Nie je to na Netflix úplne typický titul a na podobné sa dá naraziť len náhodou, ale je dôležité ich registrovať a podľa možnosti i reflektovať. The Stringer, ako znie názov v origináli, je dokumentom o hľadaní pravého autora svetoznámej snímky z Vietnamskej vojny. Je na nej skupinka utekajúcich a plačúcich detí, v popredí nahé a popálené dievčatko. Fotografia dostala názov Napalm Girl a jej autorstvo sa dlho pripisovalo Nickovi Útovi, fotografovi agentúry Associated Press.

Stopovanie autora sledujeme prostredníctvom britského fotografa Garyho Knighta. Oslovil ho Carl Robinson, ktorý pracoval ako obrazový redaktor AP v Saigone. Keď sa 8.júna 1972 vrátil z obeda, videl na svojom stole fotky vrátane tej s Pan Thi Kim Phuc, ako znelo meno nahého, plačúceho dievčatka. Nechcel ju použiť, problémom bola „front nudity“, nahé detské tielko v médiách bolo už vtedy problémom. Vybral preto záber Nicka Úta, fotené zboku. Jeho šéf Horst Faas mu však prikázal vybrať údernejšiu fotku s utekajúcimi deťmi. Faas prikázal aj to, aby ju podpísal menom Nicka Úta. Ten za ňu po nejakom čase dostal Pullitzerovu cenu a cenu World Press Photo. Vidíme dokonca ako ju, aj s dospelou Pan predstavujú pápežovi Františkovi. Carl Robinson celú situáciu popisuje a tvrdí, že na staré kolená by chcel uviesť autorstvo slávnej fotky na pravú mieru. Meno autora fotografie ale nepozná.

Hľadanie trvalo od roku 2022 a nakoniec ho autori dokumentu našli. Nguyen Than Nghe bol fotografom, ktorý dostal základné školenie od americkej armády a pracoval ako rad ďalších vietnamských vojnových fotografov pre agentúry na dohodu. Dostávali za každý odovzdanú kazetu 10 dolárov. Ich autorstvo sa neriešilo. Mali pocit, že keď im agentúra zaplatila, fotografie im patrili. Nghe vedel, že autorom je on, ale nemohol to dokázať. Fotku síce mal, ale jeho manželka ju nahnevane spálila. Nemala rada, keď také obrázky nosil domov. Boli desivé. Starý pán, žijúci v USA, dostal po návšteve investigatívcov, do skupiny ktorej patrili i Fiona Turner a Terri Lichstein, infarkt a putoval do nemocnice.

Rekonštrukcia autorstva je zložitá. K najzaujímavejšej pasáži patrí práca francúzskej forenznej organizácie Index Investigations. Na mieste výbuchu bol i televízny štáb a pracovali teda i s filmovým materiálom. Museli rekonštruovať pohyb fotografov a sledovať Úta, kde sa v momente zachytenia bežiacich detí nachádzal. S použitím, dobových satelitných snímok a zostavenej makety je zrejmé, že zo vzdialenosti, v ktorej sa nachádzal, jednoducho scénu na fotografii vyfotiť nemohol. V ďalšej fáze sledujeme reakciu AP, ale aj vyjadrenie organizátorov súťaže World Press Photo.

Fotografia sa v 70. rokoch objavila aj v komunistickej tlači s jednoznačnou interpretáciou, ako dôkaz o zverstvách americkej armády vo Vietname. Faktom však je, že dedinku bombardovala juhovietnamská armáda, vtedajší spojenec USA v boji proti severu, ovládanom komunistami, omylom. O jeho okolnostiach sa síce nedozvieme viac, ale film prostredníctvom archívnych materiálov sprítomňuje dobový kontext zložitej vojny, ktorá pod tlakom celosvetovej kritiky mierových aktivistov, vyústila do kapitulácie Američanov a odchodu z Vietnamu. Po víťazstve komunistov, ktorí do koncentračných táborov umiestnili 800 tisíc väzňov, zavládli v tábore protestujúcich rozpaky, lebo bolo zrejmé, že sa vlastne na povojnovej katastrofe, nastolení komunistickej diktatúry, do značnej miery podieľali a fotografia mala silu presvedčiť svetovú verejnosť o nespravodlivej a krvavej vojne. Film, ale tieto súvislosti nerieši, je zacielený na hľadanie autora fotografie a v konečnom dôsledku akcentuje hrdinstvo často anonymných vietnamských fotografov.

S jemným náznakom sa vo filme Vojnový fotograf: Príbeh ikonickej snímky režiséra Bao Nguyena otvára i kauza sporu medzi inštitucionálnym mocenským postojom mediálnych agentúr a individuálnymi postavami podriadených zamestnancov, alebo najímaných miestnych pracovníkov, ktorí sa neodvážia protirečiť rozhodnutiam šéfov v obave, že prídu o prácu. V takejto mocenskej konštelácii došlo aj k zanedbaniu práv autorstva jednotlivca. Je tak jednoznačne pozitívnym javom, že minulosť môže byť aj po desaťročiach preverovaná a spravodlivo korigovaná. Alarmujúca sila obrazov z vojnových konfliktov často dáva do pohybu verejnú mienku a ovplyvňuje politické rozhodnutia. Príbehy o ich manipulácii, aj keď v tomto prípade ide „len„ o autorstvo jednej fotografie, sú dôležité a potrebné. Možno aj preto, že dôsledne popisuje metódy a technológie, slúžiace jasnému rozlíšeniu pravdy a lži. S rastúcou vlnou dezinformačného tlaku musia byť zbraňou, ktorá nesklame.

Vojnový fotograf: Príbeh ikonickej snímky (The Stringer), USA, 2025
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Bao Nguyen
Hudba: Gene Back
Strih: Graham Taylor
Zvuk: Raoul Brand, Tim Harrison
Producent: Fiona Turner
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz., Netflix