Filmový festival inakosti 2021 – od bizarného hororu po politický dokument

IFFlogo resizeHoci to znie neuveriteľne, Filmový festival inakosti má už viac rokov, ako mali možno tohto roku jeho najmladší návštevníci – keďže festival zaraďuje do programu aj skromnú sekciu určenú deťom. FFI sa dožil v dobrej kondícii 15. ročníka, čo je príležitosť, aby organizátori konečne začali jeho ročníky číslovať aj na plagátoch a v propagačných materiáloch (čo sa doteraz nedialo). Tohtoročnému FFI pridelili v grafickej podobe symbolický občiansky preukaz – a mládenec (alebo mladá dáma? – na genderi v tomto prípade nezáleží) zvládol svoj debut medzi mladými dospelými veľmi dobre.

Náhoda chcela, že v prvý festivalový deň – 6. októbra – prebiehala v Národnej rade SR diskusia k návrhu na definovanie životného partnerstva, ktoré by malo byť prístupné pre všetky páry bez ohľadu na pohlavie osôb. (Návrh je síce sám osebe diskutabilný, ale to sem nepatrí.) Plénum Supernova resizenávrh hlasovaním odmietlo. Zo 113 prítomných ho podporilo len 7 poslancov, proti ich bolo 67 a 37 sa zdržalo hlasovania. V pléne zazneli slová podpory i vulgarizmy, nechýbali slová ako „úchylovia“ a „buzeranti“, ba ani otázka, či možno homosexuála zamestnať v škole, ktorá vôbec nepatrí do tohto storočia. V podvečer toho dňa sa začalo jedno z mála sprievodných podujatí tohtoročného FFI – diskusia na tému Dožijeme sa životných partnerstiev? (Starý vtip hovorí, že my nie, ale naše deti hádam áno. Lenže vtip medzičasom prestal byť vtipom, lebo to, čo sa kedysi pokladalo za prakticky nemožné, je dnes realitou – rodiny s deťmi, ktorých základom je vzťah dvoch žien alebo mužov, reálne existujú.) A večer si „úchylovia“ oficiálne otvorili festival, nad ktorým prevzala záštitu prezidentka Zuzana Čaputová. A nielen to – vo štvrtý deň festivalu si prišla pozrieť britský film Supernova režiséra Harryho Macqueena, ktorý je aktuálne aj v bežnej distribúcii a je hereckým koncertom Colina Firtha a Stanleyho Tucciho v úlohách dlhoročných životných partnerov, ktorí sa musia vyrovnať s vážnym zdravotným problémom jedného z nich.

Zákon lásky – ako pre koho
S témou životných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia najviac rezonoval český dokument Zákon lásky režisérky Barbory Chalupovej Zakonlasky resize(spoluautorky mimoriadne úspešného dokumentu V sieti). V Česku sú v tejto otázke podstatne ďalej, keďže registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia tam majú legislatívne upravené už 15 rokov. Aj preto je prekvapujúce, že požiadavka manželstva pre všetkých, teda aj pre rovnakopohlavné páry, tam vzbudzuje rovnaké (politické) vášne ako pred dvoma desaťročiami požiadavka registrovaných partnerstiev. Aj v Česku majú neúnavných dúhových aktivistov (v tomto prípade hnutie Jsme fér a jeho lídra Czeslawa Waleka), ktorým znepríjemňuje život Aliance pro rodinu (pochopiteľne, s tými „najlepšími“ kresťanskými úmyslami) a ktorí si musia či už pri verejnom vypočutí, alebo pri rokovaní v Poslaneckej snemovni vypočuť hromadu nezmyselných výrokov od jednoducho nevedomých cez primitívne až po vyslovene nenávistné. Toto všetko sa režisérka snaží objektívne sledovať od roku 2018 až do jari 2021, keď rôzne odklady a obštrukcie spôsobia, že po niekoľkoročnom úsilí bude po nových voľbách v Česku nutné začať celý proces odznova. Situácia je o to absurdnejšia, že podľa prieskumov verejnej mienky praje manželstvám pre všetkých 75 percent verejnosti, no politici to nie sú ochotní akceptovať a pretaviť do svojich rozhodnutí, hoci táto otázka sa v Česku reálne týka približne jedného milióna obyvateľov. Alibizmus senátorov sa prejaví napokon aj v tom, že posunú do druhého čítania tak návrh zákona o manželstvách pre všetkých, ako aj návrh na definovanie manželstva ako zväzku muža a ženy v ústave (ako je už realitou na Slovensku). Zákon lásky sa nepozerá ľahko, a hoci zachytáva výlučne českú realitu, má veľkú výpovednú hodnotu aj vo vzťahu k Slovensku. Vďaka distribučnej spoločnosti Film Expanded vstupuje tento film aj do bežnej distribúcie.

Český film Zákon lásky bol zaradený do sekcie Súčasný film, kým sekcia Teplé Česko-Slovensko bola obsadená skromne. Slovensko v nej Playdurizm resizereprezentoval len starší film Pozemský nepokoj režiséra Eduarda Grečnera, nakrútený podľa literárnej predlohy D. H. Lawrencea, v ktorom dvojicu spolu žijúcich žien stvárnili Marta Sládečková a Jana Nagyová. Naopak, českú produkciu reprezentoval pomerne „čerstvý“ film Playdurizm (2020), pri ktorom však vo všetkých hlavných profesiách nachádzame cudzokrajne znejúce mená. Ide o fantasy horor s príchuťou čiernej komédie, v ktorom sa mladík Demir (hrá ho Gem Deger, Turek žijúci v Prahe, ktorý je aj autorom námetu, spoluscenáristom a režisérom tohto filmu) prebudí v cudzom byte a vôbec si nepamätá, kedy a ako sa tam dostal. V byte býva tridsiatnik Andrew, hviezda televíznych seriálov, jeho priateľka Drew a ich svinka ako domáci miláčik. Nasleduje rad bizarných udalostí, počas ktorých sa Demir snaží spomenúť si, čo sa udialo – záblesky spomienok smerujú do zvláštnej videopožičovne, ktorú prevádzkujú dvaja zvláštni chlapíci. A svoju rolu v tom všetkom zohráva Demirov homoerotický obdiv k Andrewovi a k maliarovi Francisovi Baconovi, ktorého dielom sa zaoberá... Tento svojrázny artsploatačný film sa s úspechom uvádza na festivaloch fantasy i queer filmov a ako nočné predstavenie bol aj príjemným osviežením FFI. Teda ako pre koho...

Keď muž stretne muža
Pravdaže, väčšina filmov, zaradených do sekcie Súčasný film, bola konvenčnejšia a stráviteľnejšia pre bežného diváka. Priaznivcov izraelského režiséra Eytana Foxa, ktorí mali už v minulosti možnosť vidieť na FFI viacero jeho filmov (Yossi & Jagger, Yossi, Bublina), určite potešil jeho Podnajomnik resizenajnovší Podnájomník. Z New Yorku prichádza do Tel Avivu postarší novinár a spisovateľ Michael, aby naplnil svoju rubriku v The New York Times a zachytil v priebehu piatich dní atmosféru mesta. Bývať má v byte mladého študenta filmu Tomera, ktorý sa má zatiaľ odsťahovať. Počiatočný zmätok – Tomer, ktorý nakrúcal s priateľmi študentský film, už dve noci poriadne nespal, popletie si dni a Michaela ešte nečaká – vyústi do situácie (pravda, Michael k nej rád prispeje), keď Tomer napokon zostane v byte spolu s Michaelom a stane sa jeho sprievodcom po menej známych zákutiach mesta. Dvoch mužov rozdielnych generácií spája nielen intelekt, ale aj homosexuálna orientácia, no na druhej strane sú aj dosť rozdielni: Michael má doma partnera, ktorý by chcel mať dieťa (v tom nie sú s Michaelom zajedno), Tomer si užíva život plnými dúškami a zo vzťahov si ťažkú hlavu nerobí: výpovedná je scéna, keď Tomer pozve „do trojky“ neznámeho mladíka z mobilnej aplikácie, no Michael sa napokon na ich intímnych hrách nezúčastní. Na druhej strane však podľahne zvodom príťažlivého Tomera večer pred odchodom z Izraela, a hoci sa ich zblíženie odohrá v posteli, ide skôr o pocit akejsi spolupatričnosti a súzvuk duší, než o sex ako taký. Obaja muži budú po tomto stretnutí zrejme trochu iní, než boli predtým, v niečom múdrejší a rozvážnejší.

Motív stretnutia dvoch ľudí s rozdielnym temperamentom a odlišným názorovým svetom sa vyskytuje aj v nemeckom filme Keď chlapec stretol chlapca (r. Daniel Sanchez Lopez), ktorý svojím názvom i menom hlavného hrdinu odkazuje na dnes už klasickú romantickú komédiu Kedchlapecstretol resizeKeď Harry stretol Sally. Harry je v tomto prípade mladý berlínsky tanečník, ktorý sa na diskotéke stretne s americkým čiernym mladíkom Johannesom – ten je, ako sa ukáže, lekár. Johannesovi zostáva pätnásť hodín do odletu a dvaja mladí muži ich strávia potĺkaním po meste a rozhovormi o živote. Pravdupovediac, tento film, pripomínajúci americký mumblecore, je chvíľami až otravný: takmer po celý čas sledujeme v dlhých „neučesaných“ záberoch kráčajúci či sediacu dvojicu a jej dialógy. Na druhej strane, bez zaujímavosti nie je postupné rozkrývanie charakterov oboch postáv. Kým Johannes vyhľadáva náhodné známosti na jednu noc (vraj keby to nerobil práve tak, nemal by sex vôbec), Harry žije so svojím priateľom Klausom, ktorý je za otvorený vzťah: problémom je, že je otvorený len pre Klausa, kým Harry netúži túto otvorenosť reálne využívať, ale toleruje ju u Klausa z obavy, aby nezostal sám. Podobne ako v Podnájomníkovi aj tu strávia napokon dvaja protagonisti pár intímnych chvíľ pred Johannesovým odletom v Harryho posteli, čo možno trochu zmení ich optiku nazerania na svet a vzťahy. Hoci v Harryho prípade skôr nie – posledný záber filmu je replikou prvého, oba zachytávajú banálny úkon umývania zubov vo dvojici.

Vieme sa poučiť z histórie?
Dva z uvádzaných filmov načreli aj do „veľkej“ histórie – teda v miere, v akej táto história vplývala na osudy LGBT ľudí. Nemecko-rakúsky film s ironizujúcim názvom Veľká sloboda (r. Sebastian Meise) je inšpirovaný neslávne známym paragrafom 175, podľa ktorého bol v Nemecku Velkasloboda resizetrestným činom akýkoľvek, aj konsenzuálny sexuálny styk medzi osobami rovnakého pohlavia, a to (v pozmenenej podobe) až do roku 1994 (!). Hlavnou postavou je Hans, ktorý ako homosexuál strávi štrnásť mesiacov v koncentračnom tábore, aby si po skončení vojny musel ešte odsedieť zvyšok trestu za homosexuálny styk. S touto postavou sa stretávame – vždy vo väzení – ešte v dvoch ďalších časových rovinách: v päťdesiatych rokoch (keď v rovnakom väzení spácha samovraždu skokom zo strechy jeho milenec) a v šesťdesiatych rokoch (keď Hans urobí falošné priznanie, aby uchránil pred trestom svojho milenca, ktorý je učiteľom a povesť homosexuála by mu úplne zničila život). Vo väzení sa Hans opakovane stretáva so spoluväzňom Viktorom, ktorý si odpykáva dlhodobý trest za vraždu zo žiarlivosti – ich vzťah sa vyvíja od dôrazného odmietania a varovania „ak sa ma dotkneš, zabijem ťa“ až po vznik akejsi „náhradnej“ lásky, určitého spoločného puta, ktorého stratu Hans nedokáže zniesť, keď ho v roku 1969 po čiastočnej úprave paragrafu 175 z väzenia prepustia. Podobne ako Supernovu aj tento film možno nazvať hereckým koncertom – v tomto prípade Franza Rogowského a Georga Friedricha.

V inom geografickom, politickom a časovom kontexte sa odohráva film Ohnivák (r. Peeter Rebane), nakrútený v koprodukcii Estónska a Spojeného kráľovstva. Jeho dej sa začína v roku 1977 na sovietskej vojenskej leteckej základni, kam prichádza nový pilot, mladý poručík Ohnivak resizeRoman, ktorý nadviaže intímny vzťah s vojakom základnej služby Sergejom. Pravda, ich láska trvá len dovtedy, kým o nej nezačnú v náznakoch rozprávať Romanovi velitelia: Roman dobre vie, že vo svojom postavení si niečo také jednoducho nemôže dovoliť, a vzťah so Sergejom zo dňa na deň ukončí. Dej sa potom odohráva v dvoch časových skokoch, keď je Sergej študentom herectva a Roman sa medzičasom oženil s kolegyňou Lujzou, s ktorou mal predtým istý druh vzťahu aj Sergej. Dvaja muži sa po rokoch opäť stretávajú a nasleduje typický dejový prvok: kým radikálny Sergej chce pevný vzťah a spolunažívanie, opatrný Roman predovšetkým chráni svoju rodinu. A to sa nemôže skončiť dobre... Ide o príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami (podľa záverečnej informácie zomrel Sergej Fetisov v roku 2017), bezpochyby silný a hodný pozornosti; škoda len, že ho tvorcovia zobrazili s prílišnou sentimentalitou a pátosom – a rušivo pôsobí v takom typicky ruskom príbehu angličtina v dialógoch. Na druhej strane treba oceniť, že tvorcovia ho poňali ako príspevok ku kritike putinovského Ruska, kde bola síce homosexualita v roku 1993 zbavená trestnosti, no o dve desaťročia bol prijatý nezmyselný zákon zakazujúci jej „propagáciu“.

Aj (trans)dámy majú svoje vzťahy
Publikum FFI sa zväčša delí na prívržencov „pánskej“ a „dámskej“ podsekcie, čomu zodpovedá aj rozvrhnutie programu, takže ťažko stíhať ZamilovanaAnais resizeobe. Francúzsky film Zamilovaná Anaïs (r. Charline Bourgeois-Tacquet) rozpráva o peripetiách tridsaťročnej ženy, ktorá sa rozíde s priateľom, aby nadviazala vzťah s podstatne starším mužom a napokon podľahla ženskej príťažlivosti partnerky tohto muža. V talianskom filme Prekliata jar (názov je inšpirovaný známym dobovým hitom Maledetta primavera, ktorý v ňom aj výdatne zaznieva; r. Elisa Amoruso) sa mladučká Laura vo svojej novej škole zbližuje s problémovou spolužiačkou, čím si kompenzuje nedostatok stability a pohody vo svojej rodine. Tieto snímky nás veľmi nepresvedčili, čo platí aj o tínedžerskej komédii Alice (r. Gil Baroni), ktorej transrodová hlavná hrdinka zápasí s novým prostredím, na ktoré nie je zvyknutá; domnievame sa, že film tohto typu na festival kvalít FFI vari ani nepatrí, aj keď bol zasa jedným z mála reprezentujúcich transrodovú tematiku – spolu s otváracím francúzskym filmom Miss, r. Ruben Alves, o mladíkovi, ktorý sa zúčastní na ženskej súťaži krásy, a s mimoriadne Amonit resizekvalitným americkým dokumentom P. S.: Po prečítaní spáliť (r. Michael Seligman, Jennifer Tiexiera), ktorý filmársky vynachádzavým spôsobom oživuje svet tzv. drag queens v New Yorku päťdesiatych rokov minulého storočia. Vrcholom „dámskej“ časti programu bol však bezpochyby Amonit, druhý film režiséra Francisa Leeho, ktorý po drsnej mužskej romanci Na konci sveta siahol po príbehu zo štyridsiatych rokov 19. storočia, rozprávajúcom o vzťahu medzi emancipovanou paleontologičkou (Kate Winslet), oddanou svojej práci, a vydatou ženou (Saoirse Ronan), v ktorej dome sa ubytuje. A bezpochyby aj Benedetta holandského režiséra Paula Verhoevena, uvedená v tohtoročnej súťaži v Cannes, erotická dráma zo ženského kláštora, odohrávajúca sa v 17. storočí v Toskánsku – do kín ju u nás prinesie ASFK.

Coming-out je out (?)
Aj program tohtoročného FFI bol svedectvom toho, že tzv. comingoutové filmy, teda príbehy o „riešení“ odlišnej sexuálnej orientácie, už Cikada resizenepredstavujú v tejto tematike podstatný prúd (na rozdiel od problémov tínedžerov v britskom filme Nádherná vec, r. Hettie MacDonald, z roku 1996, zaradenom do sekcie Classics, kde je coming-out podstatným motívom príbehu). O istý coming-out ide aj v americkom filme Cikáda (r. Matthew Fifer, Kieran Mulcare), v ktorom nadviažu vzťah bisexuál Ben a černoch Sam: kým Sam zatiaľ nepovedal o svojej sexuálnej orientácii svojmu otcovi, s ktorým má inak dobrý vzťah, Ben skrýva ešte ťaživejšie tajomstvo – o tom, ako ho v detstve sexuálne zneužíval otčim. Dva záverečné obrazy filmu však ukazujú práve odhodlanie oboch mladých mužov zveriť sa s týmito tajomstvami svojim najbližším.

Na záver sme si nechali film, v ktorom coming-out nielenže nie je out, ale je prakticky úplne nemysliteľný: rumunský film Pole vlčích makov (r. Eugen Jebeleanu). Jeho protagonistom je bukureštský žandár, ktorého v úvodnom obraze vidíme v jeho byte – na návštevu k nemu zo zahraničia prišiel jeho moslimský Polevlcichmakov resizepriateľ. Lenže Cristi musí čoskoro do služby – jeho jednotku vyšlú na zásah v kine, kde došlo ku konfliktu: skupina homofóbnych kresťanských aktivistov prerušila premietanie, lebo sa údajne premietal „obscénny“ film, v ktorom mali medzi sebou sex dve ženy. Polícia je dosť bezradná – na jednej strane akoby policajti chápali podstatu protestu, na druhej strane sú diváci, ktorí si zaplatili lístok a chcú vidieť film, na ktorý prišli – a vlastne nedokáže urobiť viac, ako dať vyprázdniť kino. A uprostred tejto mely sa v mačistickom prostredí ozbrojenej jednotky ocitne Cristi ako gej, ktorý svoju orientáciu, pochopiteľne, starostlivo tají. A keď sa naňho obráti muž, s ktorým v minulosti prežil nejaké erotické dobrodružstvo, radšej ho fyzicky napadne, len aby nič nevyšlo najavo, ba dokonca ho krivo obviní z obscénnosti. Dej filmu sa odohrá v niekoľkých dlhých obrazoch a akoby nesmeroval odnikiaľ nikam – pritom však majstrovsky zachytáva dusivú atmosféru, v ktorej musí Cristi so svojím tajomstvom existovať, a za ňou tušíme atmosféru celej postkomunistickej spoločnosti, v ktorej otázky humanity a ľudských práv nie sú na prvom mieste. Tento film mal zo všetkých najvýraznejší presah od osobného k spoločenskému a politickému: predsa len je rozdiel čeliť obavám z reakcie rodičov alebo najlepšieho kamaráta a čeliť situácii v spoločnosti s výrazne nepriateľským postojom k sexuálnym menšinám. V kontexte rokovania nášho parlamentu, spomenutého v úvode, má Pole vlčích makov nesmiernu výpovednú silu a je bezpochyby maximálne aktuálne aj v našich podmienkach.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.