Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022

Igric resizeVčera v bratislavskom Dome kultúry Zrkadlový háj na slávnostnom galavečere odovzali v poradí už 33. Igricov a takisto tradične Ceny slovenskej filmovej kritiky. Uporiadatelia Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond si dali záležať, aby po nútených pandemických opatrenich bolo slávnostné odovzanie víťazom dôstojné. Hostia boli svedkami bohatého programu, ktorý v krátkom čase uvedie zo záznamu aj RTVS.

Igric - ocenenie, ktoré prežilo zákazy, nepriazeň, zložité spoločenské a politické etapy, každoročne dokazuje akú dôležitú úlohu zohráva v živote filmárov, audiovizuálnych tvorcov a celej tvorivej obce. Nezlomného ducha IGRICa dokazuje aj fakt, že už po tridsiaty tretíkrát prichádza za divákmi a filmovými a televíznymi tvorcami.Ani dnes, žiaľ nežijeme ľahkú dobu. IGRIC už veľakrát v histórii dokázal, že nerezignuje, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Cena IGRIC každý rok pripomína tvorcom, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto nielen v rozvoji národnej kultúry, ale aj v životoch každého z nás.Všetkým oceneným, ale aj ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!

AKO VZNIKLA CENA IGRIC

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány. Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej. FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov IGRIC. Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.

Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969. V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené. Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní v roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

ČO JE POSLANÍM IGRICA?

Každoročné hodnotenie domácej audiovizuálnej tvorby má niekoľko dôležitých poslaní: zhodnotiť, oceniť a finančne odmeniť najlepšie slovenské individuálne diela a tvorcov, inšpirovať divákov k návšteve kina a motivovať tvorcov k zvyšovaniu kvality. Diskusie o dielach, ktoré rezonujú v spoločnosti sú dôležitým hybným prvkom v demokratizácii spoločnosti a k odstraňovaniu rôznych nezdravých foriem, akými sú aj napr. diskriminácia, xenofóbia a rasizmus.

Ocenené diela a tvorcovia sa dostanú do povedomia verejnosti. Pri aktivizovaní tvorcov a následne širšej ponuke slovenských diel si diváci budú mať z čoho vyberať a slovenské filmy sa môžu zviditeľniť v ponuke kín a televízií. Nakoľko sa už aktivizovala aj novinárska obec, každá premiéra slovenského diela má v médiách stále širšiu odozvu a venuje sa jej stále väčšia pozornosť.

I v ťažkých časoch, kedy je kultúra hlboko zasiahnutá, je potrebné upozorňovať na veľký tvorivý potenciál slovenských filmových, televíznych a audiovizuálnych tvorcov, usilovať sa o záujem a spoluúčasť príslušných inštitúcií, ktoré môžu finančne podporiť filmovú a audiovizuálnu kultúru a tým sa pričiniť o jej kontinuitu a kvalitatívny vývoj. Najstaršia filmová a televízna cena IGRIC je živým dôkazom toho, že tvorivý potenciál slovenskej kultúrnej obce nezastavia ani prudké politické výkyvy, neprajnosť, perzekúcie, či zákazy a že kreativitu nemožno udupať, či zadusiť, najmä ak sa medzi tvorcami a ich podporovateľmi nájdu silné osobnosti, ktoré vždy vstanú z popola a nesú pochodeň ďalej a podporia, či povzbudia audiovizuálnych tvorcov . Ľudia a inštitúcie, pre ktoré nie sú dôležité červené koberce, ale hlavne tvorba, umelecká iskra, profesionalita, kontinuita tvorby a ľudské a morálne hodnoty pretavené do umeleckého diela. Slovenský filmový zväz, Literárny fond a Únia slovenských televíznych tvorcov a ich cena IGRIC, ktorú udeľujú od roku 1967 už po tridsiaty tretíkrát, je toho žiarivým príkladom.

CENY IGRIC 2022

Cena IGRIC v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná sa udeľuje režisérovi

Cenz resizePetrovi Kerekesovi– za netradičné spojenie dokumentárnych a hraných postupov v neobyčajne pravdivo zachytenom príbehu filmu Cenzorka.

Cena IGRIC v kategórii televízna dramatická tvorba sa udeľuje režisérovi

Braňovi Mišíkovi– za kreatívne spracovanie celospoločenských tém a kvalitu psychologického prekreslenia postáv v televíznom seriáli Priznanie.

Cena IGRIC v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba sa udeľuje režisérke

Viere Lackovej – za nekonfrontačné rozprávanie a hľadanie príbehu starého otca, za schopnosť z dokumentárnych podnetov, vizuálnych akcentov a hudobných plôch vytvoriť filmovú syntézu s emotívnym vyvrcholením cesty srdca vo filme Ako som sa stala partizánkou.

Cena IGRIC v kategórii animovaná tvorba sa udeľuje režisérke

Joanne Kožuch - za réžiu, výtvarné návrhy, animáciu a netradičné metaforické zobrazenie ekologickej katastrofy miznúceho Aralského mora, ktoré pritom vo filme Bolo raz jedno more nestráca dokumentárnu hodnotu.

Cena IGRIC v kategórii ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele, sa udeľuje herečke

Soni Norisovej – za schopnosť preniesť emócie na diváka a byť presvedčivá v každej polohe, ktorými si prešla postava Kristíny Važanovej v seriáli Priznanie.

Cena IGRIC v kategórii mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele, sa udeľuje hercovi

Dávidovi Uzsákovi – za charizmatické stvárnenie postavy Cyrila vo filme Kryštof.

Daca2 resizeCena IGRIC v kategórii Celoživotný prínos slovenskej kinematografii sa udeľuje herečke

prof. Božidare Turzonovovej – za pozitívny náboj, ktorým obdarovala všetky svoje postavy, za nekonečný rad príbehov, ktoré dokázala cez seba pretaviť, akoby boli jej vlastné, za odkryté objavy, čo všetko sa ukrýva v človeku, za každé stretnutie s ňou, ktoré bolo, je a bude zážitkom.


TVORIVĚ PRĚMIE 2022

Tvorivá prémia v kategórii hraný film pre kiná sa udeľuje kameramanovi

Martinovi Kollárovi, ktorý s režisérom Petrom Kerekesom tvorí vzácnu dvojicu. Patria k sebe ako myseľ a oko, čo potvrdili aj vo filme Cenzorka.

Tvorivá prémia v kategórii televízna dramatická tvorba sa udeľuje

Lacovi Janoštákovi – za kameru, ktorá umocňovala obrazovú atmosféru a dramatický náboj príbehov televízneho seriálu Priznanie.

Tvorivá prémia v kategórii filmová alebo televízna dokumentárna tvorba sa udeľuje režisérovi

Mirovi Removi za schopnosť priblížiť sa k ľuďom z periférie a vydolovať z nich tie najintímnejšie sny, vzťahy a úvahy, za láskavý humor a zmysel pre absurdno, za dojemne surový a romantický príbeh filmu Láska pod kapotou.

Tvorivá prémia v kategórii Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele sa udeľuje

Zuzane Mauréry – za ľudsky presvedčivé stvárnenie cesty od nádeje k zmiereniu sa s realitou, za schopnosť pred kamerou nehrať, ale byť – vo filme Správa o záchrane mŕtveho.

Tvorivá prémia v kategórii Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele sa udeľuje

Alexandre Borbély – za neopakovateľnú autenticitu, s ktorou sa odovzdala svojej postave a za schopnosť vytvoriť charakter z reakcií a konfliktov v komplikovaných životných situáciách filmu Kryštof.

Tvorivá prémia v kategórii Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele sa udeľuje

Alexandrovi Bártovi – za presvedčivé stvárnenie postavy Michala Važana v televíznom seriáli Priznanie.

Tvorivá prémia v kategórii Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele sa udeľuje

Tomášovi Maštalírovi – za emočne vyzretý a absolútne uveriteľný prejav vo filme Známi neznámi.

Tvorivá prémia v kategórii Animovaný film sa udeľuje

Andy Pátkovej – za réžiu, výtvarné návrhy a pôsobivú dynamickú animáciu filmu Zadig, inšpirovaného večnou témou o možnostiach rozhodovania o vlastnom osude.

Tvorivá prémia v kategórii Ostatná filmová a televízna tvorba sa udeľuje režisérovi

Martinovi Palúchovi – za námet, scenár a réžiu televízneho dokumentárneho film Herec Ivan Palúch, za zobrazenie doby, v ktorej ruské tanky priviezli okovy nielen hercom a spisovateľom, ale celému národu a jeho príbehu v histórii.

Tvorivá prémia v kategórii Audiovizuálna teória a kritika sa udeľuje

Dušanovi Trančíklovi za knihu Poznámky o filmovej reči, ktorá má potenciál osloviť ako milovníkov filmových príbehov, tak aj študentov a odborníkov. Je to cenná konfrontácia vlastných skúseností s tvorivými postupmi významných tvorcov.

 

CENA JÁNA FAJNORA 2022

Cena Jána Fajnora v kategórii hraná filmová a televízna tvorba sa udeľuje režisérke

Zuzane Lackovej – za vtip, vážnosť, trocha surrealizmu, ale aj dramatickosť vo filme Dovidenia.

Cena Jána Fajnora v kategórii Dokumentárna filmová a televízna tvorba sa udeľuje režisérovi

Petrovi Podolskému – za úctu k pamäti, za citlivý prístup a schopnosť zostaviť príbeh s emotívnou správou o premenách času v živote človeka a spoločnosti vo filme Memoria.

Cena Jána Fajnora v kategórii Animovaná tvorba sa udeľuje režisérovi

Imrichovi Kútikovi – za výtvarné návrhy, scenár a námet filmu Mathias, v ktorom sa stará legenda prirodzene a s humorom prepája so súčasnosťou.

Zvláštne uznanie poroty sa udeľuje producentovi
prof. Patrikovi Paššovi – za 9-dielny cyklus dokumentov Pandémia SK., ktorý predstavuje ojedinelý producentský čin o rôznych podobách zápasu s koronavírusom a ľuďoch v prvej línii.

CENY SLOVENSKEJ FILMOVEJ KRITIKY

Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2021

Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2021

Cenzorka – Slovensko/Česko/Ukrajina – 2021
režisér: Peter Kerekes
producent: Ivan Ostrochovský

Slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2021

The Sailor – Slovensko – 2021
režisérka: Lucia Kašová
producent: Nazarij Kľujev

Filmová kritika a publicistika:

Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Matúš Kvasnička – filmový novinár

Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2021

Krajina Nomádov (Nomadland)
režisérka: Chloé Zhao, USA, 2020
distribútor: CinemArt SK

Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2021
CinemArt SK – film Krajina Nomádov

 

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.