Malý zúrivý Robinson

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Robinson_3_resizeKeď režisérka Tina Diosi nakrúcala dokument Mesto lietajúcich slov (2005) o zvolenskom literárnom klube, vznikla aj desaťminútová sekvencia o básnikovi Jozefovi Urbanovi. Pri konečnom zostrihu ju síce nepoužila, ale sľúbila si, že sa k tomuto kultovému autorovi básnických a piesňových textov, esejí a reportáží ešte vráti. Svoj sľub dodržala a výsledkom je celovečerný dokument Malý zúrivý Robinson, ktorý mal včera distribučnú premiéru v bratislavskom kine Eurovea.

Film podľa vlastného scenára (spoluautorkou bola Biba Bohinská) začala Tina Diosi nakrúcať ešte v roku 2008 (v januári toho istého roku mal premiéru Urbanov televízny portrét z cyklu Radosť zo života, ktorý pre Slovenskú televíziu pripravilo Štúdio K2) a uviedla ho začiatkom decembra 2009 na úvod Medzinárodného filmového festivalu Bratislava v Košiciach, Urbanovom rodnom meste. Takmer dvojročnú MAly_zurivy_5_resizeprestávku od košickej po bratislavskú premiéru spôsobil nedostatok financií (film vo všetkých etapách tvorby podporilo o.i. Ministerstvo kultúry SR a Audiovizuálny fond).

Tina Diosi je absolventkou VŠMU – Katedry dramaturgie a scenáristiky (1998, prvé tri roky študovala filmovú vedu), autorkou scenára hraného filmu Neverné hry (2003, réžia Michaela Pavlátová) a televíznej snímky Ticho po búrke (2000, réžia Stanislav Párnický). Okrem spomínaného úspešného dokumentu Mesto lietajúcich slov nakrútila televízny dokument vychádzajúci zo sociologického prieskumu Slovensko pre začiatočníkov (2008) a režijne sa podieľala na televíznych cykloch dokumentov o problémoch súčasných slovenských žien a mužov Nie si sama, Nie si sám.

Pre svoj nový dokument si zvolila názov Urbanovej debutovej básnickej zbierky Malý zúrivý Robinson, ktorú vydal v roku Mal_zriv_resize1985 ako 21-ročný a získal za ňu Kraskovu cenu. Bola to dobrá voľba, lebo Malý zúrivý Robinson nie je len knižný titul, ale aj metafora Urbanovho krátkeho, mimoriadne plodného života (1964-1999), ktorý ukončila tragická autonehoda. Za tridsaťpäť rokov, ktoré mu osud vymeral, stihol Jozef Urban vyštudovať (paradoxne) Vysokú školu ekonomickú, byť redaktorom Literárneho týždenníka, šéfredaktorom Dotykov a Mladých rozletov, riaditeľom Bibiany a autorom piatich básnických zbierok, okrem spomínaného debutu je to Hluchonemá hudba, 1989, Kniha polomŕtvych, 1992, Snežienky a biblie, 1996 a posmrtne vydaná zbierka Dnes nie je Mikuláša, 2000. Písal aj eseje a reportáže (knihy Utrpenie mladého poeta, 1999 a Blízko, ale čoraz ďalej, 2001), venoval sa tvorbe pre deti a mládež (Dobrodružstvá vranky Danky, 1995), napísal rozhlasovú hru Poznáme svojich ľudí (1990), je autorom libreta k muzikálu Kráľ Dávid, no medzi mladými ľuďmi je najznámejší ako autor niekoľkých stoviek piesňových textov, medzi nimi hitov Vráť trochu lásky medzi nás (pre skupinu Money Factor) a Voda, čo ma drží nad vodou, ktorú naspieval Jožo Ráž s Elánom. Urban písal texty pre Robinson_2_resizeslovenské pop hviezdy, ako sú Miro Žbirka, Janko Lehotský, Peter Lipa, Peter Nagy, Marcel Palonder, Beáta Dubasová, ale aj pre takmer neznámych interpretov a skupiny, pričom nikdy nepodliezol vysokú latku kvality.

Tina Diosi mala pri príprave filmu na jednej strane uľahčenú úlohu, lebo Jozef Urban bol zaujímavý človek s dramatickým životom, na druhej strane sa musela vyrovnať s nedostatkom archívneho materiálu. Čerpala predovšetkým z rozhlasového a čiastočne televízneho archívu, pričom vlastné, vždy presné a precízne formulované vyjadrenia Urbana, ktoré veľa prezrádzajú o jeho vnútorných konfliktoch a tvorivom nepokoji, ale aj hodnotovom rebríčku a nenaplnených túžbach, doplnila vystúpeniami jeho rodinných príslušníkov, predovšetkým brata Robinson_resizeMira, obidvoch manželiek, svokier a dcér, ako aj hodnotiacimi spomienkami priateľov a známych, spomedzi ktorých vystupujú do popredia básnici Ján Litvák a Maroš Bančej, ako aj hudobník Miro Žbirka. Tieto dve zložky – archív a dokumentárne záznamy – obohatila scenáristka a režisérka hranou postavou Múzy, ktorú s istou dávkou tajomnosti stvárnila  Lucia Lapišáková, a predovšetkým motívom cesty, ktorú po Urbanových stopách podniknú na slávnom americkom mustangu jeho traja zvolenskí kamaráti,  Waldemar Švábenský, Ľubomír Vojtek a Anton Pižurný. Je pochopiteľné, že tento motív režisérka potrebuje, aby pospájal miesta Urbanovho pôsobenia a dodal „hovoriacim hlavám“ filmový šmrnc, ale, žiaľ, je to najslabšia časť filmu. Divák sa nedozvie, kto sú títo traja muži, čím sa živia a čo ich spájalo s básnikom (okrem častých návštev pohostinských zariadení). Na jednej strane vnášajú do dokumentu vítaný, hoci drsnejší humor, na druhej strane sa venujú najmä sebe a nepridávajú nič nové ani zaujímavé k Urbanovmu portrétu (vari okrem zmienky o nerealizovanej, hoci dlho plánovanej rybačke).

Maly_zurivy_Robinson_resizeJozef Urban sa narodil v Košiciach, študoval a pôsobil v Bratislave, odkiaľ sa „odženil“ do Zvolena, v reportážach navštívil mnoho zaujímavých miest na Slovensku. Divák len háda, kde práve mustang  s troma kamarátmi zaparkoval, niektoré miesta sa mu nepodarí identifikovať s istotou. Myslím si, že keď sa veľmi vhodne použili titulky na označenie vystupujúcich osobností, rovnaký princíp sa mohol uplatniť aj pri geografických lokalitách. To sú však len drobné kritické pripomienky k vydarenému filmu. Tina Diosi, sama literárne aktívna, má cit pre slovo, aj básnické,  a tak sa jej výberom a zoradením archívnych záznamov, hostí, Urbanových básní i piesní s jeho textami podarilo vytvoriť pravdivý obraz bohéma a rebela, obdareného mimoriadnym talentom. Ukázať vnútornú drámu citlivého človeka, vyčnievajúceho z davu, nespokojného s vlastným bytím, ktorý pozorne sledoval aj život okolo seba a kriticky ho reflektoval, ktorému bola vlastná irónia, sebairónia i skepsa, o ktorom renomovaný kritik Vladimír Petrík napísal, že je jasný a ostrý ako britva. Tina Diosi je však aj talentovanou filmárkou, a tak v spolupráci s kameramanom Jánom Melišom a strihačom Marošom Šlapetom dokázala zladiť rôznorodý materiál do filmovo pôsobivého, dynamického tvaru. Občas však vrstvenie jednotlivých zložiek sťažuje vnímanie tej najpodstatnejšej – výpovede o hrdinovi príbehu. Azda zaujme aj divákov, najmä mladých, ktorí tohto kultového básnika osobne nepoznali a nevedia, akým magickým miestom bola kaviareň U Michala.

Pieseň Robinson s textom Joža Urbana a hudbou Mariána Brezániho (ten vyberal všetku hudbu, dbajúc na rôznorodosť žánrov a reprezentatívnosť interpretov), ktorá tvorila záver filmu,  zaspieval „superstarista“ Robo Šimko. Hoci korešpondovala s názvom, nedokázala prebiť predchádzajúcu Vodu. Tú, ktorá sa stala megahitom, čo sa Urban, žiaľ, už nedozvedel...

Robinson_4_resizeMalý zúrivý Robinson, SR 2009
Scenár: Tina Diosi, Biba Bohinská
Kamera: Ján Meliš
Strih: Maroš Šlapeta
Zvuk: Marián Gregorovič, Bohumil Martinák
Hudba: výber Marián Brezáni
Producent:  Furia film - Lívia Filusová, Tina Diosi
Účinkujú: Waldemar Švábenský, Ľubomír Vojtek, Anton Pižurný, Miro Urban, Ján Litvák, Maroš Bančej, Miro Žbirka, Ľubomír Feldek,  Marián Brezáni, Janko Lehotský, Nataša, Ivana, Kristína a Zuzana Urbanové a ďalší

Foto: Furia film

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.