Verdikt poroty 61. medzinárodného filmového festivalu v Berlíne nepriniesol žiadne prekvapenia a zodpovedal priebežnému bodovaniu kritikov. Zvíťazil iránsky film Nader a Simin, odlúčenie, tesne nasledovaný maďarskou snímkou Turínsky kôň. Hoci slávnostné vyhlásenie výsledkov 61. MFF v Berlíne sa uskutočnilo už v sobotu, Berlinale ešte v nedeľu pokračovalo tradičným dňom, zvaným Berlinale Tag. Berlínčania mali príležitosť za zvýhodnené vstupné vidieť vo festivalových kinách vrátane Berlinale Palastu výber najzaujímavejších diel. Informácie o návštevnosti, pošte predstavení či o predaných vstupenkách za celý 61. medzinárodný filmový festival v Berlíne budú prístupné až neskôr. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že tohtoročný festival prilákal viac divákov, profesionálov i novinárov ako vlani.

Rozvod berie všetko

Jednoznačným víťazom 61. medzinárodného filmového festivalu v Berlíne sa stal piaty film 39-ročného iránskeho scenáristu a režiséra Asghara Farhadiho, dráma nazvaná Jodaeiye Nader az Simin (Nader a Simin, odlúčenie). Medzinárodná porota pod vedením Isabelly Rossellini, v ktorej in absentia zasadal aj väznený iránsky filmár Džafar Panahi, udelila Farhadiho dielu Zlatého medveďa za najlepší film, Strieborného medveďa za najlepšie ženské výkony a Strieborného medveďa za najlepšie mužské výkony celého hereckého obsadenia. Dráma si z Berlína odnáša aj Cenu ekumenickej poroty a Cenu čitateľov denníka Berliner Morgenpost.

Farhadi už pred dvomi rokmi získal Strieborného medveďa za réžiu drámy Darbareye Elly o dôležitosti cti, dôstojnosti a morálky v moslimskej spoločnosti. Aj tohto roku ocenená snímka sa zaoberá podobnými témami zodpovednosti, trestu a viny. „Nápad som dostal v čase, keď som v Berlíne pracoval na scenári úplne iného filmu,“ priznal sa režisér. „Jedného večera som cez okno z domu naproti začul melódiu iránskej piesne a to vo mne spustilo celú záplavu myšlienok, pocitov i predstáv. Nedokázal som sa ich zbaviť. Musel som akceptovať, že všetko odložím a nakrútim práve príbeh rozvedených manželov Nadera a Simin.“ Režisér do role potomka rozvedenej dvojice obsadil vlastnú dcéru Sarinu. O práci s hercami nám povedal: „Výber a príprava hercov mi spravidla zaberá veľa času. Herec podľa mňa nemusí presne pochopiť a precítiť obsah či zmysel celého filmu, ale musí čo najviac zodpovedať mojej predstave o stvárňovanej postave, musí dokoázať presvedčivo vykresliť zamýšľaný charakter a naštudovať si ho tak, aby keď začneme nakrúcať, zmeny a improvizácie boli už len minimálne.“

Nietzscheho kôň

Pred dvomi rokmi si maďarskí filmári z Berlína odniesli Strieborného medveďa za zvukový design baladickej psychologickej drámy Katalin Varga. Teraz Grand Prix poroty – Strieborného medveďa ale aj cenu medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI udelili maďarskému režisérovi Bélovi Tarrovi za multikoprodukčnú snímku Turínsky kôň, ktorá osobitým, obrazovo i zvukovo nezabudnuteľným spôsobom vytvára nietzscheovskú predstavu konca sveta. Ako tvrdí 56-ročný maďarský filmár, ktorý už na Berlinale získal ocenenia za snímky Sátántangó (1994) a Werckmeister harmóniák (2000), Turínsky kôň je jeho posledný film. Na scenári spolupracoval od roku 2006 s dlhoročným partnerom Lászlóm Krasznahorkaiom. „Roku 1889 sa v Turíne Friedrich Nietzsche snažil ochrániť pred týraním ťažného koňa. Pri tom skolaboval a zošalel. Náš film hľadá odpoveď na otázku, čo sa stalo s tým koňom,“ povedal Tarr. „Zobrazuje smrteľnosť, hlbokú bolesť, ktorú cítime my všetci, odsúdení na trest smrti.“ Dvaapolhodinové čiernobiele dielo, zostavené s dlhých statických záberov, v ktorých účinkuje len hŕstka hercov, je svojráznou filozofickou úvahou s denervujúcou hudbou a monotónnymi zvukmi.

...a tí ďalší

Hoci scenár, réžiu ani herecké výkony nemožno spochybniť, kvalitné a kritikou i divákmi vysoko cenené snímky ako skvele obsadený americký Margin Call, podarený britský režijný debut Ralpha Fiennesa Coriolanus či vôbec prvý 3D film v súťaži Berlinale – francúzske animované Rozprávky noci porota vôbec nevzala na vedomie. Je síce pravda, že pri minimálnom počte súťažných filmov nemali niektoré diela v súťaži čo hľadať (The Future americkej režisérky Mirandy July, Yelling to the Sky Američanky Victorie Mahoney, rusko-ukrajinsko-nemecká dráma V subbotu či argentínsko-uruguaysko nemecký Un mundo misterioso by zapadli aj v sprievodných prehliadkach Panorama a Forum). Spolu s trojicou ocenení pre Nader a Simin to vyvoláva dojem, že na Berlinale sa opäť raz rozhodovalo aj podľa iných než filmových kritérií.

Držiteľom Strieborného medveďa za kameru sa stal Poliak Wojciech Staron za svoj prínos do mexicko-francúzsko-poľsko-nemeckej drámy Cena, vizuálne silného autobiografického príbehu scenáristky a režisérky Pauly Markovitch o mrzačení detských duší spoločensky a politicky podmienenými klamstvami. Porota odmenila Strieborným medveďom aj Barbaru Enriquez za výpravu toho istého filmu, ktorý sa tak stal druhým najlepšie hodnoteným.

Najlepším režisérom tohtoročného Berlinale sa stal domáci filmár Ulrich Köhler, tvorca psychologickej drámy Spavá nemoc (foto) o nemeckom lekárovi v Kamerune, ktorý rokmi pôsobenia v teréne ako humanitárny pracovník prišiel nielen o lásku svojich blízkych, o rodinu, ale i o potrebnú citlivosť, empatiu a spreneveril sa zmyslu lekárskeho povolania.

Prehliadka Panorama je síce nesúťažná, no diváci svojím hlasovaním rozhodujú o Cene publika. V kategórii hraných filmov ju tohto roku získala španielsko-francúzsko-mexická dráma Tambiénn la lluvia (Even The Rain – Aj dážď), režisérky Icíar Bollaín o štábe, nakrúcajúcom v Bolívii veľkofilm s tému Krištofa Kolumba a zotročovania Indiánov. Práce preruší protest miestnych obyvateľov, z ktorých mnohí na filmovaní pôsobia ako komparz, proti privatizácii vodných zdrojov. Keď protesty prerastú do nepokojov, prejavia sa skutočné charaktery filmárov.

A čo my?

Slovenská režisérka Zuzana Liová sa česko-slovenským projektom Dom, uvedeným v prehliadke Forum, mohla uchádzať o cenu za najlepší prvý hraný film, ale – hoci medzinárodná kritika prijala jej Dom s veľkým pochopením a pochvalou – porota ocenenie za najlepší debut festivalu udelila indiánskemu filmárovi z USA Andrewovi Okpeaha MacLeanovi za snímku Na ľade, ocenenú aj Kryštálovým medveďom za najlepší film pre mládež. Zlatého i Strieborného medveďa v kategórii krátkych filmov dostali kórejské diela. Česko-slovenský celovečerný dokument Eriky Hníkovej Nesvadbovo (foto) sa napokon môže tešiť aspoň z Ceny čitateľov denníka Tagesspiel.

Foto: Berlinale