Mladík posadnutý hraním videohier sa spoločne so svojimi dvoma kamarátmi ocitne vo zvláštnej verzii Tokia, kde všetci musia hrať nebezpečné hry o prežitie. Presne touto krátkou synopsou sa snaží streamovacia spoločnosť Netflix lákať na jeden z najúspešnejších japonských seriálov za posledné roky. A hoci to nie je technicky nepresný popis a zrejme dokáže svojou údernosťou nalákať nových divákov, je až príliš zjednodušeným pohľadom na tento globálny hit, ktorý v sebe skrýva ďaleko viac, než povrchnú zábavu pre masy. To potvrdila i nedávno skončená tretia, dosť pravdepodobne, finálna séria tohto fenoménu. O čom teda presne pojednáva tento projekt a prečo by ste mu mali dať šancu?

Obzvlášť v dnešnej dobe pritom môže na nezaujatého diváka pôsobiť ako menej ambiciózna verzia ešte populárnejšej Hry na oliheň, no toto zhodnotenie by bolo prinajmenšom nespravodlivé. Alice in Borderland totiž patrí v tomto mikrosúboji prvenstvo, a to o takmer celý jeden rok, pričom ďalším dôležitým faktorom je rovnako existencia manga predlohy. Tá sa datuje do roku 2010 a priaznivci sa neskôr dočkali ešte spin-offu Alice on Border Road, respektíve priameho pokračovania s podtitulom Retry. Posledným dvom menovaným sa však samotný seriál nevenuje a iba z nich čerpá určité idey a motívy.

Hlavným hrdinom príbehu je Ryohei Arisu (Kento Yamazaki), obyčajný mladý muž, v ktorého živote absentuje akýkoľvek väčší cieľ. Inteligencia mu zjavne nechýba, no miesto toho, aby ju zmysluplne využíval, radšej trávi čas poflakovaním sa či hraním videohier. To mu vyčíta i jeho najbližšia rodina a považuje za neperspektívneho, hoci Arisu to nijak zvlášť nerieši. Všetko zmení až pozoruhodná udalosť, kedy sa po menšej výtržnosti v centre Tokia schová spolu so svojimi kamarátmi na verejných toaletách a po východe nachádzajú mesto úplne prázdne. Kde presne sa to ocitli? Čo sa stalo so zvyšnými ľuďmi? A prečo ich svetelné tabule navádzajú k akejsi aréne, kde sa majú zúčastniť hry o prežitie?

Primárne inšpirácie pre Alice in Borderland sa nehľadajú vôbec ťažko. Tou najvýraznejšou je bezpochyby kultový japonský thriller Battle Royale, ktorý sa rovnako odohráva v dystopickom prostredí, no neprehliadnuteľná je aj podobnosť s kanadskou hororovou sériou Kocka, odkiaľ si pre zmenu požičiava science fiction prvky. To je i najväčší rozdiel oproti vyššie spomínanej Hre na oliheň, keďže oba projekty budú zrejme najviac rezonovať z pohľadu súčasných divákov. Zároveň je nutné napísať, že komplexnosť kórejskeho diela Borderland skutočne nedosahuje, no rieši aj trochu iné témy než sociálna nerovnosť a ekonomická neistota. Tu sa primárne skúma zmysel ľudskej existencie či hľadanie vlastnej identity. Mimo iného, zaujímavých motívov je tu, pochopiteľne, viac.

To všetko je zabalené do atraktívneho spracovania, kde je neustále cítiť vysoký rozpočet (výpravne pôsobiace kulisy, všadeprítomné digitálne efekty, efektná práca s kamerou a tak podobne). Seriál je inak o poznanie akčnejší než jeho kórejský náprotivok a ani dlhšia minutáž väčšiny epizód tak nie je vonkoncom na škodu. Nezriedka sú totiž zaplnené zaujímavým obsahom a jednotlivé hry vedia pôsobiť naozaj premysleným dojmom. K tomu treba pripočítať aj šikovné pohrávanie sa s jedným z najvýraznejších symbolov seriálu a to kartami. Ich úloh sa naprieč dejom neustále vyvíja, tak ako aj princípy jednotlivých hier. Kým spočiatku určujú len náročnosť a teoreticky môže uspieť každý, v druhej sérii sa od číselných kariet presúva k obrázkovým a stávajú sa o niečo tímovejšími. V tretej, nateraz záverečnej sérii, navyše dochádza i k zakomponovaniu poslednej doposiaľ nevyužitej karty – ako inak Žolíka – čím seriál dostáva ďalšiu vrstvu.

Prvé dve sú inak s menšími odchýlkami relatívne vernou kópiou mangy a pomaly gradujú až k uspokojivému záveru. Tá tretia sa tak môže javiť na prvý pohľad zbytočne, no tak vzhľadom k existencii kratšieho dodatku – už spomínaný Alice in Borderland Retry – nie je žiadnym prekvapením, že si z neho tvorcovia zobrali základnú kostru a nabalili na to úplne nový príbeh. Stále však ide o zmysluplné rozšírenie originálu, kde najviac zamrzí azda len to, že sa nevráti väčšina diváckych favoritov a nové postavy ich s možno jedinou výnimkou (vynachádzavá Rei stvárnená herečkou a modelkou Tinou Tamashiro) nedokážu plnohodnotne nahradiť. To však nie je ani tak výčitka, skôr prosté konštatovanie.

Ako Hra na oliheň, tak Alice in Borderland sú možno v jadre podobné projekty, no spracovaním diametrálne odlišné. I preto nemá cenu riešiť, ktorý z nich je lepší či horší a zmysel má azda len uvažovať, ktorý z nich si pozriete skôr. Teda za predpokladu, že vás oslovuje téma, no potom nebuďte prekvapení, ak vás dianie chytí natoľko, že sa nebudete vedieť odtrhnúť od obrazovky až kým neukončíte „binge watching“ (najvýstižnejším prekladom tejto známej frázy je asi sledovanie na jeden záťah).

Alice in Borderland (Imawa no kuni no Alice, TV seriál), Japonsko (2020-2025)
Dĺžka: 21 h 27 min (Minutáž: 42–80 min)
Réžia: Šinsuke Sató
Predloha: Haro Asó (komiks)
Scenár: Jasuko Kuramicu, Jošiki Watabe
Hudba: Jutaka Jamada
Strih: Cujoši Imai
Scénografia: Iwao Saitó
Hrajú: Cujoši Abe, Šó Aojagi, Aja Asahina, Nobuaki Kaneko, Keita Mačida, Ajame Misaki, Ajaka Mijoši, Júki Morinaga, Nidžiró Murakami, Riisa Naka, Dóri Sakurada, Tao Cučija, Jútaró Watanabe, Kento Jamazaki, Šuntaró Janagi, Mizuki Jošida, Rihito Itagaki, Takehiro Ócuki, Šóhei Abe, Ajumi Tanida, Ruse Ota, Yoshio Doi, Kazuma Išibaši, Tadajasu Sató,
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.