Filmy pre deti a mládež sú disciplínou, ktorá si vytvorila svoj vlastný priestor , obsadený majstrami i remeselníkmi, odborníkmi  a znalcami špecifík širokého vekového registra, od rozšantených detičiek  mávajúcich plyšovými hračkami až po mutujúcich teenagerov, hypnotizovaných displejmi mobilov. Aj keď bolo bývalé Československo krajinou na predných priečkach tvorby pre deti a postavičky Krtka, Arabely a Rumcajza poznal celý svet, realita je dnes jemne povedané iná. Ak si v Čechách udržuje vysoké renomé festival detského filmu v Zlíne a reprezentačná energia tvorby  je prítomná najmä v animovanom filme, ambície slovenských tvorcov sa upínajú iným smerom a tvorba pre deti je kdesi na chvoste záujmu. Domácu tvorbu je v kinách vždy čím nahradiť.

22. medzinárodný filmolvý festival Schlingel (International Film Festival for Children and Yong Audiance) v meste Chemnitz (bývalý Karl Marx Stadt) má už vyše dvadsaťročnú tradíciu najväčšieho nemeckého fóra detského a mládežníckeho filmu, doplneného kvalitnou sekciou Generácia na Berlinale. Nemci nakrúcajú pre deti v obdivuhodnom objeme, o čom svedčí rozsiahla sekcia festivalu nazvaná German Focus. Početné detské poroty spolu s porotami profesionálov hodnotia filmy v troch súťažných kategóriách pre deti, juniorov a mládež. Jedenásť porôt rozdáva devätnásť cien a úctyhodných 64 000 euro, vrátane bicykla Diamant z miestnej továrne, pre najlepšieho detského herca. Maskotom festivalu je postavička uličníka (Schlingel) v červenej šiltovke a pestrým šálom okolo krku. Hračka a zároveň drevené alter ego živého sprievodcu projekcií, je i hlavnou cenou festivalu. Živý uličník bol prítomný na premietaniach, vítal detských divákov a názorne im predvádzal, ako hlasovať za jednotlivé filmy.

Detský výber
Cenu detského publika si odniesol poľský film Za modrými dverami (Behind the Blue Door, 2016) režiséra Mariusza Paleja. Malý Lukasz sa s mamou vyberie na prázdninový výlet k moru, ale po ceste havarujú. Kým sa preberie na nemocničnom lôžku, odohrá sa fantaskný hororový príbeh, v ktorom ho od matky, ležiacej v kóme, vedie excentrická teta do svojho hotela. Ubytuje sa v izbe, patriacej kedysi jeho matke. Sú v nej modré dvere, vedúce do sveta, ovládaného podivným krajčírom. Prepojenie rodinnej drámy so žánrom fantasy, je model, ktorý u detí bodoval  na plnej čiare. Víťazom detskej kategórie sa  stal španielsky film Zip a zap na kapitánovom ostrove (Zip and Zap on Captain´s Island, 2016) režiséra Oscara Santosa. Dvojica vynachádzavých chlapcov sa stratí na ostrove, plnom neočakávaných dobrodružstiev. Čestné uznanie pridelila porota francúzskemu filmu Malý Spirou (Little Spirou, 2017) režiséra Niclasa Baryho s Pierrom Richardom v úlohe hlavy rodiny liftboyov, obsluhujúcich výťah v luxusom hoteli. Parádna uniforma čaká aj na malého Spiroua. Rodinná profesia ho však veľmi neoslovuje, s kamarátmi si zostrojí čarovné vozidlo a so slečnou svojho srdca sa vydá na vzrušujúcu cestu mestom.

Juniorský výber ocenil britský film Jednoducho Charlie (Just Charlie,2016) Rebeky Fortune. Charlie je tínedžer, ktorý sa zložito orientuje vo svojej novej transexuálnej orientácii. Táto skutočnosť je pre jeho rodičov neúnosná. Otec futbalového talentu si len ťažko zvyká na syna v dievčenských šatách s narúžovanými perami. Je to film o tolerancii, ktorej sa učia účastníci hlbokej rodinnej krízy, tentokrát s veselým happy endom. Optimistickejšia bola holandská  komédia Hotel skutočná láska (Hotel True Love, 2017) režisérky Ineke Houtman. Keď sa otec rodiny ocitne v nemocnici,  deti sa musia postarať o hotel na morskom pobreží a nájsť peniaze na jeho splátky. Obsluha  hosťov viazne, kuchár dáva výpoveď a na nákup potravín niet peňazí, ale detská vynaliezavosť si so všetkým poradí. Predstaviteľ hlavnej postavy Julian Ras si odniesol cenu za najlepší herecký výkon, onen parádny bicykel značky Diamant. Dorast zvolil film Canola (2016) juhokórejského režiséra Changa. K babičke sa po rokoch vracia jej stratená vnučka. Kvôli  činnosti v akomsi kriminálnom biznise sa potrebuje ukryť a  návrat jej pripomenie zabudnuté detstvo. Čestné uznanie si odniesol izraelský film Lešenie (Scaffolding, 2017) Matana Yaira, o ktorom sme písali v článku o MFF Jeruzalem, kde dostal cenu za najlepší film.

Výber dospelých
Sympatie hlavnej poroty patrili francúzskemu film Struny srdca (Heartstrings,2017) Michela Boujenaha o priateľstve spolužiakov, dievčiny, talentovanej čelistky, túžiacej urobiť prijímacie skúšky na konzervatórium a chlapca, ktorý jej oddane pomáha. Dievčatko stráca zrak a cesta za splnením jej sna je obtiažna. Najlepším animovaným filmom bol ruský Fantastická cesta do krajiny Oz (Fantastic Journey to Oz, 2017) Fjodora Dmitrijeva, inšpirovaná americkou predlohou. Malá Dorothy a jej pes Toto sa snažia zachrániť mesto pred zlým Urfinom a jeho pomocníkom, dreveným klaunom.

Farby nevinnosti (Colours of Innocence,2016) indického režiséra Manasa Mukula Pala vybrala porota FIPRESCI. Svojou vizuálnou kvalitou a príbehom o rodine, ktorá v osobe otca, pripútaného po nešťastí na lôžko, stráca jediného chlebodarcu, pripomenul klasické tradície indického filmu, zosobnené v postave Satjádita Raja a jeho  Trilógie o Apuovi. Desaťročný Chottu musí sústrediť všetky svoje sily i obchodnú vynaliezavosť , aby uživil nielen seba, ale aj mladšieho brata a matku.   

Sympatie Ekumenickej poroty zožal brazílsky film Na kolesách (On Wheels, 2017) Maura D´Addia. Malý Lukas na vozíčku pomáha svojej kamarátke Lais nájsť strateného otca podľa starej fotografie a táto cesta nielen upevní ich priateľstvo, ale je i príbehom o pomoci a zdieľaní neľahkého osudu. Jedným z prvých filmov pre deti, venujúcich sa nedávnej minulosti, existencii NDR a ťaživým okolnostiam vlády totalitného režimu, bol nemecký Cukrový piesok  (Sugar Sand,2017) Dirka Kummera. Priatelia Jonas a Fred, fascinovaní myšlienkou, že Austrália je obývaná ľuďmi na opačnej strane zemegule, sa rozhodnú prekopať k antipódom tunel. Myšlienku cieľavedome a zanietene realizujú až do tragického finále. Fred vykĺzne matke priamo na prechode hraníc medzi západným a východným Nemeckom a beží k tunelu, lebo si zabudol zobrať papierik s číslami smeru tunela. Pošmykne sa mu noha a spadne do jamy, zasypaný vykopanou zeminou. Tento pôvodne televízny projekt jasne naznačil, že i témy a ich spracovanie sa vyvíjajú a v počiatočnej fáze nie je núdza o stereotypy i vysvetľujúce zjednodušenia. Zlý eštebák je figúra, ktorá podľa všetkého ešte bude dlho fungovať ako zosobnenie  komunistickej tyranie. Film si odniesol Čestné uznanie poroty.

Vo vzorke súťažných filmov nechýbali ani rozprávky, ale tie spravidla hrajú v konfrontácii s príbehmi z reálu druhé husle. Zostala tak nepovšimnutá česká rozprávka Anjel pána 2 (2016) scenáristu Marka Epsteina a Jiřího Stracha. Omnoho výhodnejšiu kombináciu poskytujú súčasné príbehy s presahom do fantaskej roviny. Rozdielnosť českej  a nemeckej rozprávkovej tradície naznačilo porovnanie s rozprávkou Studené srdce (Das Kalte Herz, 2016) režiséra  Johannesa Nabera, ktorá sa práve premieta v domácich kinách. Rozprávka Wilhelma Hauffa o ľuďoch, ktorým čarodejník vymenil srdce za kus kameňa bola o niekoľko stupňov temnejšia a naplnená prekvapujúcim hyperrealizmom. Zakrvavené srdcia, visiace na motúzoch a realistické otváranie hrude malo s pitoresknou a humornou českou rozprávkovou tradíciou len málo spoločného.

Na festivale sa premietal i koprodukčný projekt Hurvínek a kúzelné múzeum (2017) Martina Kotíka a Iriny Evlannikovovej. Pôvabné príbehy o taťuldovi Spejblovi a jeho neposednom synkovi Hurvínkovi, Máničke a psíčkovi Žeríkovi tu dostali nový update. Hurvínek sedí prilepený k počítačovým hrám, kvôli ktorým nemá čas na prechádzku so psíkom a žije chaotický život lenivého tínedžera. Spejbl pracuje ako správca v miestnom múzeu hračiek.  Ambicióozny starosta však na jeho mieste vidí omnoho užitočnejšiu budovu a tak sa má zlikvidovať. Hurvínek  múzeum zachráni nočnou výpravou do jeho magických zákutí, plných oživnutých hračiek. I v prípade tohto nesporne náročného projektu sa potvrdzuje premisa, že akékoľvek  replikovanie  úspešných komerčných  vzorov ako záruky diváckeho záujmu je cesta značne nespoľahlivá. Na druhej strane existuje v našich zemiach presvedčenie, že profesionalita znamená ovládanie týchto stereotypov a originalita sa chápe ako riziko, znak nedostatočnej scenáristickej zručnosti. V tomto filme ostali len postavičky a celý starosvetský šarm komickej dvojice sa stratil v záplave prepestrých atrakcií.

Množstvo festivalových filmov, v ktorých bola stopercentná  kvalita naozaj  výnimočná svedčí o tom, že tvorba pre deti je nesmierne zložitá a žiada si veľmi špecifických tvorcov s dostatočnou fantáziou, imagináciou a zároveň dokonalou znalosťou potrieb detského diváka.