V porovnaní s vlaňajším silným ročníkom je tohto roku súťaž zaujímavá, vyrovnaná,  zvácnou výnimkou sú posledné filmy súťaže, ktoré celkový dojem, v tom dom dobrom slova zmysle, vylepšili. Nesklamal nórsky tvorca Joachim Trier, prekvapili americký režisér Oliver Hermanus a Carla Simon z Španielska. V sekcii Istý pohľad uviedli český film so slovenskou účasťou Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej, v ktorom hlavnú úlohu hrá Aňa Geislerová. Ešte nevieme, ako v súťaži dopadol, jedno je však isté, že Aňa vzbudila zaslúženú pozornosť na červenom koberci.

Kandidát na cenu

Iránsky režisér Jafar Panahi dlho nemohol opustiť Irán, ale tohto roku sa stal zázrak a ako sám povedal, že sa zaň aj hanbí, lebo mnoho jeho priateľov to urobiť nemôže a nemá z toho dobrý pocit. Dobrý pocit sme však mali z jeho filmu Obyčajná nehoda (Un simple accident), Nesklamal, prezentoval príbeh o zničených životoch s nadhľadom aj s patričným humorom. Trojčlenná rodina v tme s autom na niečo narazí, zrejme zabili zver,  a o chvíľu im auto vypovie službu. Pri hľadaní opravovne zbadá krívajúceho muža človek, ktorému zničil ako vyšetrovateľ život a na pomstu čaká roky. A toto je jedinečná príležitosť. Rafinovane ho omráči a chce zaživa pochovať v púšti. Váha lebo chce, aby mu jeho totožnosť potvrdili aj ostatní väzni. Ďalším obetiam - fotografke, mladomanželom - sa do toho zamiešať nechce, kým nepríde ďalší svedok, ktorý neváha. Situácia sa komplikuje, pretože pomstitelia sú normálni ľudia, nie vrahovia, teda sú nerozhodní a po kontakte s malou dcérkou sa jej ujmú, postarajú sa aj o tehotnú matku, ktorá porodí syna. No čo s gaunerom ? Pomstitelia však nedokážu urobiť nič, väčšina sa na to vykašle, len ten, ktorý ho objavil, ho donúti k priznaniu. Tiež mu dôjde, že mu to rodinu nevráti a rozsudok nad trízniteľom spraví z neho rovnakého vraha. Hlavnou myšlienkou tohto poučného príbehu je, že zničené životy pomsta nenapraví a chladnokrvným vrahom sa normálny človek nestáva. Snímka má veľkú šancu na cenu.

 Známej talianskej spisovateľka vyšlo jej dielo posmrtne a okamžite ju preslávilo. Goliardin (Valeria Golino) príbeh sa začína vo väznici, kde si odpykáva trest za krádež šperkov. Tam nadviazala silné priateľstvá a putá k spoluväzenkyňami, konkrétne ku krásnej Roberte (Matilda De Angelis). Práve ona, nevyliečiteľne závislá od drog, donúti Goliardu písať. Dielo však vyšlo po prvý raz vo Francúzsku a až potom v Taliansku. Teraz ju vyhlasujú za najväčšiu spisovateľku 20. storočia. Taliansky režisér Mario Martone nazval film Fuori a sústredil sa najmä na pekné a veľmi silné vzťahy delikventiek. Fuori nie je v pravom slova zmysle životopisný film, skôr oslavou priateľstva a spolupatričnosti.

Mladé sympatické dievča prežilo život v normálnej rodine, ale o svojich biologických rodičoch takmer nič nevie. Melancholická snímka
Romeria španielskej režisérky Carly Simon hovorí o pátraní po identite. Úlohy sa šarmantne zhostila Llúcia Garcia, ktorá akcentovala hlavne túžbu zistiť pravdu za každú cenu. Všetci jej klamú, najmä starí rodičia, nie so ochotní prijať diagnózu, na ktorú zomrel ich syn. Tvrdia, že to bola žltačka, pravdou však je, že obaja rodičia hrdinky zomreli na AIDS. To je pre rodinu neakceptovateľné. Rozpletanie komplikovanej pravdy, keď sa od každého dozvie niečo iné, je jemne gradované a prostredie španielskeho ostrova Vega dodá pátraniu a atraktivite príbehu neopakovateľnú atmosféru.

O láske k hudbe a umeniu

Karty zamiešali takmer úplne na záver (ako to už v Cannes býva) snímky História zvuku a Sentimentálna hodnota. Najprv o Histórii zvuku (The History of Sound) režiséra Olivera Hermanusa pôvodom z Južnej Afriky. Hlavné úlohy sa zahrali známy herci ako Ír Paul Mescal nominovaný na Oscara za film Aftersun a Angličan Josh O´Connor držiteľ Zlatého glóbusu za seriál The Croun. Väčšina deja sa odohráva v Novom Anglicku kde dvaja muzikanti putujú po krajine a nahrávajú ľudové piesne. Ich najvášňou je folklór, no zároveň aj príťažlivosť, ktorá prerastie vo vášnivú lásku. No v nijakom prípade nie je to film o homosexuáloch, ale o zvuku a hudbe, hrajúcej hlavnú rolu v príbehu. Tvorca sa takisto zamyslel nad ich komplikovanom vzťahu, kde najmä jeden z nich nehrá celkom s čistými kartami. Necigáni, len partnerovi, ktorému odporučí odísť do Európy, zabudne povedať, že sa oženil. Nezvládne to a dobrovoľne opúšťa ženu i tento svet. Snímka je profesionálne zručne realizovaná, má úžasnú atmosféru, úchvatné zábery prírody a vynikajúce herecké výkony.

Druhý, podľa mňa adept na cenu, je nórsky film Sentimentálna hodnota (Sentimental value) skúseného nórskeho režiséra JoachimaTriera. Blysnú sa v ňom herečky Renate Reinsve, Inga Ibsdotter Lilleaas, Elle Fannig a najmä známy Stellan Skarsgård, ten by si zaslúžil cenu za herecký výkon. Trier rozpletá komplikované vzťahy jednej rodiny, v ktorej otec je známy filmový režisér a staršia dcéra, Nora, vynikajúca divadelná herečka. Každý z hrdinov nosí v sebe nejakú traumu, najmä Nora - trpí pocitom osamotenosti a zbytočnosti. Otec zasa ťažko vyrovnáva so starnutím. Ako- tak vyrovnaná je len vydatá mladšia dcéra. Konflikty v rodiny vrcholia, keď otec ponúkne Nore, aby hrala v jeho najnovšom film, tá to striktne odmietne, a tak si pozve známu herečku (Elle Fanning) zo zahraničia. Aj ona, keď sa zahĺbi do neprehľadného príbehu, ktorý nevedie nikam, rolu odmieta. Škandál vrcholí v okamihu, keď si mladšia dcéra neželá, aby jej malý syn vo filme hral. Po prečítaní scenára zmení názor a všetko je zrazu inak. Zmierenie a „veľké upratovanie“ v rodinných vzťahoch, väzbách, vyrovnanie sa s minulosťou a odpúšťanie, sú hlavnou témou snímky, z ktorej si každý niečo pre seba vyberie.

V sobotu večer, porota na čele s francúzskou herečkou Juliette Binoche, oznámi svoje rozhodnutie - je isté, že to bude to prekvapenie.

Foto: Festival de Cannes