V poradí už 48. madzinárodný filmový festival v Karlových Varoch sa začal okrem slávnostného ceremoniálu odovzdaním Zlatého Glóbusu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografie americkému hercovi Johnovi Travoltovi.

Ešte pred uvedením filmu Marka Stevensona Johnsona Sezóna zabíjania (Killing  Season) o dvoch veteránoch vojny v Bosne, ktorí si po rokoch vyrovnávajú staré účty – Američan (Robert De Niro) a príslušník srbskej armády (John Travolta), bola krátka tlačová beseda s Travoltom. Samozrejme, že padla aj otázka spolupráce s Robertom De Nirom. Sympatický Travolta, ktorý zhodil poriadnych pár kíl a vyzerá mladistvo, okrem iného na margo ich dlhšej spolupráce povedal: “ Robert De Niro nasadil úplne nový trend, novú vlnu herectva, a to,  že sa herec skutočne úplne musí stotožniť so svojou postavou. Ja som si tento trend vzal za svoj a tvrdo som trénoval. Napríklad V Horúčke sobotňajšej noci som veľa pracoval, aby som mal rovnaké  tanečné schopnosti ako moja postava. No až v mojich 37 rokoch som si mohol dovoliť postaviť sa po boku tohto herca.“ Herec má to šťastie, že nie je zaškatuľkovaný a hrá rôzne postavy v žánrovo rôznorodých filmoch - od tanečníkov až po zloduchov. Nemá problém prijať akúkoľvek úlohu a tvrdí, že odvahu predstavuje pre neho postava, ktorú stelesňuje. No má jednu podmienku: „Zo zásady robím len na filmoch a témach, ktorým skutočne verím.“ Myslí si, že sa dá urobiť aj vynikajúci film za málo peňazí, dôležité je posolstvo, ktoré prináša. Tanec je stále jeho srdečnou záležitosťou: „Je súčasťou mojej duše, ľudia sú šťastní, ja som šťastní a aj moje deti sú šťastné.

Travoltu viazalo dlhodobé priateľstvo nedávno zosnulému hercovi JamesoviGandolfinimu. „Keď mi zomrel syn Gandolfini neodišiel z mesta kým som sa necítil lepšie a skutočne stál pri mne do poslednej chvíle, čo bolo pre mňa veľmi dôležité. Pred nejakým časom sme nakrúcali nejaký menší film a vtedy sa zasa on rozvádzal. Priznal som sa mu, že pre mňa od prvej chvíle, čo sme sa zoznámili veľa znamená. Rozplakal sa od dojatia a bolo to dojemné.“Charizmatický herec sa považuje za veľkého optimistu a rany osudu ho len tak nezložia. „Narodil som sa ako člen pracujúcej triedy, boli sme chudobní. Nikdy som však neveril, že budem zarábať veľké peniaze s tým čo ma skutočne baví – tancovaním a hraním. Zažil som veľa strát, mal som veľa ťažkých chvíľ, ale dokázal som sa so všetkým vyrovnať práve kvôli  môjmu pôvodu. Film je tiež súčasť života, ale nie je to všetko a ja to tak  aj beriem. Neprežívam extrémne ani svoje úspechy, ani neúspechy.“ Ak by rozhodol nakrútiť film, akú tému a žáner by zvolil ? „Film ktorý by som sám  nakrútil by bol podľa mojej knihy o chlapcovi, ktorý cestuje Amerikou v dobe, keď  sa prechádzalo na prúdové lietadlá. Bola by to moja autobiografia. Predstavujem si, že by to bol hraný film a ja by som si zahral kapitána lietadla. Ale produkovať film skutočne zaberie celý váš čas a momentálne sa v mojom živote deje hromada iných veci.“

Festival sa síce začal s nepríjemnou správou, že Audrey Tautou nepríde na slávnostné otvorenie a uvedenie filmu Michela Gondryho Pena dní. Režisér zdôraznil, že nie pre jej  hviezdne maniere, ale na vine je nehoda, spadla z bicykla poranila si bradu. Možno zasiahla náhoda,  trikmi prekomplikovaná snímka nakrútená podľa kultového románu Borisa Viana bola aspoň pre mňa nepozerateľná.

Súťažná časť festivalu začala sľubne. Nemecký film Premeny života (Quellen des Lebens) Oskasa Roehlera, rebelanta nemeckého filmu, je ságou jednej rodiny od konca druhej svetovej vojny až do dnešných čias. V rozkošatenom príbehu na troch pároch zaľúbencov zahrnul tvorca aj s miernou iróniou celú históriu vývoja, prehier a víťazstiev Nemecka. Jan Hřebejk a scenárista Petr  Jarchovský v snímke Líbánky mimoriadne kruto a obnažene demonštruje na svadbe a následnej svadobnej hostine, že minulosť vás vždy nečakane doženie. Za všetko, čo ste v živote urobili sa platí a draho. Film neostane ani u medzinárodnej poroty, ktorej tohto roku velí poľská režisérka Agnieszka Holland, nepovšimnutý. Izraelské Miesto v nebi (Makom Be Gan Eden) režiséra Josepha Madmodyho mapuje niekoľko období vojnového veterána, generála nazývaného Bambi, jeho dilemy, strasti i radosti, pričom  s veľkým rozmachom prezentuje až prekomplikovane osudy rôznych iných hrdinov. Francúz Philippe Gadeau sa vo filme 11.6  ďalej, ako už neraz videnému portrétu premeny hrdinu v gangstra a zlodeja nedostal. Ani grécka režisérka Panny Panayotopoulou neprispela ničím objavným k téme osamotenosti a z toho vyplývajúcich psychických problémov. Väčšie šťastie mal Talian Roberto Andó s politickou komédiou Nech žije sloboda (Viva la Liberta). Sfilmoval totiž svoj úspešný román a hlavnú úlohu (dvojrolu) zveril Tonimu Servillovi. „Film je v určitom zmysle vážny, nenazval by som ho komédiou, ako sa uvádza. A keby hlavnú úlohu neprijal Toni nebol by som ho nakrútil. A snažím sa povedať, že každý politik má svoje dvojča a často sa s ním nikdy ani nestretne, V tomto prípade sa to stalo, aby si publikum možno uvedomilo, že je to tá istá osoba“, povedal režisér. Mimochodom Servillo je vážnym adeptom na hereckú cenu. Ohromili aj Poliaci snímkou Papusza režisérskej dvojice Joanna Kos-Krauze a Krzysztof Krauze o rómskej poetke Bronislawe Wajsovej, známej pod menom Papusza, ktorej nadanie prinieslo slávu, ale oveľa viac príkoria. Vo filme sa 80 percent hovorí v rómčine a mapuje život kočovných Rómov takmer od začiatku storočia. Čierno – biela snímka je mimoriadne snímaná, podmaňuje tak obrazom, ako aj dejom a tiež patrí k favoritom festivalu. Pre nás bolo zaujímavé si vypočuť z úst režisérky, že je to vážny problém lebo na Slovensku bude čoskoro najväčšia menšina rómska. Islandský film o večne ožratom poslancovi Marteinna Ƅórssona XL bol nechutný, ale jeden fakt sme si predsa len zapamätali, že poslanci aj na Islande pijú.

Nespochybniteľný fakt, že pri životných skúškach sa väčšinou rodina rozpadne, namiesto toho, aby držali spolu, sa hovorí v prospech druhého riešenia veľmi kultivovane a nevtieravo v americkom filme Vtáčik (Bluebird) Lancea Odmonsa. Španielsky tvorca Xavier Bermúdes vo filme Hodnota času prináša príbeh o vernej láske inšpirovaný skutočnou udalosťou. Lekár Alfredo dá svoju mladú manželku zmraziť v nádeji, že jej lekárska veda raz vráti život.  Príbeh je však použitý skôr na ilustráciu ponoru do hlbších problémoch  medziľudských vzťahov a tiež problému vyrovnania sa so starobou.

Slovensko je na tohtoročnom karlovarskom festivale mimoriadne bohato zastúpené. V súťaži Na východ od Západu  už spomínaným filmom Juraja Lehotského Zázrak a snímkou Zamatoví teroristi režisérov Ivana Ostrochovského, Pavola Pekarčíka a Petra Kerekeša vyrobený v slovensko - česko - chorvátskej koprodukcii. Snímka hovorí o osudoch troch mužov, odporcov komunistického režimu v období československej normalizácie. Téma opäť ožehavá, balansujúca medzi dokumentom a fikciou. V súťaži dokumentárnych filmov máme želiezko v ohni slovenskú snímku Pavola Korca Exponáty alebo príbehy zo zámku. Pozoruhodné bude aj uvedenie filmu Petra Solana Kým sa skončí táto noc, ktorý  sa premietne ako svetovej premiéra pri príležitosti 50. výročia Slovenského filmového ústavu a uvedie sa v digitálne reštaurovanej verzii.

Riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký na malej slávnosti uviedol do života knihu Petra Hamesa Best of Slovak Film 1921 -1991 za osobnej účasti autora. Knihu pokrstila umelecká poradkyňa festivalu Eva Zaoralová. Vyšla v angličtine v rodnom jazyku autora, vďaka ktorému uzrela svetlo sveta publikácia, ktorá nám už dávno chýbala.