O tom, že sa v dnešnej dobe horory tešia popularite, môže svedčiť nielen ich dobrá návštevnosť a (čo je dôležitejšie) návratnosť financií, ale aj skutočnosť, že v príleve rôznorodých kino-noviniek sa vždy nájde čosi aj pre milovníkov tohto strach naháňajúceho žánra. Veľké množstvo hororov v kinosálach však utvrdzuje diváka v tom, že len máloktorý horor dnes prichádza s originálnou témou či novátorským prevedením. Už po tom, čo mali diváci možnosť vidieť trailer k novému filmu novozélandského režiséra Gerarda Johnstona, bolo zrejmé, že M3GAN nebude ťažiť z originálneho a neošúchaného nápadu a predostrie pred nás ďalšiu z vraždiacich hračiek a la Chucky. Ostávalo však dúfať, že film prinesie do technologického podžánra čosi nové, čosi s potenciálom zaujať aj predstaviteľov mladšej generácie, a treba povedať, že sa mu aj z veľkej časti podarilo.

Píše sa rok 1830 a vojenská akadémia Spojených štátov West Point má kvôli pochybovačnému vplyvu niektorých washingtonských senátorov len krôčik z svojmu zatvoreniu. Situácií veľmi nepraje ani nájdenie jedného z kadetov zaveseného na strome so slučkou na krku. Obhliadka tela koronerom Dr. Danielom Marquisom (Toby Jones) totiž možnosť samovraždy veľmi rýchlo spochybní. Navyše obeti po udusení niekto chirurgicky presnými rezmi odstránil srdce. Na vyriešenie prípadu je povolaný bývalý detektív Augustus Landor (Christian Bale), vdovec osamelo žijúci po údajnom zmiznutí jeho vlastnej dcéry v chate blízkeho Hudson Valley. Ten nachádza medzi kadetmi svojrázneho spojenca, hoci výstredné vystupovanie mladíka nabáda skôr k pripísaniu ho na zoznam podozrivých. Volá sa Edgar Allan Poe (skvelý Harry Melling) a tvrdí, že hľadaný vrah je zrejme básnikom...

Dziga Vertov (Denis Arkadevič Kaufman) patril spoločne s režisérmi Sergejom Ejzenštejnom, Vševolodom Pudovkinom alebo Alexandrom Dovženkom k vrcholným predstaviteľom tzv. Sovietskej montážnej školy 20. rokov minulého storočia. Išlo o relatívne divácky najprístupnejší avantgardný, respektíve experimentálny kinematografický smer, pretože jeho primárnou úlohou bolo šíriť ideológiu komunistickej strany. Táto ideológia obsahovala, aspoň navonok, rovnú spoločnosť, či zamestnanosť pre všetkých občanov. Za všetko hovorí aj Leninov výrok o tom, že film je najdôležitejšie umenie. Podobne, ako jeho kolegovia, po odoznení popularity tohto hnutia a nástupe socialistického realizmu od tridsiatych rokov musel svoje experimentálne prvky výraznejšie obmedziť. V roku 1919 vydal dôležitý manifest sovietskej montážnej školy s názvom Kino oko, v ktorom odmietal hercov, naratívne zápletky, zásahy štúdií a vyzdvihoval poctivosť dokumentu.

Na 80. ročníku Zlatých glóbusov zvíťazil v kedegórii dráma film Stevena Spielberga Fabelmanovci a najlepšou komédiou sa stal film The Banshees of Inisherin, raz prekladaný ako Duchovia Inisherinu inokedy zasa Víly Inisherinu. Vyberte si.. Ceny sa tento rok odovzdávala v hoteli Beverly Hiltom v Los Angeles. Moderátorom večera bol stand-up komik Jerrod Carmichael.

Britský režisér Guy Ritchie zaujal na prelome milénií vtipnými, ale i drsnými kriminálnymi filmami, ktoré boli v slovenskej distribúcii uvádzané pod názvami Zbaľ prachy a vypadni a Podfu(c)k. Napriek nešťastným prekladom však zostali tieto filmy aj v našich končinách obľúbenými kultovkami, pričom Ritchie sa postupne preorientoval k akčnejším žánrom a ponúkol modernú verziu príbehov Sherlocka Holmesa či akčný špionážny film Krycie meno U.N.C.L.E. Pod kategóriu akčného špionážneho filmu s odľahčenými komickými momentami by sme mohli zaradiť aj jeho najnovší počin Fortunova hra, v ktorej siahol Ritchie opäť po svojom obľúbenom hercovi Jasonovi Stathamovi. Ten vo filme predstavuje typ drsného, ale i vynachádzavého Orsona Fortunu, akéhosi priamočiarejšieho Jamesa Bonda, ktorý sa však na rozdiel od svojho kolegu nepúšťa do milostných románikov ani nepadá do náručí nebezpečných žien. Zdá sa, že pri svojom plnom nasadení nemá na podobné záležitosti čas.