K vzostupu Cinematiku prispela mládež

Cinematik_posterŠtvrtý ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik žal v Piešťanoch zaslúžený úspech. Nielen preto, že bol starostlivo pripravený, výber filmov bol mimoriadne dobrý, ale najmä vďaka mládeži. Tá mu svojou hojnou účasťou ( viac ako 14 000 divákov) dala definitívne zelenú na ďalšie roky. Mnohí, čo krútia hlavou nad našimi mladými nemajú pravdu, väčšina sú to normálni ľudia, nie nejakí „feťáci“, zlodeji ( sú aj takí, ale je ich menšina) a navyše chodia do kina na umelecké filmy. A zaujíma ich všetko a rozumejú problémom. Nechtiac som si idúc z kina vypočula nejeden názor za, ktorý by sa nemusel hanbiť ani fundovaný odborník.



Z jedenástich súťažných filmov v hlavnej sekcii Meeting Point Europe , ako je už známe, zvíťazil francúzsky víťaz vlaňajšieho Cannes Medzi stenami Laurenta Canteta. Školská problematika, nezvládnuteľní žiaci z rôznych sociálnych vrstiev i etník a učiteľ, ktorý sa ich snaží zdisciplinovať a pripraviť do života. Medzi_stenamiO kladoch tejto snímky sa už veľa popísalo, preto je známe, že sa problematika pertraktuje s humorom, s citom pre mieru, ale aj s naliehavým posolstvom o problémoch v školstve. Príbeh nie je vykonštruovaný, zatne do živého, pomenuje veci pravým menom, a preto je jeho výpoveď všeobecne platná. Autori sa dotkli problému s takou znalosťou problematiky, že film prekročil hranice krajiny vzniku. Dej filmu Medzi stenami sa môže odohrávať v ktorejkoľvek európskej krajine, problémy začínajú byť rovnaké všade. Škoda len, že sa táto aktuálna snímka premieta u nás len v kluboch, ale aj za to vďaka.

Z ostatných snímok zaujal najmä Valčík s Baširom Ariho Folmana pre originálny prístup k téme libanonsko-izraelského konfliktu, úsmevná úvaha na tému šťastia a medziľudskej komunikácie Happy-Go-Lucky Mike Leigha, film Katalin Varga Petera Stricklanda (Cena primátora mesta Piešťany) pre mrazivú výpoveď o ničivej sile pomsty vedúcej k sebazničeniu a Baader Meinhof Komplex Uliho Edela pre sugestívnu rekonštrukciu pravdivého prípadu. Gomoru Mattea Garroneho mladí odmietli pre prílišnú surovosť, ako aj Hlad Steve McQueena (len menovec , nemá so slávnym hercom nič spoločné) o hladovke väzňov v Severnom Írsku, čo však filmom na ich umeleckej kvalite neuberá, signalizuje len presýtenosť násilím.

MilionrNa celej čiare u divákov však zvíťazil Milionár z chatrče Dannyho Boyla. Môžu k tomuto filmu byť výhrady všelijaké, že je to rozprávka, príliš zaváňa Hollywoodom i Bollywoodom, nevinný pohľad a charizma hlavného predstaviteľa Deva Patela triumfovala. A pravda je aj to, že je to rozprávka – no a čo ? Je pekná, milá a najmä dáva nádej.

Aj kolekcia filmov z diela popredného francúzskeho režiséra Francoisa Ozona bola podnetná. Jeho film 8 žien je známy, ale upútali aj snímky Angel, Bazén, Čas, ktorý ostáva v hlavnej úlohe so Jeanne Moreauovou , Ricky, Sitcom a Zločineckí milenci. V sekcii Rusko pod lupou sa veľa očakávalo od snímok združených pod titul Noví Rusi. Priznám sa, že ma neočarili. Bola to poetika, ktorá mala u nás, ale najmä v Európe, zelenú v 60. rokoch minulého storočia, mali sme možnosť dostatočne experimentovať a „vyblázniť“ sa. Rusi, žiaľ, pre zovretie „socialistickým realizmom“ túto možnosť nemali alebo ju využili len sporadicky. Pretože sa nijaké obdobie tak v živote človeka, ako aj národov preskočiť nedá, cesta mladých tvorcov je zákonitá, musia ňou prejsť, len nech netrvá dlho.

Okrem rôznych nočných strašení vlkolakmi (cyklus filmov Za hranicou kultu: vlkolak) bolo pre mňa vrcholom festivalu uvedenie dokumentu Marka Škopa Osadné. Potlesk počas premietania – to sa nestáva často. A Osadné si to zaslúži. Ako sa starosta zabudnutej dedinky Ladislav Mikulášik, kňaz ortodoxnej cirkvi Peter Soroka a občiansky aktivista Fedor Vico, vyberú orodovať do Bruselu za záchranu vymierajúcej dediny je exelentný. Keď chcete súčasnosť a Osadn_resizepocity dnešných ľudí vidieť v plnej nahote, nemôžete tento film nevidieť. Snímka má švih, tempo, dokonalý strih, hluché miesta neexistujú. A navyše nastolí veľa tém na zamyslenie sa. Cena za najlepší dokumentárny film na tohtoročnom MFF v Karlových Varoch putovala (konečne!) do správnych rúk. Originalitou témy, vynikajúcim výberom typov a režijným majstrovstvom vyniká aj snímka Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny a vojnových kuchároch. Prekvapivé životné príbehy, patričný humor ocenilo vďačné obecenstvo takisto búrlivým potleskom. A do tretice to bol opäť dokument, ktorý upútal pozornosť. Snímka Vladimíra Štrica Hostia o Karpatských Nemcoch, o ich živote, násilnom vysťahovaní a snahe oživiť staré tradície zaujala najmä výborným výberom typov a sugestívnymi výpoveďami. No nielen tým, ale aj konštatovaním, že za šialenstvá politikov trpia vždy nevinní. V dokumentárnej tvorbe sa Slovensko v ostatnom čase blyslo, ostáva len nádej, že na budúcom ročníku Cinematiku budeme môcť takto pochvalne písať aj o dlhometrážnom filme.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.