cécile De France, Jérémie Renier, Egon Di Mateo, Olivier Gourmet, Fabrizio Rongione a ďalší
Premiéra: 6. septembra 2012
Foto: ASFK