Lynn Barberová je známa britská novinárka. Okrem početných článkov a razantných rozhovorov napísala aj svoje spomienky, v ktorých vraj veľmi vecne a stručne zaznamenáva kľúčové momenty svojho života. Dvanásť strán z druhej kapitoly sa stalo základom filmu Škola života (An Education, Veľká Británia, 2009). Pravda, najprv ich musel dostať do rúk skúsený scenárista Nick Hornby (Všetky moje lásky, Ako ďalej) a po ňom dánska režisérka Lone Scherfigová (Taliančina pre začiatočníkov), aby vzniklo dielo, ktoré vlani získalo tri nominácie na Oscara: za najlepší adaptovaný scenár, za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe a napokon aj ako najlepší film. Ani jednu z nich nepremenilo na cenu, ale to mu na kvalitách neuberá.

Sme v Londýne roku 1961. Jenny je šestnásťročná študentka strednej dievčenskej školy, ktorej jedinou túžbou je dostať sa na štúdiá angličtiny do Oxfordu. Má na to všetky predpoklady. Je bystrá, na svoj vek až prekvapujúco vzdelaná v literatúre, hudbe i výtvarnom umení, dobre sa učí a píše vzorové eseje. Navyše hrá na čele v študentskom orchestri, kde sa zoznámila s priateľom. Zdá sa, že jej život je nalinkovaný dlho dopredu. Pochádza totiž z priemernej meštiackej rodiny z londýnskeho predmestia, a tak aj pre rodičov je Jennino vzdelanie jedinou cestou k lepšej budúcnosti. Lenže život pre ňu pripravil inakšie lákadlá. Jedného dňa v prudkom lejaku pri nej zastane luxusné auto a jeho šofér sa ponúkne, že jej odvezie aspoň hudobný nástroj, keď sa už nepatrí, aby si školáčka prisadla k neznámemu mužovi. K zoznámeniu so svetáckym Davidom, ktorý má asi dvojnásobok jej rokov, predsa len dôjde. Pred naivnou a po poznaní i zábave dychtiacou dievčinou sa zrazu otvára nový svet – svet koncertov, výtvarných aukcií, dostihov, luxusných reštaurácií, večierkov a výletov. Jenny sa zdá, že to je skutočný život, na ktorý doteraz čakala, a tak sa ľahko vzdáva svojho sna o ďalšom vzdelávaní, s čím súhlasia aj rodičia, najmä dominantný otec. Veď jeho cieľom je zabezpečiť dcérinu budúcnosť, nezáleží na tom, či univerzitou alebo vydajom. Všetko vyzerá ideálne, hoci červík pochybností občas zavŕta: Je David naozaj tým, za koho sa vydáva? Rozuzlenie hádanky je kruté, a hoci sa záver filmu nevyhne ani moralizovaniu, predsa prináša jasné posolstvo: Na ceste k budúcnosti neexistujú žiadne ľahké skratky...

Skvelý scenárista Nick Hornby spracoval neobjavnú tému empatickým spôsobom. V podstate banálny príbeh dievčenského sklamania vyrozprával so zámlkami, ktoré mu nedovolili skĺznuť do gýčovej polohy, a s náznakmi, ktoré umožnili divákovi domyslieť si nielen všetko nedopovedané, ale aj prehistóriu jednotlivých hrdinov a príčiny ich správania. Majstrovsky a pritom nenápadne buduje napätie, ktoré vedie ku katarzii. Film má okrem scenáristickej predlohy aj dve ďalšie prednosti: výbornú atmosféru a vynikajúce herecké výkony. Veľmi presne sú charakterizované obe kruto kontrastné prostredia: Jennin domov na londýnskom predmestí, kde sa vedľa seba tiesnia tehlové domy s malými predzáhradkami a tmavé interiéry sú prepchaté nábytkom, a na druhej strane tzv. veľký svet boháčov (i podvodníkov), hlučný a ligotavý, z ktorého sa neskúsenej dievčine ľahko zakrúti hlava. Atmosféru, ktorá je do značnej miery výsledkom práce kameramana Johna de Bormana, podčiarkuje dobre zvolená hudba predbeatlesovského obdobia.

Herecky vo filme nesporne dominuje Carey Mulliganová, v čase nakrúcania o šesť rokov staršia ako jej hrdinka, ktorá napriek tomuto vekovému handicapu presvedčivo stvárnila nevinnú školáčku. Jej mladistvá, štíhla postava a pekná tvárička s jamkami na lícach a žiarivými, dychtivými očami, bola priam predurčená na rolu študentky, ktorá rieši svoju prvú životnú dilemu. Ako partnerku svetáckeho Davida ju tvorcovia filmu štylizovali oblečením i účesom do podoby slávnej Audrey Hepburnovej, v ktorej pôsobila staršie a menej prirodzene, takže očarujúca bola najmä ako obyčajné dievča z malých pomerov so svojskými názormi, prechádzajúce svojím prvým ľúbostným sklamaním i skutočnou „skúškou dospelosti“. Peter Sarsgaard je typovo i herecky vhodným partnerom Mulliganovej. Má v sebe šarm a presvedčivosť, ktoré mu pomáhajú pri podvodoch i pri ovplyvňovaní Jenny a jej rodičov. Vnáša do ich domácnosti závan čerstvého vzduchu z „veľkého sveta“, ale aj zabudnutú galantnosť a zábavu, čo oceňuje najmä Jennina matka v podaní mlčanlivej, ale aj tak čitateľnej Cary Seymourovej, ktorá sa jeho prostredníctvom vracia do čias, keď život nebol len súvislým radom povinností. Výborne dopĺňa známeho Alfreda Molinu v úlohe Jenninho otca, dominantnej hlavy domácnosti, ktorý tiež nie je imúnny voči Davidovej príťažlivosti a predovšetkým okázalo predvádzanému bohatstvu. Adekvátne sú obsadené aj epizódne postavy, z ktorých si zaslúži pozornosť najmä Rosamund Pikeová ako hlúpučká, ale dobroprajná Davidova kamarátka, predvádzajúca v krátkych replikách, kam vedie nedostatok vzdelania, a slávna Emma Thompsonová v úlohe prísnej riaditeľky školy, pre ktorú sú zrejme predpisy dôležitejšie ako osud pomýleného mladého človeka.

Film nakrúcali na jar roku 2008 v Londýne, Oxforde a Paríži, no atraktívne exteriéry sú iba pozadím retropríbehu spred päťdesiatich rokov, ktorý rieši závažnú otázku, čo je v živote dôležité: štúdiom zdokonaľovať svoje nadanie, alebo si bezstarostne užívať život? Sú to protiklady, ktoré sa navzájom vylučujú, alebo dve stránky tej istej mince? Hoci odpoveď filmu je jednoznačná a znie trochu moralizátorsky, myslím si, že podceňovať ju nemožno ani v dnešných časoch. Veď mladých ľudí, ktorí pokladajú vzdelanie za prežitok a bohatstvo nadobudnuté akýmkoľvek spôsobom za zmysel života, je u nás stále dosť. Otázkou však zostáva, či nenápadný, pomalý film bez akčných a erotických scén osloví práve ich...

Škola života (An Education), Veľká Británia, 2009
Námet: Lynn Barber - memoáre
Scenár: Nick Hornby
Réžia: Lone Scherfig
Kamera: John de Borman
Hudba: Paul Englishby
Hrajú: Carey Mulligan, Peter Sarsgaard, Alfred Molina, Cara Seymour, Dominic Cooper, Rosamund Pike, Olivia Williams, Emma Thompson, Sally Hawkins, Matthew Beard

Foto: Tatrafilm