Kto mi ide po krku (Those Who Wish Me Dead)
Keď sa forenzný účtovník Owen Casserly (Jake Weber) dozvie, že jeho zamestnávateľ nešťastne zahynul vo vlastnom dome pri údajnom výbuchu plynu, rozhodne sa konať. Aj s malým synom Connorom (Finn Little) sa dávajú na útek v presvedčení, že spomínaná nehoda vôbec nemusela byť nehodou a ďalším cieľom pre tiež otcovsko-synovskú dvojicu nájomných vrahov Jacka (Aidan Gillen) a Patricka (Nicholas Hoult) Blackwellovcov môžu byť oni sami. Dôvod? No predsa dôkazy proti Arthurovi Phillipovi (Tyler Perry), šéfovi organizovanej skupiny, ktoré Owen našiel a rozhodne sa ich nemieni len tak vzdať, kým ho pred súdom neusvedčia.
Všetko pre syna (Hammer)
O láske vo všeobecnosti platí, že je slepá. V milostných vzťahoch sa ale ružové okuliare snímajú z očí pomerne skoro, čo sa týka tej rodičovskej, tam môže byť situácia podstatne zložitejšia. Vlastná krv je vlastná krv a iba málokedy počujeme, že by sa matka či otec vzdal svojho dieťaťa na základe racionálnej úvahy. Ide zároveň aj o ústrednú tému kanadskej snímky Všetko pre syna stojacej na pomedzí rodinnej drámy a akčnej gangsterky.
Tiché miesto: Časť II (A Quiet Place: Part II)
Niečo pred vyše rokom sa rozhostilo v našich kinách kvôli pandémii koronavírusu ticho. Veľký návrat do kín paradoxne taktiež sprevádza ticho. Tentokrát však nejde o metaforu, pretože vo fiktívnom svete, kde nás napadli zákerní mimozemšťania, je jedinou zárukou prežitia mlčanie a okrem toho sa nevypláca spôsobiť akýkoľvek, čo i len menší hluk. Mimozemšťania sú síce slepí a zrejme necítia ani žiaden pach, sluch však majú vyvinutý lepšie ako akékoľvek pozemské zviera. Rozhodne sa vyplatí po nešťastnom našliapnutí na klinec nezačať vrieskať od bolesti, čo pred troma rokmi zistila Evelyn Abottová (Emily Blunt), matka troch detí a oddaná manželka muža menom Lee (John Krasinski).
Smolný pich alebo hlúpe porno (Babardeala cu bucluc sau porno balamuc)
Filmovými obrazmi posttotalitného sveta prispeli do historickej pamäti všetky postihnuté krajiny, každá podľa aktuálneho stavu spoločnosti a kultúrnych axióm, tradícií, pevne usadených vo vedomí ich nositeľov. Účastnili sme sa príbehov vinných i nevinných obetí komunistických režimov a zdieľali sme svedectvá o nástupe kapitalizmu v jeho divokých, polodivokých i relatívne civilizovaných formách. Snahy prispôsobiť sa čo najrýchlejšie novým poriadkom a dobehnúť usilovne všetko, čo podľa predstáv kandidátov na život v nových časoch súviselo s ich novým statusom, vytvorili čosi, čo by sa pracovne dalo nazvať civilizačným skratom. Generoval tak najrôznejšie poetiky grotesiek, paródií, satirických i absurdných drám. Najviditeľnejším zrkadlom doby sa stala politika, so zástupom bizarných postavičiek v najrôznejších kostýmoch, od mocných patriarchov, sľubujúcich za zvolenie spásu a všeobecný blahobyt, až po vševedúcich podnikateľov s receptami na to isté.
O nekonečnosti (Om det oändliga /About Endlessness)
Jedna epizóda strieda druhu, nasledujú po sebe bez toho, aby ich čokoľvek spájalo, no dva prípady sú výnimkou, aby popredný švédsky režisér Roy Andersson mohol zdôraznil ich dôležitosť, všednosť či banalitu. O veciach, krásnych, škaredých, nič nehovoriacich a predsa v konečnom dôsledku dôležitých, hovorí jeho film O nekonečnosti. Hneď na úvod sa žiada upozorniť, že je to dielo výlučne pre diváka ochotného nad filmom sa aj zamyslieť, teda snímka určená len pre diváka klubových filmov.