Najväčšou hviezdou festivalu je, samozrejme, austrálsky herec Geoffrey Rush, ktorý oslávil 6. júla na festivale v Karlových Varoch svoje 71 - narodeniny. Kyticu k narodeninám si prevzal pred uvedením filmu Kráľova reč za spevu Happy Birthday. Držiteľ Oscara za film Žiara, spomínaného filmu, Zamilovaného Shakespeara a Pirátov Karibiku si prevezme na festivale významné ocenenie.

Oscarový herec pricestoval s rodinou súkromným lietadlom a ubytovali sa v Grandhoteli Pupp. Geoffrey Rush čoskoro zavítal na kolonádu v spoločnosti svojho 26 –ročného syna Jamesa, aby sa zvítal s publikom. Herec prevezme na festivale z rúk prezidenta festivalu Jiřího Bartošku Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografie. Rush je známy aj ako divadelný herec a zaspomínal si na svoje filmové začiatky. “Znie zo ako príbeh niekoho iného. Trochu zvláštne. Mal som šťastie. Páčilo sa v divadle a naraz som dostal filmové ponuky. Mám medzi nimi niekoľko obľúbených. Napríklad pri Zamilovanom Shekespeareovi sa zišla vynikajúca partia ľudí. Bola paráda pracovať na tomto filme.“ A tiež dodal: „Teraz o svojich úlohách hovorím: Priznaj si, že už musíš hrať šesťdesiatnikov. Príde mi to trochu zvláštne, lebo si stále myslím, že mi je tridsaťsedem. Ale nie je“.

Veľký úspech u publika nemal len austrálsky herec, ale aj režisér Dušan Hanák, ktorý uviedol svoj kultový film Obrazy starého sveta. Obom sa dostalo mohutné Standing Ovation. Zaslúžene.

Izraelská Amerika patrí k favoritom

V celkovo priemernej súťaži vyčnieva zatiaľ len prvý súťažný film, poľská snímka Anny Kazejakovej Fucking Burnholm o problémoch stredného veku a výchove detí. Dve rodiny sa rozhodnú sa spoločne tráviť predĺžený víkend v kempe na dánskom ostrove Bornholm. Netušia aké peklo im detičky pripravia. A druhým je film známeho izraelského režiséra Ofira Raula Gratzera Amerika. Tvorca úspešnej snímky Cukrár opäť nakrútil príbeh o spletitých ľudských osudoch s vkusom, výbornými hereckými výkonmi a presne vypointovaným scenárom. Ústrednými postavami sú dvaja priatelia Eli a Jotam. Eli pracujem ako plavecký tréner v Chicagu. Len správa o smrti otca ho donúti vrátiť sa domov do Izraela. Kontaktuje svojho najlepšieho priateľa, ktorý má pred svadbou s pôvabnou Etiópčankou. Obaja idú na nevinný výlet a netušia, ako ten zatrasie osudmi všetkých. Hrdinovia sa s dôsledkami vyrovnajú tak čestne ako najlepšie vedia. Najdôležitejšie je, že príbehu uveríme, nepochybujeme o motívoch aktérov a súcitíme s nimi. Snímka je navyše plná emócii, farieb a vôní. Ústrednou myšlienkou je sila priateľstva, láska a morálna zodpovednosť.

Ticho 6-9 (Isihia 6-9/Silence 6-9) je debutom gréckeho herca a scenáristu Christosa Passalisa. V poloopustenom meste,v  čudnej atmosfére sa stretávajú Aris a Anna, prežívajú ešte čudesnejšiu love story. Blúdia mestom, stretávajú sa a rozchádzajú. Zhovárajú o veciach, ktroým je ťažko rozumieť a porozumieť. Ťažko zrozumiteľná snímka zaujme však zaujímabou obrazovou zložkou.

Radšej na covid neochorieť

Príbeh bulharského filmu Iliana Maleva má názov Okresná nemocnica (Edna provintsialna bolnitsa/A Provincial Hospital). V menšom meste na západe Bulharska pracuje svojrázny lekár Popov so svojim covidovým týmom. Netreba hádam zdôrazňovať o čom tento film hovorí. Samozrejme, o covide a tragédiách, ktoré sa v nemocnici odohrajú. No k dobru tvorcom musíme pripísať, že nie je to nervy drásajúce dielo, ale všetko aj to tragické sa odohráva často aj s humorom a hlavnou devízou snímky je, že poukazuje veľmi adresne na mizerne financované zdravotníctvo. Nebyť toho všetko mohlo byť o niečo ľahšie. Podobnosť s našim zdravotníctvom čisto náhodná.

Komorný príbeh z Japonska o sociálnej nerovnosti a smutnom živote ľudí na pokraji spoločnosti je hlavnou témou snímky Vzdialení (Tooi tokoro/A Far Shore).Centrom príbehu sedemnásťročnej Aoi je Okinawa. Tam živorí neplnoleté dievča s lenivým mužom a malým dieťaťom. Masaya pije, kradne a mladú ženu okolnosti donútia k prostitúcii. No po odobratí chlapčeka sociálkou to nevydrží a rozhodne sa k činu. Prostitúcia, domáce týranie a beznádej je témou odvrátenej strany japonského blahobytu. Ukazuje, že všade na svete žijú a živoria ľudia, keď je k nim osud nepriaznivo naklonení. Za veľa si môžu aj sami, ale ani systém nie je najdokonalejší.

Takto to leto nemalo skončiť

Dva posledné filmy súťaže, aspoň si myslím, karty nezamiešajú. Nepriniesli nič prevratné. Nádejne leto (Tabestan Ba Omid/Summer with Hope) z kanadskej produkcie je dielom iránskej režisérky Sadat Foroughi. Mlady Omid čaká dôležitý plavecký závod, lenže zabudol si včas podať prihlášku a nemôže sa pretekov zúčastniť. Ide mu o veľa, ak nebude plávať musí na odvod do armády. Chlapec si nájde nového trénera a chystá sa namiesto bazéna plávať v mori, lenže to je úplne iná disciplína. Hlavnou témou filmu je však kritika spoločnosti, ktorá sa nasilu snaží kontrolovať a usmerňovať mladú generáciu a v neposlednom rade aj pokrívených rodinných vzťahov.

O všetkom a o ničom - to je najvýstižnejšia charakteristika španielskej snímky Musíte sa  prísť pozrieť (Tenéias que venir a verla/You Have to Come and See It). Expozícia je pompézna – Bill Callhan zahrá svoju najnovšiu krásnu melódiu. Vypočujú si ju dva páry tridsiatnikov, aby sa po tomto zážitku dohodli, že sa stretnú. Prídu k jednému páru, ktorý žije na vidieku. V záhrade sa zhovárajú o všetkom. Povedzme, že o živote. Magický svet vidieka ich fascinuje a zaznejú aj celkom trefné a brilantné postrehy zo života. Snímka je postavená na vtipných a menej vtipných dialógoch, aby si divák mohol urobiť obraz o súčasných intelektuáloch, ako uvažujú, ako žijú, ako by chceli žiť a čo je ich prioritou. Táto snímka je dielom v súčasnosti uznávaného tvorcu Jonása Truebu.