46. ročník MFF Karlovy Vary připomene dvě české filmové legendy a jejich tvůrce – zvláštním uvedením filmů Světáci a Trhák. Tyto dvě pocty zároveň pro letošní ročník nahradí udělení Křišťálového globu za mimořádný umělecký přínos světové kinematografii české osobnosti.„Od roku 1994 oceňoval karlovarský festival významné české filmaře, jejichž tvorba přesáhla hranice domácí kinematografie a zanechala stopu ve světovém filmu. Vzhledem k tomu, že se v letošním roce sešlo několik výročí, která jsou úzce spjata s českým filmem, rozhodli jsme se neudělovat Křišťálový globus české osobnosti, ale vytvořit jakousi netradiční poctu české kinematografii,“ říká prezident MFF Karlovy Vary Jiří Bartoška.

Před několika lety vznikla na MFF Karlovy Vary nová tradice, kdy osobnosti světového filmu, které jsou držiteli ocenění udělovaných Mezinárodním filmovým festivalem Karlovy Vary, účinkují ve znělkách karlovarského festivalu.

Slovensko bude mať v júli tohto roku svojho zástupcu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Do oficiálnej medzinárodnej súťažnej sekcie Na východ od Západu bol prijatý celovečerný hraný debut režiséra Petra Krištúfka Viditeľný svet, ktorý vznikol v koprodukcii JMB Film & TV Production a STV (RTVS), s podporou Ministerstva kultúry SR a Audiovizuálneho fondu.

Funkci prezidenta mezinárodní poroty 46. MFF Karlovy Vary přijal maďarský tvůrce světového věhlasu István Szabó. „Devět let poté, co na 37. ročníku festivalu představil svůj film Na miskách vah, se István Szabó vrací. Jsme nesmírně potěšeni, že festivalovou porotu povede tak vynikající a legendární umělec,“ uvedl umělecký ředitel Karel Och. „Vždy, když jsem byl na filmovém festivalu v Karlových Varech, byl jsem nadšen, neboť jsem viděl dobré filmy a potkal zajímavé lidi,“ říká ke své účasti István Szabó.

Organizátoři Mezinárodního filmového festivalu Karlovy Vary s hlubokým znepokojením přijali zprávu o odsouzení významného íránského režiséra Džafara Panahího, který se hlásí k íránské opozici. Panahí byl odsouzen k šesti letům vězení a zákazu filmařské činnosti na dobu dvaceti let.

Aj keď na najväčšom stredoeurópskom festivale nie sú filmy z Ázie, či Blízkeho východu prioritou, vnášajú do filmovej ponuky iný pohľad, odlišné kultúrne perspektívy a ponúkajú tak zaujímavú konfrontáciu euro-atlantickej tvorbe. Na ázijskom teritóriu sa nachádzajú centrá kinematografií s najväčším počtom ročne vyrobených filmov, či už ide o indický Bollywood, alebo Čínu, vrátane Hongkongu. Čoraz viac sa práve z týchto dvoch krajín objavujú diela, v ktorých sa odrážajú nové globalizačné tendencie, najviditeľnejšie v produkcii, založenej na domácej estetike, ale využívajúcej západne rozprávacie štruktúry. V posledných rokoch zožali aj na plátnach našich kín úspech filmy Hrdina, Klan lietajúcich dýk, alebo Milionár z chatrče, ktoré môžme určovať len podľa miesta, kde sa odohrávajú. Výrobné štáby tvoria pestrý medzinárodný mix. Veľmi zaujímavo na filmovej mape hľadajú svoje miesto aj ďalšie kinematografie – Malajzia, Thajsko, Vietnam, či Filipíny.

Viac než na akejkoľvek inej každoročnej festivalovej vzorke filmov, je možné v sekcii Na východ od západu sledovať posuny vo vytváraní obrazu spoločností, ktoré prešli od pádu komunizmu k širokému spektru režimov. Na jednej strane sú plne demokratické, ako je to v prípade Strednej Európy, Pobaltia a časti balkánskych krajín, (Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko) dnes členov Európskej únie, a na druhej sa ich vývoj uchýlil k rôznym stupňom rekonštrukcie autoritatívnych režimov, zčasti, alebo takmer úplne inšpirovaných orientálnymi, dorevolučnými systémami. Návrat bývalých krajín Sovietskeho zväzu k samostatnosti, priniesol ak nie anarchiu, tak turbulentný chaos zápasu o moc, poznamenaný snahou Ruska udržať si vlastnú sféru vplyvu ako na Ukrajine, tak v Strednej Ázii, či na Kaukaze.

Šesť filmových impresií

Na filmový festival do Karlových Varov chodievam od roku 1992. Dnes vyzerá až úsmevne spomienka, ako vtedy novinár dostal zadarmo akreditačnú kartičku, chodil s ňou, kam sa mu len zachcelo, pokojne prebiehal z kina do kina, čo vôbec nikomu neprekážalo, lebo kinosály boli aj tak poloprázdne. Iba vo Veľkej sále hotela Thermal ma agilný usporiadateľ pravidelne vyhadzoval z dobrého radu rezervovaného pre festivalových hostí, ktorí aj tak nikdy neprišli.

Festival nie sú len súťažné filmy, zaujmú zvyčajne mimosúťažné , časom overené. Lenže festivalu udáva tón hlavná súťaž. Tá bola tohto roku o niečo „chudšia“ ako po iné roky. Kožu na trh nieslo len dvanásť filmov, ktoré sa zamerali, až na malé výnimky, na beznádej, sociálne problémy, hľadanie identity a rozrastajúcu sa zločinnosť. Nie práve ducha povznášajúce sa konštatovanie. Teda malá rekapitulácia, čo priniesla hlavna súťaž 45. MFF v Karlových Varoch, na ktorom sa celkovo premietlo 180 filmov a nie viac. Iné údaje sú nesprávne.

Hlavná porota 45. medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch po vedením Rona Yerxu udelila ceny nasledovne:

 

Veľká cena – Krištáľový globus

Moskytiéra, réžia Augustí Vila, Španielsko