Herci musia režiséra Andreasa Dresena (1963) milovať. Nakrúca najmä trpké komédie, v ktorých sa zaoberá komplikovanými vzťahmi medzi ľuďmi, a to je vždy vďačná herecká príležitosť. Z jeho siedmich doterajších diel si pripomeňme aspoň Lásku na grile o manželskej nevere štyridsiatnikov z roku 2001, odmenenú Strieborným medveďom na Berlinale, či kontroverzné Siedme nebo o sexuálnej príťažlivosti dôchodcov z roku 2008, ktoré zabodovalo v Cannes. V snímke Whisky s vodkou (2008), za ktorú získal cenu za najlepšiu réžiu v Karlových Varoch a ktorá sa teraz dostáva do našich filmových klubov, pridal ešte bonus: ohnivú obranu i oslavu hereckého povolania.

V centre na prvý pohľad jednoduchého až banálneho príbehu je starnúci herec Otto Kullberg, pomaly vyhasínajúca, ale medzi divákmi stále obľúbená hviezda. K jeho šarmu patrí aj neusporiadaný osobný život, povesť zvodcu a ,žiaľ, i dlhoročná prax alkoholika. Keďže kvôli poháriku už raz zlyhal, producent filmu sa chce poistiť, a tak dá návrh, či skôr príkaz režisérovi, aby angažoval náhradníka, ktorý bude paralelne nakrúcať všetky Ottove scény, vyburcuje ho k lepším výkonom a motivuje k abstinencii. Náhradník je neznámy a podstatne mladší divadelný herec, ktorého angažmán považuje hlavná hviezda filmu za osobnú urážku. Je zamiesené na ostrý konflikt...

Nepatrím k prívržencom prezrádzania obsahu recenzovaného filmu, a v tomto prípade sa to ani nedá. Whisky s vodkou patrí totiž k tým snímkam, ktoré možno označiť za „film vo filme“, podobne, ako to bolo v prípade Truffautovej Americkej noci, Felinniho 8 ½ či Wilderovho Sunset Boulevardu, aby sme spomenuli aspoň najvýznamnejšie diela. Aj v Dresenovej snímke sa dej nakrúcaného retropríbehu z dvadsiatych rokov minulého storočia Tango pre troch o mužovi medzi dvoma ženami – matkou a dcérou preplieta so životom členov filmového štábu, niektoré situácie sa opakujú, iné sú postavené kontrapunkticky. Raz postavy z pripravovaného filmu takmer splývajú so svojimi interpretmi, inokedy sa od nich radikálne líšia. Komplikované vzťahy nie sú vyhradené len pre herecké hviezdy, ale procesmi zaľúbenosti, lásky, nevery, nádeje a dezilúzie prechádzajú aj ostatní členovia filmového tímu, režiséra a jeho asistentku nevynímajúc. Občas je trochu zložité odhaliť, čo sa skrýva vnútri postáv, lebo ich konanie nie je prvoplánové, odohráva sa skôr v náznaku, ktorý si treba domyslieť. Ani vzťahy aktérov nie sú iba dvojstranné, práve naopak, každý z nich je účastníkom mnohonásobných interakcií, z ktorých si divák postupne skladá mozaiku zaujímavých, nejednoznačných charakterov, báda v ich prehistórii a tipuje ďalší vývoj.

Úlohu Otta Kullberga zveril režisér Henrymu Hübchenovi, ktorého poznáme predovšetkým z nemeckých televíznych kriminálnych seriálov. Fyziognómiou trochu pripomína typ, aký hrával Marcello Mastroianni – istý druh šarmantného podvodníka. (Mimochodom, jeden z Marcellových bonmotov o nakrúcaní sa vo filme cituje.) Spočiatku vzbudzuje skôr odpor ako sympatie, ale postupne sa z jeho vonkajšej bohorovnosti odlupujú ako šupky z cibule jednotlivé vrstvy, aby odkryli bohatšie a najmä citlivejšie vnútro človeka, ktorý sa pomaly dostáva k záverečnej bilancii. Herectvo je celým jeho životom, na nič iné nezostalo miesto. A teraz prichádza smutná, vetristá a daždivá jeseň, po ktorej už nebude nič, ako to metaforicky účinne vyjadruje Rilkeho báseň. Otto je ešte vždy je príťažlivý pre ženy bez ohľadu na vek, no on už vie o vzťahoch svoje, nič nečaká, nič nemieni dať. Henry Hübchen presvedčivo vyjadril všetky etapy vývoja svojej postavy a postupne získal diváka na Ottovu stranu. Ukázal, že napriek hviezdnym manieram ide o skvelého herca a charakterného človeka, ktorému jeho náhradník nesiaha ani po päty. Arna Rungeho, mladého divadelníka, ktorý cíti v záskoku za nespoľahlivého Kullberga svou životnú príležitosť a je rozhodnutý využiť ju aj za cenu podrazu, výborne stvárnil Markus Hering. Skvelá je najmä scéna flámu oboch hercov po smrti Ottovho otca, v ktorej jasne vidieť prevahu staršieho kolegu nielen v pijanských skúsenostiach. Ženu, ktorá zasahuje do života týchto sokov, ale súčasne je – možno z vypočítavosti - manželkou režiséra filmu, hrá známa Corrina Harfouchová. Tvár skúsenej ženy s prenikavými očami a výraznými mimickými vráskami prezrádza veľa o jej komplikovanom citovom, erotickom i profesionálnom živote. Postavu režiséra, ktorého tolerantné až servilné správanie si vynútila túžba po dokončení filmu, stvárnil výrazný Sylvester Groth. Neľahkú úlohu začínajúcej herečky, ktorá je odhodlaná urobiť kariéru hoci aj cez posteľ, sviežo zahrala Valeri Tscheplanova. Z rozsiahleho filmového štábu zaujala ešte svojou pracovnou i citovou cieľavedomosťou Karina Plachetka ako nešťastne zaľúbená asistentka režiséra.

Whisky s vodkou (mimochodom, prvý nápoj pije náhradník, druhý hviezda) nie je komédia, ktorá by poskytovala príležitosť na výbuchy smiechu. Neustále osciluje medzi jemnou nostalgiou až melanchóliou na jednej a psychologickou drámou na druhej strane. Tento balans divákovi neprekáža, lebo film má zručne napísaný príbeh s výraznými postavami a v realizačnej zložke mimoriadne príťažlivú atmosféru, pričom prechody z nakrúcaného retrofilmu do reálu filmového štábu sú plynulé až nebadané, a to aj vďaka výbornej kamere Andreasa Höfera a dobre zvolenej swingovej hudbe. Vidieť, že tento film bol nakrútený nielen s dôvernou znalosťou filmového remesla a jeho zákulisia, ale aj so srdcom.

Whisky s vodkou, Nemecko, 2008
Réžia: Andreas Dresen
Scenár: Wolfgang Kohlhaase
Kamera: Andreas Höfer
Hrajú: Henry Hübchen, Corrina Harfouch, Sylvester Groth, Markus Hering, Valeri Tscheplanova, Karina Plachetka, Tilo Prückner, Peter Kurth a ďalší