Oscarov v nedeľu (27.2.) rozdali a máme možnosť vidieť víťaza – Kráľovu reč. Film (12 nominácií) získal síce len štyri sošky, ale za to tie najhlavnejšie –  okrem Oscara za najlepší film si odniesol  ďalšie: za réžiu, pôvodný scenár a za najlepší mužský herecký výkon.  Režisér Tom Hooper môže byť spokojný s týmto výsledkom, ku ktorému mu dopomohol scenár a  dva neopakovateľné herecké výkony – Oscarom oceneného Colina Firtha a Geoffreya Rusha.

Pri tejto príležitosti si nemôžem odpustiť poznámku, že sa neoplatí hádať, mať stopercentné tipy, lebo často sa nepodarí premeniť ani jednu z desiatich nominácií, ako sa to tohto roku stalo bratom Coenovcom s filmom Skutočná guráž. Ani  stopercentný víťaz rôznych iných súťaží Sociálna sieť  sa neocitla na priečkach najvyšších. Hádam len Oscar za najlepší ženský herecký výkon pre Natalie Portman vo filme Čierna labuť sa splnil. A nemyslím si, že by sa tohto roku ctení akademici boli tak veľmi pomýlili. Kráľova reč je  štýlovo čistý, v dialógoch mnohovravný, herecky brilantný a po režijnej stránke remeselne bez kazov nakrútený skutočný príbeh o problémoch, s ktorými musel kráľ Juraj VI. (otec súčasnej kráľovnej Alžbety II.) zápasiť.

Režisér Tom Hooper je známy tým, že má veľký úspech pri získavaní Zlatých glóbusov buď, za film alebo televízny seriál. Napríklad televízny seriál John Adams dostal štyri Zlaté glóbusy, takisto štyri televízny film Lord Longford. Za spomínaný seriál Lohn Adams dostal 13 ocenení Emmy, čo je v histórii udeľovania týchto cien doteraz najviac. Za réžiu televízneho filmu Kráľovná Alžbeta získal cenu Emmy za réžiu a  film ešte ďalších 9 ocenení a tiež 3 Zlaté glóbusy. Skúsený režisér televíznych seriálov a filmov sa dal dohromady s takisto skúseným televíznym scenáristom Davidom Seidlerom a spoločne sa s filmom Kráľova reč posunuli o priečku vyššie.

Anglicko tridsiatych rokov minulého storočia – nad Európou sa zväčšuje mrak fašizmu, pre rozhľadenejších sa vojna nevyhnutne blíži a do toho všetkého ostrovná ríša príde o panovníka. Kráľ Juraj V. zomrie a na jeho miesto nastúpi ľahkomyseľný sukničkár David, čiže kráľ Eduard VIII.(Guy Pearce). Láska k dva razy rozvedenej Wallis Simpsonovej je však silnejšia a Eduard abdikuje (1936). Na jeho miesto nastúpi brat Bertie pod menom Juraj VI., lebo Albert, ako mu povedali poradcovia, znie príliš germánsky, čo sa do tých čias nehodí. Problém však nie je v nástupníctve, ale v rečovej chybe budúceho kráľa – Bertie kokce a pre tento handicap sa mu nechce vládnuť. Manželka Elizabeth (neskoršia kráľovná matka sa dožila 101 rokov) sa nevzdáva a nájde mu nekonvenčného terapeuta. Austrálčan Lionel Logue, nie je lekár, nemá patričné vzdelanie, o to však viac skúseností liečiť ubolené duše. Lionel vie, že koktanie Bertieho má hlbšie korene. Budúci kráľ sa bojí života, otca, brata i seba. Otec na neho kričal, brat sa nad neho vyvyšoval, priateľov nemá,  jediná osoba, ktorá ho úprimne miluje a chce mu len to najlepšie, je jeho manželka. Ani tomu celkom neverí, kým sa mu v kritickej chvíli nezdôverí, že ho nie preto odmietla dva razy, lebo ho nemilovala, ale nechcela sa dať zviazať konvenciami. Tretí raz povedala svoje áno  len preto, že tak milo koktal, a preto ich asi nechajú na pokoji. Čo čert nechcel prerátala sa, teda musia sa s tým spolu vyrovnať. Človek, ktorý musí z Bertieho urobiť kráľa, ktorého si všetci vážia a dôverujú mu, je Lionel. Partia je rozohraná. Na stretnutí dvoch silných jedincov, z ktorých je každý ničím výnimočný a neopakovateľný, sa krúti celý príbeh, a to na pozadí prvých dní druhej svetovej vojny. Títo dvaja si dôverujú, uznávajú sa, urážajú, hádajú, rozchádzajú, aby pochopili, že túto partiu musia vyhrať spoločne. Juraj VI. svoju korunováciu zvládne, ale bez pomoci a podpory dlhšiu reč pred národom, sotva. Paradoxne práve neuznávaný Bertie predniesol zásadnú reč v rozhlase, ktorá  inšpirovala Angličanov k zomknutiu sa v rozhodných okamihov vojnového šialenstva. Je známe, že si získal Angličanov aj tým, že počas náletov na Londýn kráľovská rodina neopustila hlavné mesto. Vraj na tom má zásluhu jeho manželka Elizabeth, ale to vo filme nie je  Rozhodne však ona, Lionel a Churchil boli kráľovi najbližší.

Osobitnú zmienku si žiada herecké obsadenie, predovšetkým dvoch hlavných aktérov, ale aj ostatných, vrátane epizódnych postáv. Jedinú výhradu mám k obsadeniu Timothyho Spalla do úlohy Winstona Churchilla, nejako sa mi vzhľadom na túto úlohu nepozdával a tá jedna grimasa, ktorú nahodil, aby štátnika trochu napodobil, bola skôr na škodu. Colin Firth (Pýcha a predsudok, Láska nebeská, Spálené mosty, Vianočná koleda, Zamilovaný Shakeaspeare, Mamma Mia !) sa v úlohe Juraja VI. našiel. Rola mu ponúkla rozohrať boj s vnútornými démonmi, ktorí Bertieho strašili,  napríklad strach z chorôb, konkrétne epilepsie, na ktorú zomrel jeho najmladší brat. Skrývať ho pred svetom bolo pre jeho ubolenú dušu až príliš traumatizujúce. S otcom si nerozumel a jeho vrieskajúce príkazy nenávidel. A najmä si nedôveroval. No a keď bol v úzkych napodobňoval otca a brata. Stretnutie s excentrickým rečovým pedagógom (dobrým psychológom) bol urputný boj k nájdeniu sebadôvery. Firth sa všetkých polôh, ubitého a odstrkovaného človeka,  miestami arogantného i zápasiaceho s predsudkami, človeka, ktorý nechcel sklamať ani rodinu, ani svoju vlasť, osobnosť zviazanú konvenciami a zároveň rebelujúcu proti nim a na konci človeka, ktorý dozrie v  múdreho štátnika, zahral s istotou, presvedčivo a mimoriadne civilne.

Dôstojným a  silným protihráčom mu bol vynikajúci Geoffrey Rush (Oscar za úlohu pianistu Davida Helfgotta vo filme Žiara, ďalšie filmy: Zamilovaný Shakespare, Quiils – perom markíza de Sade, Agent z Panamy, Bedári,  Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek) Jeho Lionel je rebelant proti všetkému, najmä proti konvenciám, v centre jeho pozornosti je človek a jeho trápenie, pred šľachtou napadne na kolená, ale do istej miery sa ju snaží pochopiť, najmä pomôcť, lebo vie, že to, čo im chýba je nezištné priateľstvo. Ani sama neviem, ktorí z nich sa mi páčil viac – obaja hrali naplno. Mali však jednu spoločnú črtu – noblesu, a to dokážu len veľkí hráči. A  noblesa dominovala celému filmu. Prispela k nej aj Helena Bonham Carter v úlohe manželky Elizabeth a budúcej kráľovnej matky. Herečke sme uverili, že sa v budúcnosti pre svoj nekompromisný postoj k problémom stane miláčikom Angličanov.

Noblesu vyžarujúcu z filmu presne dokreslila aj kamera Dannyho Cohena zdôrazňujúca krušnú atmosféru vtedajšieho často hmlou zahaleného Londýna. Výstižne snímal detaily krajiny, interiéry, ale najmä rozpoloženie jednotlivých hrdinov. Kamera vo veľkej miere prispela k dokonale zvládnutému umeleckému vyzneniu filmu, na ktorom má, aby sme nezabudli, najväčšiu zásluhu režisér Tom Hooper.

Kráľova reč (The Kings´s Speech), Anglicko, 2010
Réžia: Tom Hooper
Scenár: David Seidler
Kamera: Danny Cohen
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú : Colin Firth, Geoffrey Rush, Helena Bonham Carter, Guy Pearce, Jennifer Ehle,
Derek Jacobi, Michael Gambon, Timothy Spall, Anthony Andrews
Foto: Bontonfilm