Mať dobrý plán na tímovú lúpež očividne nestačí. Samozrejme, že počítal s tým, že by sa im v miestnosti na počítanie peňazí všetkých tých gamblerov, čo si na dnešnom dostihu stavili na svojho favorita, mohlo niečo zvrtnúť. Toho zamestnanca, čo sa aj s rodinou rozhodol bez vstupného vplížiť dnu zadným vchodom a zrazu si zmyslel, že sa so zbraňou v ruke zahrá na hrdinu, Parker (Mark Wahlberg) zneškodnil takmer ihneď – aj s vtipne podaným peňažným odškodnením pre manželku, aby policajtom veľa neprezradila. Skutočne absentujúcou možnosťou, na ktorú vždy pozabudne, je zvrat v dôvere, aký môže nastať po prípadnom lúpežnom úspechu pri následnej deľbe koristi. Pár jednorazových spojencov pre momentálny džob je totiž behom mihnutia oka násilne odstránených, jeho dobrý kamarát Philly Webb (Thomas Jane) tiež má smolu a on sám postrelený, či poriadne preplieskaný tajuplnou Zen (RosaSalazar), len tak-tak unikne pádom do blízkej rieky. Dievčina pri svojom náhlom rozhodnutí všetkých zradiť síce argumentovala, že koná v snahe „o vyššie dobro“, teraz si však môže istá, že ten jeden preživší z jej útoku ju dlho na žive nenechá, už len preto, aby si získal späť otrasenú reputáciu. Obzvlášť po tom, čo sa mu za adekvátne dovŕšenie pomsty ešte prihovorí vdova po Phillym Grace (Gretchen Mol)...

Ako tomu už v Parkerovej verzií podsvetia býva, zločinci obvykle nekradnú len pre vlastné obohatenie. Niekedy ich k činom dovedú dlhy, inokedy potrebujú financie, aby sa mohli popočiatočnom vklade oficiálne stať členmi väčšieho organizovaného celku alebo – a to je aj prípad Zen, aby mali na to uskutočniť ešte ambicióznejší lúpežný plán. Po chvíľke totiž Parker za pomoci ďalšieho ostrieľaného kamaráta Grofielda (skvelý LaKeith Stanfield) zistí, že Zen bola členom eskadry smrti v jej domovskej, nemenovanej latinskoamerickej krajine. Keď Grofield práve s nejakým tímom nekradne, hrá a riadi experimentálne divadlo s neveľmi úspešnou ostatnou sezónou. Podľa všetkého má byť v OSN vystavený poklad z akéhosi vraku lode patriaci práve ľudu Zeninej domovskej krajiny. Ich skorumpovaný prezident si najal zločinecký syndikát Outfit na krádež, aby poklad nenápadne predal zberateľovi umenia a historických artefaktov, čo je ochotný zaplatiť celú jednu miliardu. Keďže však samotný Parker má nevybavené účty so spomínaným syndikátom a mužom na jeho čele Lozinim (Tony Shalhoub) – dokonca mu podľa dohody bránia vôbec vstúpiť do New Yorku – začne uvažovať nad tým, že zradkyňu nezlikviduje hneď, ale až po ďalšej akcií. Tá ho aj s verným parťákom zoznámi so svojimi kamarátmi na čele s plukovníkom Ortizom (Hemky Madera), členom proti prezidentského odboja. Ich plán je nasledovný: počkať, kým Outfit ukradne poklad a potom okradnúť jeho zlodejov. Na pomoc sa k nim pridajú ešte svojrázni manželia Ed (Keegan-MichaelKey) a Brenda (Claire Lovering) Mackeyovci, ktorí pôsobia na prvý pohľad ako úplne normálny civilní pár, no v akcií si radi robia žarty z vystrašených rukojemníkov a večne pripitý šofér Stan Devers (Chai Hansen)...

Postava Parkera – dômyselnéhozločinca s nikdy nezverejneným krstným menom, ktorý používa násilie len v najnutnejších situáciách, na sebaobranu alebo v rámci rafinovanej pomsty, či aby si zachoval reputáciu medzi ostatnými v podsvetí po tom, čo ho niekto zradí (a to sa mu stáva pomerne dosť často), inak iniciátora množstva podvodníckych a lúpežných plánov v plánoch ďalších plánov – sa v rokoch 1962 až 2008 objavila vo vyše dvoch desiatkach „pulpových“ románov z pera Donalda E. Westlakea publikujúceho pod pseudonymom Richard Stark. Sympatického antagonistu nestrácajúceho čas zbytočným sentimentom si zatiaľ asi najštýlovejšie v rámci filmovej adaptácie prvej knihy zahral Lee Marvin v brilantnej noirovej krimi výrazne experimentujúcej s naratívnou formou takmer až podľa vzoru diel francúzskej novej vlny Bez okolkov (1967) režiséra Johna Boormana. O rok neskôr vo filme The Split režiséra Gordona Flemynga bez výraznejšej príbehovej nadväznosti v rámci niečoho, čo by bolo možné označiť za rozvíjajúcu sa filmovú sériu, titulnú postavu stvárnil Jim Brown. Čierna výprava (1973) Johna Flynna mu dala tvár Roberta Duvalla. V britskom Vražednom území (1983) Terryho Bedforda nadobudol črty Petera Coyoteho, aby v roku 1999 postavu tvorcovia opäť navrátili k jej úplným knižným počiatkom v režijnom debute Briana Helgelanda a filme Odplata s pamätným výkonom Mela Gibsona. Rok 2013 so sebou ešte „priviedol“ Neľútostného Parkera režiséra Taylora Hackforda so skôr jednovýrazovým Jasonom Stathamom, a teda z dekády na dekádu sa na postavu úplne nezabudlo.

Najnovšou pripomienkou jej existencie je snímka Špinavá hra scenáristu a režiséra Shanea Blacka – po prvý raz skôr originálny nový príbeh odkazujúci na kľúčové okamihy knižnej série v dômyselných odkazoch tvorcu, ktorý ich má načítané spredu odzadu. Vznikajúca tiež s prísľubom možných ďalších už skutočne na seba nadväzujúcich pokračovaní. Hoci Blackova záľuba v noirových detektívkach, knižnom braku a nesentimentálnych zločineckých postavách s drsným vystupovaním, replikami nešetriacimi suchým vtipom a nápaditými intrigánskymi plánmi je z jeho tvorby zjavná - najmä vo svojej režijnej filmografií má dva nespochybniteľné klenoty Kiss Kiss Bang Bang (2005) a Správnych chlapov (2016) s obdobným nádychom – jeho najnovší „prírastok“ za nimi citeľne v kvalitách zaostáva. A aj keď vo filme nie úplne všetko funguje tak, ako by mohlo, stále sa jedná o zaujímavé dielko – hoci neraz zaujímavé aj tým, čo sa v ňom nepodarilo. Blackov režijný rukopis aj nespochybniteľný scenáristický talent nad naratívnymi „chybičkami“ stále hrejivo vyčnievajú.

Scenár, na ktorom Shane Black spolupracoval s Chuckom Mondrym a Anthonym Bagarozzim, vystavuje titulného sympatického antihrdinu bežne zažívanej situácií ako z románov, tak ich predchádzajúcich filmových stvárnení. Divák vidí plány na lúpež, očakávaný priebeh lúpeže vrátane nečakaných komplikácií, prechodov na plán B, C, atď. Zvrat nasleduje ďalší, zápletka sa mnohými, príležitostne až absurdnými zmenami v dominancií niektorých postáv stane až prekombinovanou a dostaví sa tiež nevyhnutná pocitová inflácia. Čo však Blackov film zdobí, sú nenápadné skryté jednotlivosti, nové spôsoby oživenia kontaktných bitiek, prestreliek, naháňačiek nachádzané v známych prostrediach a situáciách akoby „medzi riadkami“. A rovnako tak je prítomný aj jeho charakteristický, podvratný humor. Bohužiaľ, ten nefunguje v rámci celej dĺžky filmu. Oživuje scény, keď film hrá na serióznu kriminálnu notu. V určitom momente ho ale tvorca preženie a vážne kriminálne zameranie sa zrazu predefinuje na zjavnú paródiu. Najväčším Blackovým režijným „prešľapom“ je, že sa jeho verzia parkerovských dobrodružstiev skoro až schizofrenicky nevie rozhodnúť, či má byť vo výsledku serióznou krimi odľahčenou správnou mierou humoru alebo parodickou bláznivosťou, ktorá v pár kľúčových momentoch až zamrazí ohrozenou životnosťou zrejme pre dej podstatných členov tímu a sem-tam až prehnanou prudkosťou zobrazených násilností. Neraz totiž niekto z obsadenia dostane po papuli, je zastrelený alebo dokonca zhodený zo strechy len preto, aby Shane Black na striebornom plátne „predviedol“ vizuálny gag alebo urobil ďalší zo svojich suchých vtipov.

Kamera Philippeho Rousselota sa drží charakteristickej estetiky Blackových kriminálok, užíva si vianočné kulisy v kontraste so zábermi ulíc vždy tak trochu pod palcom znepokojivo bezohľadných pešiakov podsvetia. Hudba Alana Silvestriho sa príjemne hodí k akcií aj humorným interakciách. Upúta však najmä jazzovo bluesovým melancholickým motívom, ktorý snáď postave Parkera zostane aj pre prípadnú následnú filmovú budúcnosť. Čo zamrzí, je použitie rušivých počítačových efektov popri scénach inak väčšinou praktickej akcie a kaskadérskych kúskov. Úvodná naháňačka na konských dostihoch je na dnešné pomery odfláknutá a ani neskôr v deji prítomná vlaková kolízia filmu veľa pozitívnych bodov nepridáva. Dokonca ani Mark Wahlberg v úlohe ikonického antihrdinu zrejme nebol tou najvhodnejšou castingovou voľbou (a je škoda, že v priebehu príprav a realizácie z role odstúpil Robert Downey Jr.). V blízkosti ostatných členov jeho zločinného tímu – najmä pokiaľ ide o LaKeitha Stanfielda alebo Rosy Salazar – ale divák predsa len môže zažiť nejakú tú príjemnú a zábavnú hodinku, dve, čo mu určite prídu vhod.

Špinavá hra (Play Dirty), USA, Austrália, 2025
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Shane Black
Predloha: Donald E. Westlake (kniha)
Scenár: Chuck Mondry, Anthony Bagarozzi
Kamera: Philippe Rousselot
Hudba: Alan Silvestri
Casting: Sarah Finn
Strih: Chris Lebenzon, Joel Negron
Zvuk: Christopher S. Aud, Aaron Glascock
Scénografia: Owen Paterson
Masky: Siân Richards
Kostýmy: Kym Barrett
Produkcia: Jules Daly, James W. Skotchdopole, Marc Toberoff
Hrajú: Mark Wahlberg, Lakeith Stanfield, Rosa Salazar, Keegan-Michael Key, Chukwudi Iwuji, Nat Wolff, Gretchen Mol, Thomas Jane, Tony Shalhoub, Hemky Madera, Alejandro Edda, Claire Lovering, Chai Hansen, Saskia Archer, Byron Coll, Kat Hoyos, Michelle Ang, Peta Wilson, Nick Russell, Yvonne Zima, Mark Cuban, Greg Hatton
Produkcia: Prime Video
Foto: ČSFD cz.