Francúzsky režisér, scenárista i herec Jacques Audiard sa dostal na výslnie až s filmom De battre mon coeur s´est arrêté (Tlkot môjho srdca sa zastavil, 2005). Aj predtým však už nakrútil tri pozoruhodné filmy, a to road movie Regarde les hommes tomber (Vidieť mužov padnúť, 1994) v ktorom si hlavné úlohy zahrali Mathieu Kassovitz a Jean-Louis Trintignant. Potom nasledovala snímka Un héros très discret (Diskrétny hrdina, 1996) za čo dostal v roku 1996 Cenu za scenár na festivale v Cannes a v roku 2001 snímku Sur mes lèvres (Na mojich perách). Za svoj zatiaľ posledný film Prorok (Un prophète, 2009) si odniesol vlani z Cannes Veľkú cenu. Snímka bola nominovaná na Oscara ako najlepší cudzojazyčný film.

Filmy o väzení, plné drsných scén, väčšinou o úteku, ale aj úpenlivej snahe akosi prežiť, rastú skutočne ako huby po daždi. A v tej záplave podobných príbehov je film Jacquesa Audiara Profét čo do krutostí podobný, ale v konečnom vyznení predsa len iný. Iný v tom, že si tu každý bez reptania odpykáva svoj trest, nesnaží sa o útek, prosto väzni trpia za svoje prehrešky v neľudských podmienkach zdanlivo odovzdane. A predsa sa tu „bojuje“ o moc. Kto bude krstným otcom jedného francúzskeho väzenia a kto bude udávať tón. Väzni sa väčšinou grupujú z Arabov a černochov, ktorí by sa radi chopili žezla, ale oproti korzickej mafii, stelesnenej Césarom Lucianom, nič nezmôžu. Césare má peniaze, teda aj moc. A vládne tvrdou rukou, on rozhoduje o živote a smrti. A do tohto väzenského bahna sa dostane 19-ročný negramotný Arab Malik El Djebena, odsúdený na šesť rokov. Nikto nevie prečo, zrejme to nebude nič veľké, možno len malá krádež, či bitka, ale na tom ani nezáleží. Dôležité je, že chlapec je v tejto bande kriminálnikov takmer neviniatkom. Postupne sa však ukáže, že táto „ľalia“ je veľmi učenlivá. Malik sa ocitne medzi dvomi mlynskými kameňmi, jeho súkmeňovci ním takmer všetci opovrhujú, nie však Luciani. Starnúci mafián inštinktívne vycíti, že to bude jeho človek. Pomaly, ale isto ho chytá do svojej siete. A Malik má dosť často vychádzky a na každej isté poslanie. Že nepôjde o maličkosti je jasné. Isté je aj to, čo už vieme všetci, že si zločinci aj z väzenia vyrovnávajú svoje účty, dokonca účinnejšie ako na slobode. Riadia svoju sieť tvrdou rukou a tou predĺženou sa stane práve naivný, tichý, priam zakríknutý Malik. Chlapec chce prežiť, preto poslúcha a plní rozkazy tak dokonale, že si získa v krátkom čase úctu i vážnosť, s čím učiteľ neráta. A tiež neráta s tým, že žiačikovi tak prudko stúpa sebavedomie a zároveň túžba stáť na čele. Malik zrazu vie kde je jeho miesto, čo má robiť a ako sa dostať na vrchol. Školenie a prevýchova sú tak úspešné, že z väzenia odchádza iný človek. Malik El Djebena definitívne prišiel o svoju nevinnosť.

Audiard si so svojim hrdinom skutočne pohral. Nie je to nie tak ledabolo načrtnutá postava a zbytočne sa s ňou nepohrali až štyria scenáristi – režisér, Thomas Bidegain, Abdel Raouf Dafri a Nicolas Peufaillit. Malik, vynikajúco stvárnený Taharom Rahimim, nie je zabijak v pravom slova zmysle, „likviduje“ so strachom, výčitkami svedomia, prosto má s tým psychické problémy. Často by najradšej zutekal, neraz nevie čo má robiť, stará sa o chorého spoluväzňa, prosto je to farbistá postava, plná rozporov a protirečení. Postava Malika je predovšetkým mimoriadne dobre napísaná s presným zámerom ukázať zrod jedného zločinca, ktorý ním vôbec nemusel byť, a to všetko do najjemnejších nuáns precízne a presvedčivo stvárnil Tahar Malik. Učiteľ mladíka, korzický mafiánsky šéf César Luciani, stvárnený skúseným Nielsom Arestrupom, je síce precízne charakterizovaná postava, ale už nie tak farbistá. Možno to bol zámer, aby v plastickejšie vynikol hlavný hrdina, so zámerom, naznačiť, že časy školiteľa sú minulosť, nastupuje iná, dravšia a rafinovanejšia generácia, ale bez takýchto patrónov by nemala až také šance. Najmä potrebuje ich peniaze... Striedanie gangsterských generácií – aj tak by sa to dalo chápať.

Snímka Prorok, ktorá sa s úspechom premietala aj na 12. ročníku Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu FIFFBA, za účasti jedného z protagonistov filmu Reda Kateba, je film vo svojom žánri mimoriadny. Mimoriadny svojim obsahom už aj preto, že ukazuje súčasné prostredie francúzskej väznice (iné zrejme nie je ani v ostatných európskych krajinách) bez príkras a realisticky. Pre normálneho človeka je to prostredie priam odstrašujúce, lebo delikvent má dve voľby: buď sa dá zabiť, alebo sa prispôsobí. A za to prispôsobenie sa platí draho. Nechtiac sa vnucuje aj otázka – je väzenie v takýchto podmienkach výchovným prostriedkom ? Žiaľ, odpoveď je negatívna. Túto hrozivú víziu dotvára aj formálna stránka filmu, ktorá pracuje v podstate len striedaním dvoch prostredí. Je to najmä väzenský dvor, kde sa rokuje, rozhoduje, súdi, vydávajú rozkazy, inštrukcie a potom samotné cely. A najmä vďaka sugestívnemu i rafinovane komponovanému obrazu (Stéphane Fontaine), ale tiež hudby (Alexandre Desplat) vzniká pocit, že sa stále deje niečo mimoriadne a výnimočné. Vizuálna a obrazová stránka organicky splýva a doplňuje sa, a to dokáže len zohratý tím pod taktovkou zdatného dirigenta. Snímka je inšpiratívna tak pre milovníkov gangsterských filmov, ako aj pre náročnejších divákov. Film je teda jedna z mála výnimiek vo svetovej kinematografii, ktorá spĺňa aj umelecké kritéria, aj kritériá diváckej úspešnosti.

Prorok ( Un prophète), Francúzsko, Taliansko, 2009

Scenár: Thomas Bidigean, Jacqurs Audiard, Nicolas Peufaillit, Abdel Raouf Dafri

Réžia: Jacques Audiard

Kamera: Stéphane Fontaine

Strih:Juliette Welfling

Hudba: Alexandre Desplat

Produkcia: Neon Productions / Bim Distribuzione

Hrajú: Tahar Rahim, Niels Arestrup, Adel Bencherif, Reda Kateb, Hichem Yacoubi, Jean-Philippe Ricci, Gilles Cohen, Antoine Basler, Pierre Leccia, Leïla Bekhti a ďalší.